Ruský dron zranil v Rumunsku dvoch ľudí. Ministerka zahraničia exkluzívne pre Aktuality.sk o hrozbe z Ruska
obchodnyregister
2026.05.29.
Ruský dron prvýkrát zranil ľudí na území Rumunska, členskej krajiny NATO. Ešte pred incidentom sme sa rozprávali s rumunskou ministerkou zahraničných vecí Oanou Țoiu o ruskej hrozbe, bezpečnosti Európy a budúcnosti vojny na Ukrajine.
Ruský dron v noci na piatok spadol na rumunské územie neďaleko hraníc s Ukrajinou. Hoci trosky ruských dronov dopadli do Rumunska už viackrát, tentoraz po prvý raz poškodili obytnú budovu a zranili dvoch ľudí.
Aktuality.sk sa ešte pred touto udalosťou rozprávali s rumunskou ministerkou zahraničných vecí Oanou Țoiu. V rozhovore hovorí o bezpečnostnej situácii na východnom krídle NATO, podpore Ukrajiny, ruskej hybridnej vojne aj o budúcnosti Moldavska. Jej slová však dnes získavajú nový rozmer.
Situácia po zásahu dronu okamžite zalarmovala Európsku úniu aj NATO. Rumunsko je totiž členom oboch. Rumunský prezident Nicușor Dan incident označil za bezprecedentný a vyzval na koordinovanú medzinárodnú reakciu. Bukurešť zároveň informovala spojencov v NATO a požiadala o posilnenie ochrany vzdušného priestoru na východnom krídle Aliancie.
„Ukrajina je dnes našou prvou líniou obrany. Čoraz jasnejšie si uvedomujeme, že sme navzájom poskytovateľmi bezpečnosti,“ povedala pre Aktuality.sk.
Prečítajte si tiež:
V rozhovore sa okrem iného dočítate:
- prečo Rumunsko považuje odolnosť Ukrajiny za súčasť vlastnej bezpečnosti,
- ako chce NATO a Európska únia reagovať na ruské hybridné operácie,
- akú úlohu zohráva Rumunsko pri logistickej podpore Ukrajiny,
- prečo Bukurešť patrí medzi najhlasnejších podporovateľov vstupu Moldavska do Európskej únie.
Rumunská ministerka zahraničných vecí Oana Toiu
Zdroj: reuters
Rumunsko už pociťuje priame dôsledky vojny na Ukrajine. Na jeho územie dopadli ruské drony. Rumunsko patrí medzi najväčších podporovateľov Ukrajiny na východnom krídle NATO, preto by ma zaujímalo, aká je dnes situácia z hľadiska bezpečnosti a ochrany?
Práve som sa zúčastnila rokovania ministrov zahraničných vecí NATO. Diskutovali sme aj o tejto téme a zúčastnil sa na nej aj americký minister zahraničných vecí Marco Rubio, čo je veľmi dôležité z pohľadu transatlantickej spolupráce.
Pre nás je kľúčové, že sme členom Európskej únie a spojencami v NATO. Vďaka tomu sme schopní udržiavať odstrašujúce a obranné kapacity, ktoré potrebujeme, aby mohla rásť naša ekonomika a aby sa naši občania cítili bezpečne.
Zároveň podporujeme Ukrajinu, nielen prostredníctvom finančnej a humanitárnej pomoci počas vojny. Rumunsko zohráva aj kľúčovú logistickú úlohu. Bolo to zrejmé už na začiatku konfliktu prostredníctvom solidárnych koridorov, ktoré vytvorili praktické námorné riešenie na prepravu ukrajinského obilia tam, kde bolo najviac potrebné, najmä do Afriky a ďalších častí sveta.
Krajiny pri Čiernom mori, konkrétne Rumunsko, Ukrajina, Turecko, Bulharsko či Gruzínsko, tak zohrali významnú úlohu pri znižovaní globálnych cien obilia.
Spomenuli ste logistickú úlohu Rumunska a Čierne more. Je táto skúsenosť využiteľná aj pri iných medzinárodných krízach?
Spomínam to preto, že dnes sa otázka námornej bezpečnosti a schopnosti zabezpečiť prepravu strategických komodít cez Hormuzský prieliv, či už ide o ropu alebo hnojivá nevyhnutné pre poľnohospodárstvo, stala mimoriadne dôležitou.
Skúsenosti z Čierneho mora, diplomatické skúsenosti z rokovaní a spolupráce s medzinárodnými partnermi sú dnes relevantné aj pre situáciu na Blízkom východe. Svet očakáva od Spojených štátov, Francúzska, Spojeného kráľovstva a ďalších partnerov, že pomôžu zabezpečiť opätovné otvorenie Hormuzského prielivu a obnovenie dodržiavania medzinárodného práva podľa Dohovoru OSN o morskom práve.
