Rusko nie je štát so spravodajskou službou, ale spravodajská služba so štátom, tvrdí expert na KGB

Súčasné ruské spravodajské služby nadväzujú na hlavnú sovietsku tajnú službu KGB.  

Mentálne dedičstvo KGB: Protizápadné nastavenie pretrváva

Za hlavnú kontinuitu medzi niekdajšou KGB a dnešnými službami FSB a SVR označil Kovačević protizápadné zameranie. Poukázal pritom na fakt, že súčasní predstavitelia Ruska boli v minulosti cvičení v KGB, kde si túto mentalitu mohli osvojiť. A teraz majú možnosť svoje konšpiračné teórie premietať do celého sveta.

Peniaze a vydieranie: Metódy náboru ostávajú nezmenené

Podľa Kovačevića sa nezmenili ani náborové metódy. „Už počas studenej vojny bol dôraz kladený na peniaze a vydieranie ako obľúbené nástroje získavania spolupracovníkov. To isté vidíme aj dnes,“ povedal. Príťažlivosť ideológie je podľa neho dnes takmer nulová. „Dnes nikto nešpehuje pre Rusko, ak za to nie je platený alebo k tomu nie je donútený,“ dodal.

Koniec kontroly komunistickou stranou: Špióni vládnu sami sebe

Významnou zmenou oproti sovietskemu obdobiu je podľa Kovačevića postavenie samotných bezpečnostných zložiek. „V Sovietskom zväze mala KGB svojho pána: komunistickú stranu. Dnes bývalí dôstojníci KGB riadia Rusko sami,“ uviedol. Poukázal tak zrejme napríklad na ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý bol agentom KGB a neskôr viedol FSB.

Absencia nadriadenej autority viedla k nekontrolovanému uplatňovaniu moci spravodajských služieb vo vnútri krajiny, myslí si Kovačević. „Dnešné Rusko je autoritárskejšie než Sovietsky zväz v 70. a 80. rokoch. Mnohí odborníci sa zhodujú: Rusko nie je štát so spravodajskou službou, ale spravodajská služba so štátom,“ povedal.

Riskantnejšie a smrteľnejšie operácie v čase vojny

Metódy ruských spravodajských služieb sa podľa Kovačevića v posledných dvoch desaťročiach stali riskantnejšími a smrteľnejšími. „V podmienkach vojny dnes v podstate neexistujú žiadne pravidlá. Všetko je dovolené, od sabotáží až po atentáty,“ uviedol. Podľa neho sa „tajný svet“ stal chaotickým a veľmi nebezpečným. „Môj kvalifikovaný odhad je, že to, čo vidíme verejne, predstavuje iba špičku ľadovca,“ opisuje. Zároveň varoval pred ruským prenikaním do západných inštitúcií, politických strán či mimovládnych organizácií. „Zdroje a personálne kapacity kontrarozviednych služieb na Západe je potrebné navýšiť,“ mieni.

Cieľom nie je ideológia, ale chaos

Dôležitou súčasťou ruskej stratégie zostávajú podľa Kovačevića aj vplyvové operácie v zahraničí. Takzvané aktívne opatrenia boli podľa neho kľúčovou súčasťou pôsobenia KGB proti Západu už v sovietskych časoch. „Je chybou spájať volebné ‚ovplyvňovanie‘ s nejakou konkrétnou ideológiou. Ide o vytváranie zmätku a neistoty, nie o to, aby zvíťazil jeden konkrétny kandidát nad druhým,“ uviedol.

Chýbajúca politická vôľa riešiť ruskú infiltráciu

Na otázku, či na Západe pretrvávajú mylné predstavy o ruských tajných službách, Kovačević odpovedal, že problém nespočíva v nedostatku vedomostí. Západné kontrarozviedne služby aj odborná verejnosť podľa neho ruské služby dobre poznajú. „Otázka teda nespočíva v kvalite dostupných vedomostí a porozumenia, ale v politickej vôli s tým niečo robiť,“ uviedol. Zdôraznil tiež nutnosť zachovať nezávislosť spravodajských a kontrarozviednych služieb od politických vplyvov.

Budúcnosť Ruska v rukách ľudí z tajných služieb

Do budúcna očakáva, že ruské spravodajské a bezpečnostné služby budú naďalej hrať kľúčovú úlohu vo fungovaní štátu. „Putin dôveruje svojim špiónom viac než diplomatom, teda tým, ktorí sami nie sú špiónmi,“ uviedol. Domnieva sa tiež, že prípadný Putinov nástupca vzíde z rovnakého prostredia.