Rýchlejšia cesta vlakom medzi Bratislavou a Košicami bude mať svoju cenu. Dve mestá prídu o priame spoje

Petíciu podporuje aj mesto

Autori petície žiadajú ministerstvo dopravy, aby svoj zámer prehodnotilo a zachovalo pravidelné zastavovanie expresov Tatran v Púchove aj po zavedení nového grafikonu.

„Zásadne odmietame, aby modernizácia dopravy a skracovanie jazdných dôb prebiehali na úkor dostupnosti nášho regiónu,“ uvádzajú v petícii.

Poukazujú na to, že Púchov je jediným mestom v celom okrese. Železničná stanica preto podľa nich predstavuje prístup k diaľkovej doprave pre obyvateľov mesta, okolitých obcí aj priľahlých dolín.

Stanica je zároveň podľa nich významným uzlom na hlavnej trase medzi Bratislavou, Žilinou a Košicami. Zo stanice smerujú vlaky aj cez hranice do Českej republiky. Mesto Púchov petíciu podporuje. Jej signatári žiadajú, aby ministerstvo pri tvorbe grafikonu zohľadnilo potreby obyvateľov regiónu a zachovalo primerané spojenie smerom na Bratislavu aj Košice.

Už skôr spustili podobnú petíciu aj v neďalekej Považskej Bystrici, kde tiež žiadajú prehodnotenie zmeny grafikonu.

Prečítajte si tiež:

Bez priameho spojenia na východ

Najvýraznejšie sa zmena dotkne cestujúcich, ktorí z Púchova smerujú na východné Slovensko. Po novom by prišli o priame expresné spojenie s mestami, ako sú Poprad či Košice.

Pri cestách budú musieť využívať regionálne vlaky a prestupovať v Žiline. Autori petície upozorňujú aj na riziko meškaní. Ak regionálny vlak nepríde do Žiliny načas a nadväzujúci expres naň nepočká, cesta sa môže výrazne predĺžiť. Pre úplnosť treba uviesť, že železničná trať z Bratislavy do Košíc je najmodernejšia a vlaky na nej môžu jazdiť rýchlosťou do 160 km/h.

Podobný model má čakať aj cestujúcich z Považskej Bystrice. Aj tam majú expresy Tatran prestať zastavovať a pri ceste na východ bude potrebný prestup v Žiline.

Vlak zeleznice zsr vlakove spojenie tasr
Zdroj: TASR

Mnohých zmena poteší

Hoci Púchov aj Považská Bystrica prídu o priame expresné spojenie smerom na východ, pre veľkú časť cestujúcich môže byť zmena pozitívna. Ľudia, ktorí vlakom pravidelne cestujú medzi Bratislavou, Žilinou, Popradom a Košicami, by sa mali do cieľa dostať rýchlejšie.

Menej zastávok zároveň umožní expresom dlhšie využívať maximálnu rýchlosť na modernizovaných úsekoch trate, čo opakovane zdôrazňuje rezort dopravy. Pre cestujúcich, ktorí v Púchove ani Považskej Bystrici nenastupujú, tak môže byť nový model atraktívnejší a konkurencieschopnejší voči cestovaniu autom.

Kým obyvatelia dotknutých miest upozorňujú na stratu priameho spojenia a potrebu prestupovať, ďalší cestujúci môžu profitovať z kratšej jazdy a rýchlejšieho spojenia medzi západným a východným Slovenskom.

Do Bratislavy zostanú priame vlaky

Zrušenie zastávok expresov neznamená, že Púchov príde o priame vlaky smerom na západ. Cestujúci budú môcť naďalej využívať regionálne rýchliky premávajúce zo Žiliny cez Púchov a Považskú Bystricu do Bratislavy.

Práve smer na západ je pritom podľa Železničnej spoločnosti Slovensko medzi cestujúcimi z Púchova dominantný. „Z prepravných údajov Železničnej spoločnosti Slovensko vyplýva, že pri cestách zo železničnej stanice Púchov prevažuje smer na západ,“ uviedol pre Aktuality.sk odbor komunikácie ZSSK.

Zástavky expresov Tatran.
Zdroj: Aktuality.sk a úprava Gemini

Pri diaľkových cestách je podľa dopravcu táto prevaha ešte výraznejšia. Z údajov teda vyplýva, že väčšina diaľkových cestujúcich z Púchova smeruje do Trenčína, Trnavy alebo Bratislavy. Ich spojenie majú naďalej zabezpečovať regionálne rýchliky.