Keď hovoríme o bezpečnosti Európy, akú úlohu dnes zohráva samotná Ukrajina?
Pokiaľ ide o Ukrajinu, je veľmi dôležité povedať, že hoci všetky krajiny na východnom krídle NATO a Európa ako celok pociťujú dôsledky vojny, v žiadnom prípade sa to nedá porovnať s tým, čomu čelí samotná Ukrajina. Preto je pre nás jej odolnosť prvou líniou obrany.
To bola jedna z hlavných tém dnešných diskusií v NATO. Čoraz jasnejšie si uvedomujeme, že sme navzájom poskytovateľmi bezpečnosti.
Jedným z krokov, ktoré Rumunsko robí prostredníctvom bezpečnostného úverového mechanizmu Európskej komisie, je investícia do spoločného projektu s Ukrajinou na výrobu systémov protivzdušnej obrany.
Potrebujeme ich pre vlastnú ochranu, ale zároveň ich môžeme dodávať aj ďalším krajinám. Považujeme to za dôležitý príklad nielen pre ochranu východného krídla, ale aj pre základný princíp, že na veľké hrozby nemožno reagovať osamotene. Musíme spolupracovať.
Ukrajina počas vojny získala jedinečné know-how a skúsenosti. Je dôležité, aby sa prenášali aj do spoločných investičných projektov.
Prečítajte si tiež:
Rumunsko sa zároveň stáva čoraz dôležitejším logistickým uzlom regiónu. Ako sa táto úloha mení?
Dôležitým aspektom je logistická úloha Rumunska. Prístavy pri Čiernom mori, hranice a hraničné priechody s Ukrajinou a Moldavskom, železničná a cestná infraštruktúra sú dnes čoraz významnejšie.
Platí to z pohľadu vojenskej mobility aj ekonomiky. Sme odhodlaní posilňovať logistické prepojenia so susednými krajinami, so štátmi západného Balkánu, Moldavskom či Ukrajinou.
Nie je to len náš príspevok pre región, ale aj strategický záujem Rumunska. Pomáha to našej ekonomike rásť a robí z Rumunska atraktívnejšie miesto pre strategické investície v oblasti energetiky, logistiky a dopravy.
Ruské drony dopadli v Rumunsku
Zdroj: reuters
V strednej a východnej Európe vidíme aj ruskú hybridnú vojnu, napríklad na Slovensku.
Áno, ale nielen tam. Vidíme ju aj v západnej Európe. Musíme si uvedomiť, že Rusko má na Ukrajine vojenské ciele, ale zároveň sa snaží destabilizovať aliancie, ktoré vníma ako odporujúce jeho záujmom.
Silná Európa a silné transatlantické partnerstvo nie sú niečím, čo by Rusko vítalo. Obmedzujú totiž jeho vlastný vplyv v regióne. Preto musíme jasne pomenovať, že jeho ambície a konkrétne kroky sú namierené proti demokraciám v celej Európe.
Rusko sa pokúsilo ovplyvniť aj prezidentské voľby v Rumunsku. Hybridná vojna je silná aj na Slovensku a v ďalších krajinách regiónu. Čo sa proti tomu Rumunsko snaží robiť?
Najzložitejšou časťou tejto situácie, nielen v Rumunsku, ale kdekoľvek na svete, je schopnosť odlíšiť skutočnú politickú debatu od zahraničného zasahovania.
Hovorím to aj ako podpredsedníčka svojej politickej strany Zachráňme Rumunsko. V politike pôsobím približne desať rokov a viem, že politické debaty bývajú vášnivé. Niekedy sú útoky medzi politickými súpermi nepravdivé alebo nespravodlivé.
Prečítajte si tiež:
Kde podľa vás končí legitímna politická debata a začína zahraničné zasahovanie?
Musíme rozlišovať medzi tým, čo existuje od čias antického Ríma, keď sa v agore objavovali falošné plagáty a propaganda, a medzi koordinovaným zasahovaním cudzieho štátu do volieb.
Hovoríme o organizovanom správaní tisícov online účtov, o obsahu generovanom umelou inteligenciou a šírenom naprieč platformami tak, aby ovplyvňoval výsledok volieb. Nie ako dôsledok politickej diskusie alebo kritiky medzi súpermi, ale preto, že cudzí štát chce dosiahnuť výsledok, ktorý neslúži záujmom krajiny ani vôli jej občanov.
