Sedem premiérov za desať rokov. Britov trápi ekonomika, hrozia im populisti a sú v kríze

Samotný proces odchodu bol výsledkom koordinovaného tlaku vnútri parlamentného klubu. Po tom, čo kľúčoví členovia kabinetu a regionálni lídri dali najavo, že premiér stratil ich dôveru, Starmer čelil hrozbe otvorenia hlasovania o vedení strany. V záujme zachovania jednoty sa rozhodol predísť vnútrostraníckemu bojkotu a oznámil zámer odstúpiť, čím odštartoval voľbu nového predsedu.

K definitívnemu ukončeniu jeho mandátu došlo dnes, 20. júla 2026, keď Starmer oficiálne navštívil Buckinghamský palác a predložil demisiu do rúk kráľa Karola III., čím otvoril cestu pre nástup Andyho Burnhama.

Líder Reformnej strany Nigel Farage oslavuje víťazstvo strany v doplňujúcich voľbách v Runcorne a Helsby na štadióne Halton vo Widnes, Británia, REUTERS/Phil Noble
Zdroj: reuters

Hospodárska stagnácia a posun vládnej stratégie

Po dvoch rokoch vlády Keira Starmera preberá Burnham krajinu, ktorá sa potýka s nízkym hospodárskym rastom, vysokými životnými nákladmi a preťaženým systémom verejných služieb. Jeho politický program sa odvracia od prísnej fiškálnej opatrnosti svojho predchodcu. Orientuje sa skôr na priame investície do infraštruktúry a regionálneho rozvoja.

Burnham vo svojich prvých vystúpeniach zdôraznil potrebu desaťročného plánu hospodárskej obnovy. Kľúčovým prvkom jeho stratégie je presun rozhodovacích právomocí a finančných prostriedkov z Londýna do jednotlivých regiónov. Počas svojho pôsobenia vo funkcii starostu Veľkého Manchestru dlhodobo kritizoval centralizovaný model westminsterskej politiky, ktorý podľa neho prehliada potreby priemyselných oblastí na severe Anglicka, vo Walese či v Škótsku.

Medzi okamžité opatrenia, ktoré nová vláda pripravuje, patrí riešenie krízy bývania vrátane možného zmrazenia nájmov v súkromnom sektore a zníženie cien energií. Burnham zároveň naznačil ochotu prehodnotiť niektoré ekologické regulácie v záujme krátkodobej hospodárskej stabilizácie, čo zahŕňa povolenie ďalšej ťažby ropy a zemného plynu v už existujúcich náleziskách v Severnom mori.

Tento krok vyvolal kritiku zo strany environmentálnych organizácií, no kabinet ho obhajuje potrebou zaistiť energetickú bezpečnosť a znížiť finančný tlak na domácnosti. V oblasti verejných služieb sa očakáva postupný návrat k vyššej štátnej kontrole, najmä pri spravovaní vodárenských spoločností.

Nový premiér Veľkej Británie Andy Burnham
Zdroj: Reuters/via REUTERS

Návrat Nigela Faragea a tlak z pravého spektra

Nástup nového premiéra sa odohráva v čase, kedy opozičné a pravicové populistické sily dosahujú v prieskumoch verejnej mienky výrazné zisky. Nigel Farage a jeho strana Reform UK využívajú rastúcu frustráciu časťami verejnosti z ekonomickej situácie a otázok spojených s migráciou.

Pre Burnhama predstavuje Farageova prítomnosť systémovú výzvu. Ak nová vláda nedokáže v krátkom čase doručiť viditeľné zlepšenie životnej úrovne v tradične robotníckych severných obvodoch, ktoré v minulosti podporili brexit, podľa analytikov Farageova strana bude pripravená tieto hlasy získať.

Burnham síce disponuje výhodou neformálneho vystupovania a autentického regionálneho pôvodu, no ako predseda vlády bude musieť niesť zodpovednosť za nepopulárne kompromisy.

Náboženský kontext a kultúrna identita v úrade

Nástup Andyho Burnhama na čelo vlády prináša do britského štátneho aparátu špecifický, náboženský rozmer. Burnham sa neprezentuje ako dogmaticky veriaci človek, no otvorene sa hlási ku katolíckej kultúrnej identite. To je v Anglicku a v prípade najvyšších predstaviteľov netradičná kombinácia.

V britskej histórii ide o citlivú tému s hlbokými koreňmi. Od vzniku anglikánskej cirkvi za vlády Henricha VIII. bol prístup rímskokatolíkov k verejným funkciám striktne obmedzený.

Legislatíva z polovice 19. storočia síce odstránila väčšinu právnych bariér, ktoré katolíkom bránili vstupovať do parlamentu či zastávať štátne funkcie, no inštitucionálne väzby štátu na protestantizmus pretrvali dodnes.

Moderná Británia je síce výrazne sekulárnou spoločnosťou – v poslednom sčítaní obyvateľstva v Anglicku a Walese sa ku kresťanstvu prihlásila menej ako polovica obyvateľov a 37 percent uviedlo, že sú bez vyznania – no štátne štruktúry si uchovávajú tradičné prvky.

Panovník zostáva najvyšším guvernérom anglikánskej cirkvi a predseda vlády mu tradične radí pri výbere jej biskupov. Keďže táto povinnosť si vyžaduje formálne odporúčania, parlamentné analýzy naznačujú, že Burnham bude musieť túto špecifickú úlohu formálne delegovať na iného člena kabinetu, aby sa predišlo inštitucionálnemu konfliktu záujmov.

Určitá náboženská nejednoznačnosť či rozmanitosť pritom nie je u britských premiérov úplnou novinkou. Benjamin Disraeli bol vychovaný v anglikánskej viere, hoci mal židovské korene. Tony Blair praktizoval katolícku vieru so svojou rodinou celé roky, no formálne konvertoval až po odchode z úradu v roku 2007. Boris Johnson bol pokrstený ako katolík, no neskôr bol konfirmovaný v anglikánskej cirkvi, a Rishi Sunak nastúpil do úradu v roku 2022 ako prvý praktizujúci hinduista.

Burnhamov vzťah ku katolicizmu má predovšetkým komunitný a hodnotový rozmer. Ako potomok írskych prisťahovalcov navštevoval katolícke školy a v detstve pôsobil ako miništrant.

V minulosti opísal svoju identitu prirovnaním k podporovateľovi futbalového klubu Everton, ktorý už nechodí pravidelne na štadión, no naďalej sa považuje za jeho fanúšika. Podľa vlastných slov bol formovaný katolíckym sociálnym učením, ktoré kladie dôraz na dôstojnosť práce, solidárnosť a komunitnú podporu – princípy, ktoré neskôr pretavil do svojho politického účinkovania v Labouristickej strane.