S Matovičom si dnes vládu predstaviť nevieme, hovorí Mesterová. Opozícia však má inú cestu

Od kauzy Michala Šimečku cez vzťahu s hnutím Igora Matoviča až po otázku, či má PS plán na zostavenie vlády. Predsedníčka poslaneckého klubu PS Zuzana Mesterová v rozhovore pre Pravdu odpovedá na témy, ktoré budú rozhodovať o dôveryhodnosti hnutia aj jeho šanciach na úspech v budúcoročných voľbách.  

PS dlhodobo organizuje verejné diskusie po regiónoch naprieč Slovenskom. Aká je vaša skúsenosť? Chodia na ne prevažne vaši podporovatelia, alebo prídu aj ľudia, ktorí s vami nesúhlasia či volia koalíciu?

Áno, my tieto verejné podujatia a regionálne výjazdy robíme už takmer dva roky a skúsenosť je taká, že ľudí pribúda. Na začiatku to bolo opatrné. Ľudia na nás opatrne pozerali z diaľky, ale čím dlhšie takto chodíme a čím viac je to verejne komunikované, tým viac ľudí príde. My si zámerne vyberáme oblasti, mestá a obce, kde sme neboli úspešní vo voľbách v roku 2023, a ideme za ľuďmi, ktorí nás primárne nevolili. Takže chodia aj naši podporovatelia, ale chodia aj takí, ktorí s nami nesúhlasia alebo sú nerozhodnutí a chcú sa len niečo opýtať zoči-voči.

Stretávate sa počas týchto diskusií aj s ostrejšími výmenami názorov?

Z času na čas áno. Tak ako sa pritvrdzuje aj koaličný slovník, tak niekedy sú potom aj tie reakcie také. Záleží, čo sa v daný týždeň deje vo verejnom priestore. Ale nie je to taká intenzita ani slovník, ako je na sociálnych sieťach v komentároch.

A na čo sa tí ľudia najčastejšie pýtajú? Na volebný program alebo skôr na nejaké aktuálne politické dianie?

Ono sa to trochu mení v čase. Na začiatku sa skôr pýtali hodnotové otázky. Pýtali sa na LGBT, pýtali sa na všetky tie hoaxy, ktoré sa o nás mohli niekde dočítať.

Ale čím ďalej v čase ideme a čím viac konsolidácie máme za sebou, a čím sa ekonomická situácia zhoršuje, tým viac sa pýtajú na ekonomické opatrenia. Pýtajú sa, čo by sme s tým robili, keby sme mali možnosť to zmeniť, aké sú naše programové opatrenia, aká je naša vízia, najmä čo sa týka verejných financií a životnej úrovne.

Blíži sa referendum. PS kritizovalo prezidenta, keď ohlásil, že otázka o predčasnom ukončení volieb referendom, nebude súčasťou júlového referenda, ktoré organizujú Demokrati. Na druhej strane však PS hovorí, že nepodporí návrh na zmenu ústavy Hlasu na to, aby sa mohlo volebné obdobie ukončiť predčasne. Prečo?

Otázka, ktorú pán prezident nevyhlásil, neznela, že sa má predčasne ukončiť volebné obdobie priamo po referende, ak by bolo úspešné. Ona znela tak, že občania si želajú, aby Národná rada ukončila alebo skrátila svoje volebné obdobie.

To vychádza z poslednej zmeny Ústavy, ktorá nadväzovala na referendum, ktoré inicioval Smer. Vtedy sa pani prezidentka obrátila na Ústavný súd, ktorý povedal, že referendom nie je možné skrátiť volebné obdobie, že to musí byť upravené v Ústave ako všeobecná norma, nie pre individuálny prípad.

Vtedy zloženie Národnej rady schválilo znenie, ktoré neumožňuje priamo referendom skrátiť volebné obdobie, ale umožňuje Národnej rade uznesením skrátiť volebné obdobie. A v tomto kontexte bola táto otázka aj naformulovaná.

Myslím si, že keďže išlo o prvý prípad, keď sa mala táto novela uplatniť v praxi, pán prezident sa mal obrátiť na Ústavný súd, aby vyložil túto poslednú zmenu orgán, ktorý je kompetentný vykladať Ústavu a má na to kredibilitu. Keď ide o niečo, čo sme doteraz v Ústave nemali, nemal o tom rozhodovať svojvoľne. Lebo to nie je bežne zaužívaná prax, ktorá by vychádzala z viacerých judikátov. Je to pomerne nová vec.