Ide o pokus ovplyvniť vnímanie, obavy a nádeje občanov tak, aby slúžili záujmom iného štátu. V tomto musíme mať úplne jasno.
Dá sa proti takýmto hrozbám bojovať na úrovni jednotlivých štátov?
Nemyslím si, že by mala každá krajina čeliť tejto hrozbe sama. Rumunsko spolu s ďalšími desiatimi spojencami predložilo v NATO návrhy na vytvorenie stratégie proti hybridným hrozbám.
Čelili sme týmto výzvam a hoci sme ich ešte úplne nevyriešili, získali sme cenné skúsenosti. Preto túto tému presadzujeme.
Nie všetky hrozby dnes prichádzajú zo zeme, vzduchu alebo mora. Existuje aj priestor informácií, nádejí, obáv a myšlienok, ku ktorým majú občania prístup. A ten musíme chrániť.
Nie preto, aby sme presadzovali jeden dominantný naratív. Demokracia, diskusia a kritika sú nevyhnutné. Musíme však chrániť verejný priestor pred situáciou, keď sa do rozhodovania občanov snaží zasahovať štát, ktorý nemá právo o týchto rozhodnutiach rozhodovať.
Máme rumunský výraz „položiť nohu na váhu“. Znamená to ovplyvniť výsledok rozhodnutia tým, že niekto umelo nakloní misky váh. Presne tomu sa krajiny snažia zabrániť. Dnes sa to len deje pomocou nových technológií.
Ruské drony dopadli v Rumunsku
Zdroj: reuters
Aké konkrétne riešenia preto presadzujete na európskej úrovni?
Potrebujeme koordinovanú reakciu. Pracujeme na nej aj v rámci Európskej únie prostredníctvom iniciatívy Democracy Shield.
Považujeme ju za veľmi dôležitú. Veríme tiež, že by mala existovať silnejšia finančná podpora pre nezávislé médiá, fact-checkingové organizácie a ďalšie nástroje, ktoré pomáhajú rozlišovať medzi autentickým obsahom vytvoreným ľuďmi a koordinovanými operáciami organizovanými zo zahraničia.
Je veľmi dôležité posilniť nástroje, ktoré dokážu oddeliť obsah vytvorený skutočnými ľuďmi a profesionálmi, bez ohľadu na ich názorové smerovanie, od koordinovaného správania organizovaného zo zahraničia.
Mnohí tvrdia, že by bolo pre región jednoduchšie, keby sa k Európskej únii pridalo aj Moldavsko. Ako by sa zmenila situácia pre Rumunsko, keby sa Moldavsko stalo členom EÚ?
Rumunsko je silným podporovateľom rozširovania Európskej únie, a to nielen smerom na východ. Moldavsko je pre nás prirodzene veľmi blízka krajina. Hovorí sa tam po rumunsky a jeho európska integrácia patrí medzi naše priority.
Zároveň sme významnými podporovateľmi vstupu krajín západného Balkánu do Európskej únie a samozrejme podporujeme aj Ukrajinu.
Tento rok predsedáme Stredoeurópskej iniciatíve aj Procesu spolupráce v juhovýchodnej Európe. Tieto platformy využívame na podporu regiónu v integračnom procese.
Moldavská prezidentka Maia Sandu s Robertou Metsolou
Zdroj: Aktuality.sk/Samuel Škultéty
Rumunsko často uvádza vlastnú transformačnú skúsenosť ako príklad. Čo môže ponúknuť krajinám, ktoré sa chcú priblížiť k EÚ?
Máme za sebou vlastnú transformačnú skúsenosť a veľmi jasne vidíme jej výsledky. Od vstupu do Európskej únie sa naša ekonomika strojnásobila. Ak sa pozrieme na obdobie od 90. rokov až dodnes, rumunská ekonomika vzrástla približne desaťnásobne.
Je to úspech založený na odolnosti spoločnosti. Naši podnikatelia sa dokázali prispôsobiť prechodu z komunistickej ekonomiky na ekonomiku voľného trhu.
Mám silný pocit nádeje a dôvery v budúcnosť Rumunska, ale aj v to, ako môžeme spolupracovať s krajinami regiónu, s mimovládnymi organizáciami, novinármi a občianskou spoločnosťou. Títo ľudia na tom pracujú už dlhé roky.
Zdieľame časť histórie aj kultúry a často si navzájom rozumieme lepšie než mnohé iné krajiny. Všetci prechádzame procesmi zmien a modernizácie. Zároveň si uvedomujeme, že žiadna krajina nikdy nedosiahne stav, keď môže povedať: teraz sme dokonalí. Preto je dôležité pokračovať v reformách, spolupráci a posilňovaní našich spoločností.