Len vlani ruský štát v rámci korupčných káuz vyvlastnil bohatstvo v celkovej sume takmer 13 miliárd eur.
Foto: Profimedia/AFP/Moscow City Court press service
Ako informovala agentúra Bloomberg, Kremeľ sa čoraz častejšie uchyľuje k „znárodňovaniu“, aby získal finančné prostriedky na vedenie „špeciálnej vojenskej operácie“. Od jej začatia vo februári 2022 už skonfiškoval majetok vo vyše 100 prípadoch.
Podľa moskovskej právnickej firmy Nektorov, Saveliev & Partners ruský štát len vlani v rámci korupčných káuz vyvlastnil bohatstvo v celkovej sume až 1,1 bilióna rubľov, čo zodpovedá asi 12,9 miliardy eur. Je to osemkrát viac, ako zhabal v roku 2024.
Obvinenia z korupcie
Oligarchov znepokojuje najmä to, že obeťou konfiškácie sa stal i Vadim Moškovič, 59-ročný zakladateľ poľnohospodárskeho koncernu Rusagro. Hodnotu jeho majetku odhadovali na 2,7 miliardy dolárov.
Vplyvného podnikateľa vo februári minulého roka zatkli a obvinili zo sprenevery 30 miliárd rubľov (vyše 352 miliónov eur). V máji tohto roku súd rozhodol, že jeho podiel v podniku prepadne štátu.
Obžaloba pritom tvrdila, že protikorupčné zákony porušil v čase, keď bol členom Rady federácie – hornej komory ruského parlamentu. Politickú moc vraj využil na to, aby získal ekonomické výhody pre svoju spoločnosť.
Moškovič obvinenia odmietol, ale nepochodil. Rozsudok vyvolal paniku v radoch oligarchov, keďže najmenej päť z 20 najbohatších Rusov kedysi zastávalo vládne funkcie alebo v nich stále sú.
Čítajte viac Čo s majetkom ruských oligarchov? Ak sa nedá skonfiškovať, stojí štáty státisíce eur
Napríklad Roman Abramovič s majetkom v hodnote zhruba deväť miliárd dolárov pôsobil sedem rokov ako gubernátor Čukotky a bývalý šéf holdingovej spoločnosti PhosAgro Andrej Gurjev bol podobne ako Moškovič členom hornej komory ruského parlamentu.
Keby aj ich obvinili z korupcie, mohli by obaja prísť o miliardy dolárov. A to napriek tomu, že oddane stoja pri Putinovi.
Vymyslieť si zámienku na žalobu by pre ruskú prokuratúru, ktorá slúži Kremľu, nebol problém. Ukázalo sa to už v čase, keď si Putin ako nová hlava štátu začal upevňovať moc.
Oligarchov, ktorí mu oponovali, sa zbavil – buď putovali do väzenia (ako šéf ropného gigantu Jukos Michail Chodorkovskij), alebo sa zachránili útekom do cudziny (napríklad veľkopodnikateľ Boris Berezovskij).
Dary do rozpočtu
Aby proti boháčom mohol využiť obvinenie z korupcie, vyšiel Kremľu v ústrety aj ústavný súd. V roku 2024 rozhodol, že na majetok verejných činiteľov sa pri korupčných prípadoch nevzťahuje bežná premlčacia lehota desať rokov.
Bývalých politikov tak môžu obžalovať i po dlhšom čase. Príkladom je Konstantin Strukov, ktorý vlastnil zlaté a uhoľné bane. Jednému z najbohatších ľudí v krajine nepomohlo ani to, že bol verný Putinovi a pôsobil ako poslanec a člen predsedníctva jeho strany Jednotné Rusko.
Ruský prezident mu dokonca pred piatimi rokmi udelil Rad za zásluhy o vlasť „za pracovné úspechy a dlhoročnú svedomitú prácu“. Zadržali ho v júli minulého roka, keď sa snažil ujsť do zahraničia, odsúdili ho a majetok mu skonfiškovali.
Obavy oligarchov po týchto skúsenostiach tak narástli, že sa niektorí odhodlali konať, kým nepríde rad aj na nich. Napríklad miliardár a člen hornej komory ruského parlamentu Sulejman Kerimov podľa Bloombergu Putinovi na tajnom stretnutí v marci tohto roka navrhol, že do štátneho rozpočtu dobrovoľne prispeje darom 100 miliárd rubľov (približne 1,2 miliardy eur).
Čítajte viac Putin: Ruskí oligarchovia zbohatli úplne legálne a nemajú vplyv na politiku
Nápad potom rozvinul tak, že bohatí podnikatelia by také príspevky do rozpočtu mohli platiť pravidelne. Príjmy z darov na tento rok pôvodne plánovali vo výške 1,7 miliardy rubľov (asi 20 miliónov eur), no dosiaľ tam prišlo až 220 miliárd rubľov (zhruba 2,6 miliardy eur). Už z toho je vidno, akí sú najbohatší Rusi štedrí, keď sa boja, aby neskončili za mrežami.
Podľa britského denníka Financial Times stúpajú vojnové výdavky v Rusku závratným tempom, vlani sa oproti predošlému roku zvýšili o 42 percent. Ruské ministerstvo financií a centrálna banka už varovali, že taký vývoj nie je ďalej udržateľný.
Len za prvé štyri mesiace tohto roka dosiahol deficit štátneho rozpočtu 5,9 bilióna rubľov (asi 70,5 miliardy eur) a hospodársky rast sa pohyboval na úrovni 0,4 percenta (namiesto plánovaných 1,3 percenta).