
Rusko už podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského nemá vo vojne proti Ukrajine iniciatívu. Zelenskyj to uviedol v rozhovore pre televíziu Fox News počas návštevy Spojených štátov. Podobne situáciu hodnotí aj fínsky prezident Alexander Stubb, podľa ktorého je „pozícia Ukrajiny najsilnejšia od začiatku vojny“.
Dronová lekcia: Ukrajinci učia Švédov bojovať inak
Skúsení ukrajinskí operátori dronov preverili pripravenosť spojeneckých síl počas rozsiahleho vojenského cvičenia Aurora 26 vo Švédsku. Do manévrov sa zapojilo viac ako 18-tisíc vojakov z 13 krajín.
Zdroj:
NATO
Lesia Ogryzko, riaditeľka kyjevského bezpečnostného centra Sahaidachnyi, v analýze pre Atlantic Council tvrdí, že súčasný vývoj vytvára pre európske krajiny príležitosť zvýšiť tlak na ruského prezidenta Vladimira Putina a zlepšiť podmienky na rokovania o ukončení konfliktu. Táto možnosť však podľa nej nemusí trvať dlho.
Európski lídri by sa mali vyhnúť opakovaniu situácie z konca roka 2022. Po úspešnej ukrajinskej protiofenzíve v Charkovskej oblasti a oslobodení Chersonu získal Kyjev iniciatívu, no opatrnosť západných partnerov motivovaná obavami z eskalácie poskytla Rusku čas na preskupenie síl.
Moskva následne mobilizovala ďalších vojakov, rozšírila zbrojársku výrobu a vybudovala rozsiahle opevnenia. Keď Ukrajina v nasledujúcom lete spustila veľkú ofenzívu, ruská armáda už bola pripravená a predchádzajúca príležitosť sa stratila.
Od začiatku roka 2026 pribúdajú náznaky presunu iniciatívy na ukrajinskú stranu. Ruská armáda má podľa viacerých analýz problémy s postupom a zároveň utrpela rekordné straty. Hoci má Moskva stále značné personálne rezervy, Putin podľa odhadov prichádza o viac vojakov, než dokáže nahradiť bez politicky riskantnej masovej mobilizácie.
„Takto Rusi lovia civilistov.“ Sadistický útok v Chersone vyvolal pobúrenie
„Takto Rusi ‚bojujú‘. Cielene lovia civilistov,“ uviedla ukrajinská polícia.
Zdroj:
Ukrajinské ministerstvo zahraničia
Postavenie Ukrajiny sa má zlepšovať aj mimo frontu. Rýchlo sa rozvíjajúci domáci dronový priemysel umožnil Kyjevu zintenzívniť útoky na ruskú logistiku v strednej vzdialenosti, čím narúša zásobovanie inváznych síl a izoluje okupovaný Krym.
Údery dronmi proti vojenským a priemyselným cieľom hlboko na ruskom území podľa Atlantic Council prispeli k palivovej kríze a preniesli dôsledky vojny bližšie k ruskej verejnosti. Ukrajina zároveň čoraz úspešnejšie útočí na ruskú lodnú dopravu s cieľom obmedziť príjmy Kremľa z vývozu. Spolu s medzinárodnými sankciami majú tieto operácie zvyšovať tlak na ruskú ekonomiku a vojnové úsilie.
Spojené štáty zostávajú pre Ukrajinu nenahraditeľným partnerom, najmä pri poskytovaní spravodajských informácií a pokročilých technológií. Od začiatku roka 2025 je však zrejmé, že administratíva prezidenta Donalda Trumpa už nechce niesť hlavnú časť nákladov na udržanie ukrajinského vojnového úsilia. Väčšiu zodpovednosť preto musí prevziať Európa.
Jednou z priorít má byť riešenie nedostatku personálu v ukrajinských ozbrojených silách. Atlantic Council vyzval európske vlády, aby prehodnotili obmedzenia pri financovaní výdavkov na vojakov. Ukrajina podľa neho potrebuje ďalšie zdroje na konkurencieschopné platy, nábor, udržanie príslušníkov armády v službe a zlepšenie mobilizácie.
Európska pomoc by mala zahŕňať aj rozšírenie výcvikových misií, špecializované programy pre operátorov dronov a odborníkov na elektronický boj, rehabilitáciu vojakov a podporu zdravotnej starostlivosti na bojisku. Takéto výdavky by nemali byť vnímané len ako rozpočtová pomoc Ukrajine, ale ako investícia do európskej bezpečnosti.
Video
Žiarovský: Ukrajinci priškrtili ruskú exportnú cestu cez Azovské more. Aj so slovenskou stopou
Európa by mala zároveň dlhodobo podporovať ukrajinský obranný priemysel prostredníctvom mechanizmov Európskej únie, namiesto spoliehania sa najmä na odovzdávanie zbraní z existujúcich skladov. Ukrajina preukázala schopnosť rýchlo vyvíjať a vyrábať nové systémy, nemá však dostatok zdrojov na výraznejšie rozšírenie produkcie.
Ukrajinské obranné podniky by sa mali zapojiť do európskych systémov verejného obstarávania, spoločných podnikov, výskumných programov a dodávateľských reťazcov. Zbraňové systémy overené v boji by mali získať rýchlejší prístup na európsky trh prostredníctvom zjednodušeného schvaľovania.
Kyjev by mal dostať aj zvýhodnený prístup k pokročilej elektronike, cloudovej infraštruktúre, nástrojom umelej inteligencie a komunikačným systémom. Prekážkou často nie je nedostatok technológií, ale regulačné a exportné pravidlá vytvorené pre mierové obdobie.
Súčasťou európskej stratégie má byť tiež podpora duševného zdravia a rehabilitácie ukrajinských vojakov. Po viac ako štyroch rokoch rozsiahlej vojny predstavujú bojový stres, traumy a posttraumatická stresová porucha podľa organizácie strategický problém, ktorý ovplyvňuje dlhodobú odolnosť krajiny.
Atlantic Council zároveň vyzval Európu, aby si zachovala politickú jednotu, dôslednejšie presadzovala sankcie, obmedzila siete používané na ich obchádzanie a koordinovanejšie čelila ruským vplyvovým operáciám v zahraničí. Potrebná je podľa analýzy aj aktívnejšia informačná stratégia, ktorá nebude iba reagovať na dezinformácie, ale bude spochybňovať legitimitu ruskej agresie a naratívy, ktoré ju podporujú.
„Najbližšie mesiace môžu byť najvýraznejšou skúškou toho, či sú európske ambície v oblasti strategickej autonómie a bezpečnosti reálne,“ uzavrela Ogryzko.
Témy:
vojna na Ukrajine
Putinova vojna
Moskva
Rusko
Vladimir Putin
Volodymyr Zelenskyj
Kyjev
Ukrajina
Európa
EÚ
drony
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili
Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.