Čo sa týka referenda, ktoré navrhuje Hlas, máme za to, že takto sa to nerobí. Skrátenie volebného obdobia je veľmi zásadná vec. Zasahuje do výsledkov volieb. Mala by sa o tom rozprávať najprv odborná, aj širšia verejnosť, aká je predstava, aké sú možnosti a ako je to riešené v iných krajinách. Mali by sme preskúmať, ktorý systém je nastavený najlepšie, aby bol čo najproporčnejší a nemohol sa zneužívať. Za mňa nie je správne, ak sa to robí poslaneckým pozmeňujúcim návrhom, ktorý neprešiel žiadnym pripomienkovým konaním, ani medzirezortným.

Čiže keby to prešlo riadnym legislatívnym procesom boli by ste tomu naklonení?

Áno. Záležalo by od konečného návrhu a od toho, ako by bol naformulovaný. Mal by však validitu odbornej verejnosti a lepšie by bol vysvetlený celý mechanizmus. Existujú totiž rôzne mechanizmy.

Vy ste už spomenuli, že tento návrh prišiel ako pozmeňujúci návrh k novele Ústavy, ktorá sa týkala predĺženia volebného obdobia starostov a primátorov. Hlas zo zažiatku deklaroval, že v tom má aj podporu opozície. Prečo teda PS nechce návrh podporiť, keď s tým prišli samotní starostovia a primátori?

Myslím si, že si trošku skratkovito vysvetľovali stanovisko opozície. Aspoň za PS môžem povedať, že sme vždy komunikovali, že je to otázka na diskusiu. Opäť platí, že by sa to malo zvážiť, mala by prebehnúť debata, či je na mieste predlžovať volebné obdobie, čo by ten rok navyše priniesol a čo by sa tým zmenilo. Nie však spôsobom, akým to robili oni.

Dôvodové správy sú čoraz kratšie. Človek sa z nich pomaly nedozvie ani kostru dôvodov, nieto ešte širšie rámce. Navyše k tomu pribudli ďalšie pozmeňujúce návrhy. Objavil sa tam aj návrh SNS. Hoci sa o ňom hlasovalo samostatne, ale rozprava bola spoločná.

Ani navrhovateľ, ani koaliční poslanci však v pléne nevysvetľovali opozícii, aký majú zámer, na akom základe sa rozhodli, že päť rokov je optimálne riešenie. Ak už ideme meniť chod volebných cyklov, bolo by dobré zamyslieť sa aj nad tým, či by nemalo trvať napríklad šesť rokov. Mali by sme mať dostatok informácií, aby sme sa o rok, o dva nemuseli opäť rozmýšľať nad ďalšími zmenami.

Predseda PS Michal Šimečka sa vybral na Jadran a priamo pred luxusnou vilou nahral video adresované premiérovi Robertovi Ficovi. Nekopíruje tak trochu PS bývalé OĽaNO s tým, že dúfa v opakovanie ich úspechu?

My na tom náš úspech nestaviame a nepovažujeme to ani za nosný pilier našej komunikácie či stratégie. Dlho sme sa aj stránili takejto forme robenia politiky.

Pán premiér však nakreslil ihrisko a určil pravidlá hry. Ak sa chce dlhodobo venovať rodinným príslušníkom, súkromným vzťahom a majetkovým pomerom, nastavil takéto pravidlá. My sme sa im len prispôsobili, pretože je nefér hrať inými zbraňami, než aké určil on. Nemôžeme hrať tenis na futbalovom ihrisku, jednoducho to nefunguje.

Mrzí ma, že sa verejná diskusia uberá týmto smerom. Nemyslím si, že práve toto spoločnosť potrebuje. V konečnom dôsledku to nie je prospešné ani pre riadenie štátu.

Smer tvrdí, že ide len o snahu prekryť kauzy predsedu Michala Šimečku. Čím chcete presvedčiť verejnosť, že nejde o politický súboj, ale o legitímne podozrenia?

Keby mala Marta Šimečková alebo PS ambíciu prekrývať nejakú kauzu, stačilo by, aby pani Šimečková proaktívne nevypovedala, nezverejnila informácie, ktoré zverejnila, a nespolupracovala tak, ako to vidíme pri niektorých koaličných nominantoch alebo ľuďoch blízkych koalícii. Žiadna kauza by tu nebola. Do dnešného dňa totiž nie je ani obvinená a okrem jednej výpovede neexistujú žiadne rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní ani iných orgánov.