Pri cestovaní na Liptov, pod Tatry alebo do Košíc však bude potrebné prestupovať.

Štát chce ušetriť 26 minút

Ministerstvo dopravy už pri plánovanom zrušení zastávky v Považskej Bystrici vysvetľovalo, že cieľom zmien je zrýchlenie expresov medzi dvoma najväčšími slovenskými mestami. Od decembra 2026 chce rezort skrátiť cestovný čas medzi Bratislavou a Košicami o 26 minút.

Podľa ministerstva môžu byť diaľkové vlaky atraktívne iba vtedy, ak zastavujú na obmedzenom počte staníc. Každé ďalšie zastavenie totiž neznamená iba pobyt pri nástupišti, ale aj čas potrebný na brzdenie a opätovné zrýchľovanie súpravy.

„Ak tieto vlaky zastavujú príliš často, stávajú sa pomalšími a strácajú možnosť využiť plný potenciál trate a jazdiť na nej 160 km/h,“ vysvetlil rezort.

Ministerstvo tvrdí, že obmedzovanie počtu zastávok diaľkových vlakov je trendom aj v ďalších európskych krajinách. Regionálnu obslužnosť majú zabezpečiť iné kategórie vlakov s prestupmi vo väčších uzloch.

Skrátenie cesty nebude výsledkom iba vynechania dvoch zastávok. Pomôcť majú aj zmeny v organizácii dopravy, ukončenie niektorých výluk a lepšie využitie modernizovaných úsekov trate.

Prečítajte si tiež:

Stanice už škrtali

Púchov ani Považská Bystrica nebudú prvými stanicami, ktoré prídu o zastavovanie expresov na hlavnej trase medzi Bratislavou a Košicami. Už od roku 2022 expresy nezastavujú v staniciach:

• Trenčianska Teplá,

• Nové Mesto nad Váhom,

• Piešťany,

• Leopoldov.

Aj v týchto prípadoch štát argumentoval snahou zrýchliť diaľkovú dopravu. Pripravované zmeny by tento model rozšírili o ďalšie dve mestá na Považí. Expresy by po odchode z Trenčína pokračovali bez zastavenia až do Žiliny.

Vlak na stanici v Žiline
Zdroj: TASR/Daniel Stehlík

Majú o tom rozhodovať dáta, tvrdí expert

Prípadné obmedzenie zastavovania rýchlikov by podľa riaditeľa Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondreja Mateja nemuselo automaticky znamenať zhoršenie dopravnej obslužnosti. Rozhodujúce by bolo, či by cestujúcim zostalo zachované pravidelné a dostatočne časté spojenie.

Podľa neho by sa mali jednotlivé diaľkové vlakové spoje rozlišovať podľa ich účelu. Kým časť vlakov má zabezpečovať obsluhu regiónov, iné by mali ponúknuť čo najrýchlejšie spojenie medzi najväčšími mestami. Za chybu preto považuje zrušenie vlakov IC na hlavnom železničnom koridore medzi Bratislavou a Košicami.

Ak štát modernizuje hlavný koridor za miliardy eur, malo by sa to podľa neho prejaviť aj na kratšom cestovnom čase. Minimálne dva páry vlakov ráno a podvečer by vraj mohli medzi Bratislavou a Košicami zastavovať iba v Žiline, kde je možnosť prestupu na spoje smerujúce do Česka.

Menšie stanice by mohli byť obsluhované regionálnymi expresmi alebo rýchlikmi, ktoré by nadväzovali na najrýchlejšie diaľkové spoje. O tom, ktoré vlaky majú v konkrétnych staniciach zastavovať, by však nemal rozhodovať napríklad tlak samospráv. Kľúčové majú byť dáta, ktorými podľa Mateja disponuje Železničná spoločnosť Slovensko.

„Táto téma sa spravidla vyskytuje pred komunálnymi voľbami, lebo je veľmi populárne v kampani bojovať za zachovanie niečoho bez ohľadu na to, či to má ekonomický zmysel a či na to Slovenská republika má financie,“ dodal Matej.

Konečný cestovný poriadok sa ešte môže od návrhu líšiť. Práve to chcú využiť autori petícií v oboch mestách. Od ministerstva žiadajú, aby pred definitívnym rozhodnutím zohľadnilo počet obyvateľov a dosahy na priame spojenie so severným a východným Slovenskom. Platí však, že spojenie s hlavným mestom zostane zachované vďaka regionálnym rýchlikom.