Kto o tom proaktívne komunikuje? Pán premiér na svojich tlačových besedách. Keby sa pani Šimečková k celej veci nepostavila čelom, nemal by o čom hovoriť. My neprikrývame nič. Tak ako povedal aj Michal Šimečka, on aj PS sú za to, aby sa vyšetrilo všetko, čo sa má vyšetriť.

Ani nepredkladáme legislatívu, ktorá by mala túto kauzu nejako zvrátiť. Práve naopak. Naše „kladivo na korupciu“ sprísňuje tresty za všetky tieto trestné činy bez ohľadu na to, koho sa týkajú. Kto tu potrebuje prekrývať kauzy, je strana Smer a ich trojročný súdny proces s Tiborom Gašparom, ktorý sedí v Národnej rade.

Marta Šimečková nie je verejná činiteľka a nemá možnosť ovplyvňovať cez svoju funkciu svoj vlastný proces, jednoducho spolupracuje. Ale vidíme ako sa Tibor Gašpar už dva a pol roka snaží ovplyvniť kauzu Očistec a spolu s ním aj celá vládna koalícia. Toto je podstata problému, nech už koaliční poslanci a vládni predstavitelia hovoria čokoľvek.

Komunikáciu PS v tejto kauze kritizovali aj viacerí odborníci vrátane politológov a sociológov. Malo podľa vás hnutie reagovať inak?

Tá komunikácia vychádzala aj z toho, aký objem informácií sme mali. PS nikdy nežiadalo viac informácií ani nezasahovalo do procesu. Práve preto, že sme dlhodobo lídrom prieskumov, nechceli sme robiť to isté, čo kritizujeme na koalícii.

Nechceli sme na proces politicky tlačiť ani ho nijako ovplyvňovať – či už z pozície veľkosti strany, alebo z pozície, že máme možnosť verejne komunikovať. Ak to v konečnom dôsledku spôsobilo, že komunikácia sa javí ako nie dobrá alebo mohla byť lepšia, možno je to pre nás nová skúsenosť. V tom čase sme si situáciu vyhodnotili takto a myslím si, že až spätne bude možné vyhodnotiť, či to bola správna komunikácia alebo nie.

Foto:
Martin Baumann
Na snímke poslankyňa parlamentu SR Zuzana Mesterová (PS) ukazuje kolegom aby sa zdržali hlasovania.

PS je kritizované aj za to, že neprináša vlastné témy, ale najmä reaguje na to, čo robí koalícia alebo čo prinášajú médiá. Myslíte si, že aj takáto stratégia vám pomôže vyhrať voľby?

Nemyslím si, že je našou úlohou robiť investigatívu alebo pátraciu činnosť. Keď sa však niečo verejne komunikuje, je podľa mňa povinnosťou politických strán zaujať k tomu stanovisko, najmä ak sa to týka politických nominantov, aby verejnosť vedela v akom hodnotovom spektre politická strana stojí, ako o podobných veciach rozmýšľa a čo by robila, keby mala možnosť spravovať štát. To je zodpovednosť voči voličom aj občanom.

Našou primárnou úlohou však nie je prinášať nové témy v zmysle nových káuz. Na to tu máme orgány činné v trestnom konaní. My prinášame nové témy, respektíve sa snažíme otvárať ich našou legislatívnou činnosťou.

Faktom však je, že vo verejnom priestore počas tohto volebného obdobia rezonujú najmä kauzy tejto koalície a strany Smer. Logiscky sú témou, ktorá zaznieva. To, že reagujeme na premiéra? Je premiér a je potrebné mu venovať pozornosť, vlášť pri krokoch tejto vlády, ktoré majú vážne dopady na verejný život aj na verejné financie.

Na tlačovej konferencii ste spomínali poslanca Mažgúta, ktorý vo svojom majetkovom priznaní neuviedol byt, ktorý užíva. Ak sa teda vaše podozrenia potvrdia, aké dôsledky by podľa vás mal niesť?

Ak by výbor konal tak, ako mu ukladá ústavný zákon, tak by mal dostať pokutu. A teda výbor by sa mal vysporiadať s tým aj spätne dozadu, koľko rokov po sebe porušil ústavný zákon, a podľa toho konať.

Ale ukazuje to inú takú znepokojivú črtu. Toto nie je prvý prípad koaličného poslanca alebo vládneho nominanta, ktorý zatajuje vo svojom majetkovom priznaní svoje majetkové pomery. Mali sme tu pána Kaliňáka, mali sme tu aj premiéra, voči ktorému výbor ani neotvoril konanie, lebo vládna väčšina, ktorá vo výbore je, sa zdržala.

A toto dlhodobo ukazuje, ako si vládna koalícia váži transparentnosť, ako si váži verejnú kontrolu a aký postoj k nej má. Lebo ak by to bol ojedinelý prípad, že niekto zabudne – hoci si neviem úplne predstaviť, ako môže zabudnúť priznať byt, v ktorom býva – alebo si to zle vyhodnotí a povie: dobre, vnímal som to inak, doplním to, ospravedlním sa, nebola by z toho taká téma.

Za posledný mesiac ste iniciovali odvolávanie viacerých ministrov. Mimoriadne schôdze sa však nepodarilo otvoriť, keďže koaliční poslanci sa na nich nezúčastnili, za čo ich kritizujete. Je takáto kritika z vašej strany legitímna, keď sa ani opozícia nezúčastňuje vždy v plnom počte?

Ono to nie je o tom, kto má koľko hráčov na ihrisku v danom čase. Ide o vôľu. Ak by vládna koalícia mala vôľu tieto rokovania otvárať, tak tí poslanci prídu. Oni nechodia a neprezentuje sa dokonca ani ten, ktorý tú schôdzu vedie. To nie je, že by nemohli alebo že ich bolo málo. Je to evidentne ich úmysel neotvárať tieto mimoriadne schôdze.

A to, či tam bola celá opozícia alebo nebola… V rukách to, kedy sa zvolá schôdza, má predseda Národnej rady. Často ich zvolávajú v čase, keď Národná rada bežne nezasadá. Poslanci a poslankyne majú svoje rodiny, majú deti, nie každý môže vždy prísť. Väčšinou to býva skoro ráno alebo počas obeda. Majú aj dlhodobo naplánovaný pracovný program. Zvlášť pri treťom či štvrtom pokuse, keď je jasné, že sa tá schôdza aj tak neotvorí. Nebudeme skákať ako na gumičke len preto, aby potom vládna koalícia ukazovala prstom, koľkí sme tam boli a koľkí nie.

Nie, toto nie je podstata problému. Podstata problému je, že koalícia rezignovala na demokraciu a na pravidlá. Koalíciu volilo v posledných voľbách 1,3 milióna ľudí, opozíciu 1,2 milióna. To nie je taký priepastný rozdiel, aby mohli takýmto spôsobom pristupovať k deľbe moci v parlamente.

Kritizovaná bola aj absencia Michala Šimečku, ktorý sa počas rokovania parlamentu vybral na spomínanú cestu do Chorvátska. Prečo si vybral práve takýto termín?

Pokiaľ si ja dobre pamätám, tak on v ten deň, keď odišiel, bol ešte v Národnej rade. Myslím, že bol aj na hlasovaní, potom poobede odišiel a na druhý deň sa vrátil. To zase nebola absencia ani dvadsaťštyri hodín.

Ak si dobre pamätám dátumy, tak podľa pôvodného plánu v tom čase už Národná rada zasadať nemala. A to je aj tá nepredvídateľnosť schôdzí. Dlhodobo máme podhodnotený počet dní, počas ktorých Národná rada zasadá. Historicky ich má asi najmenej a je to neproporčné aj vzhľadom na počet bodov, ktoré má na programe. Potom sa rokovanie Národnej rady takýmto spôsobom ad hoc predlžuje, čo robí zmätok aj v plánovaní a vo všetkom ostatnom.

Minulý týždeň parlament vyslovil vláde dôveru, hoci vláda nepredložila plán na znižovanie verejného dlhu, o ktorom sa malo následne rokovať. Opozícia síce využila celý čas vyhradený na rozpravu, tejto otázke sa však veľmi nevenovala. Máte pocit, že opozícia dostatočne pochopila význam tohto hlasovania a využila priestor upozorniť na absenciu plánu?

Ono sa ťažko rokuje o pláne, ktorý nie je. To je potom také varenie z vody. Myslím si, že opozícia si uvedomuje vážnosť situácie. Otázka je, či si ju uvedomuje koalícia, keď odhlasovala dôveru vláde po desaťminútovom prejave premiéra a možno po jednom alebo dvoch vystúpeniach pána Kamenického, ktorý nepriniesol nič, len útoky na opozíciu a pán premiér nám povedal vtip.

A to, či bol vkusný alebo nie, je v zásade druhoradé. On však žiadal Národnú radu o dôveru vtipom. To samo osebe hovorí o tom, ako vážne berie orgán, ktorý vyslovuje dôveru vláde. A je otázka na Národnú radu a na koaličných poslancov, či chcú byť iba predĺženou rukou vlády. Či to nie je sprenevera voči voličom a voči mandátu, ktorý vykonávajú.

PS je dlhodobo lídrom prieskumov, ale keby voľby vyhralo, malo by problém zložiť vládu, ak by nepristúpilo na spoluprácu s hnutím Igora Matoviča. Čo viete vašim voličom povedať o tom, ako by mohla vyzerať vláda v zložení s PS?

To, čo hovoríme konzistentne už niekoľko mesiacov. Máme ambíciu, ak budeme mať možnosť zložiť vládu, vytvoriť vládu, ktorá bude predvídateľná a stabilná, s horizontom nie jedného štvorročného volebného obdobia, ale aspoň dvoch volebných období. To, čo si bude vyžadovať správa verejných financií a oprava všetkých vecí, sa nedá dôsledne stihnúť za štyri roky.

Preto komunikujeme, že za našich partnerov považujeme SaS, KDH a Demokratov. Rovnako hovoríme, že otvárame dvere všetkým partnerom, aby sme vytvorili nejakú predvolebnú spoluprácu na úrovni predvolebného spájania.

Ak by bol takýmto partnerom aj Igor Matovič a hnutie Slovensko, boli by sme len radi. To nie je nič osobné. Ak by to tak bolo, už teraz je zjavné, že by táto opozícia mala pohodlnú väčšinu a možno by tu ani nebol taký tlak pred voľbami.

Bohužiaľ, aj zo skúsenosti z minulosti, aj zo skúsenosti z Národnej rady takýmto partnerom zatiaľ nie je. A to je aj na zodpovednosti Igora Matoviča a jeho hnutia, ako sa k tomu chce postaviť. To nie je o tom, že „ja som tu taký, aký som, tak ma buď akceptujte, alebo nechajte tak“ a celá republika sa bude zamýšľať nad tým, čo s Igorom Matovičom. Ak je to tak, potom by si mal Igor Matovič sám vyhodnotiť, či je to dobré pre demokraciu, keď sa všetci zaoberajú ním a len on čaká, ako to dopadne, ako nemenný prvok.

Minister spravodlivosti Boris Susko po vražde v Gelnici povedal, že išlo o individuálne zlyhanie jednotlivca. Vy ste toto vyjadrenie kritizovali. Aké konkrétne systémové zmeny by podľa vás zabránili podobným tragédiám?

Je to absolútne necitlivé vyjadrenie, ktoré nereflektuje, v akom stave je dlhodobo tento systém. Nie je ani tajomstvom a myslím si, že je to všeobecne známe, že naše orgány činné v trestnom konaní, respektíve polícia, nie sú dlhodobo školené. Nie je tam plán, ako postupovať v týchto prípadoch. Nie sú na to adekvátne pripravení, nemáme na to ani dobrú a konzistentnú metodiku.

My po tom voláme už dlhodobo. A nie sme to len my. Sú to aj rôzne mimovládne organizácie, občianske združenia a odborná verejnosť, ktorá sa tejto problematike venuje. Vláda, aj táto, aj minulá, na to dlhodobo rezignujú.

Za tejto situácie povedať, že ide o individuálne zlyhanie, je mimoriadne necitlivé a je to také zakrývanie si očí pred realitou. Namiesto toho, aby si ministerstvo spravodlivosti v spolupráci s ministerstvom vnútra aj na základe tohto prípadu – a mohlo sa to udiať aj ďaleko predtým, nemuseli sme čakať na ďalšiu tragédiu – sadli za jeden stôl a pripravili legislatívnu zmenu, možno potom aj vyhlášky a nejaké metodické usmernenia, venujú sa tomu, ako meniť Trestný zákon, ale nie v tejto oblasti. Venujú sa oblasti vyšetrovania korupčných trestných káuz. Tam je ich priorita.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Micha Šimečka
PS
Igor Matovič
Hlas
demokrati
Zuzana Mesterová
referendum

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.