Sedem znakov, že máte depresiu a ďalších päť, že máte úzkosť. Sociálne siete nás diagnostikujú 

Sociálne siete nám dnes dokážu ponúknuť odpoveď aj na otázky, ktoré sme si o sebe kládli roky. Stačí pár videí o ADHD či depresii a únava, prokrastinácia alebo problémy so sústredením zrazu vyzerajú ako príznaky konkrétnej diagnózy. Psychologičky však upozorňujú, že podobné symptómy samy osebe diagnózu neznamenajú a sebadiagnostika môže viesť k nesprávnym záverom.   

Veľakrát som takto samu seba presvedčila, že to určite mám, hovorí Laura. Má 26 rokov a práve dokončovala vysokú školu, keď jej na sociálnych sieťach začali čoraz častejšie vyskakovať videá o ADHD, úzkosti či ďalších psychických problémoch. Stres, únava, problémy so sústredením alebo prokrastinácia ju pritom sprevádzali celé obdobie štátnic. Keď sa v nich začala spoznávať, bola si istá, že za nimi musí byť konkrétna diagnóza.

Podobnú skúsenosť majú aj ďalší mladí ľudia. Stačí niekoľko sekúnd na TikToku či Instagrame a človeku sa môže objaviť video s titulkom „sedem znakov, že máte ADHD“ alebo „ak robíte týchto päť vecí, trpíte úzkosťou“. Krátke videá ponúkajú jednoduché vysvetlenie správania, nad ktorým človek možno premýšľal celé roky.

Prečo sa však po jednom takomto videu začnú objavovať ďalšie a ďalšie? Podľa experta na sociálne siete a tvorbu obsahu Rasťa Kavinčina z agentúry Digitálci algoritmus sociálnej siete nedokáže rozpoznať, či má človek ADHD alebo úzkosť.

„Najsilnejším signálom nie je lajk ani komentár, ale čas,“ vysvetľuje. Ak človek pri videu o ADHD zostane o niekoľko sekúnd dlhšie než pri inom obsahu, algoritmus si to vyhodnotí ako záujem a začne mu podobné videá ponúkať častejšie. Každé ďalšie zastavenie pri podobnom obsahu potom jeho odhad ešte spresňuje.

Sociálna sieť tak podľa Kavinčina môže vytvoriť dojem, že sa na človeka téma konkrétnej diagnózy valí zo všetkých strán. „Algoritmus optimalizuje udržanie pozornosti, nie vaše dobro,“ upozorňuje.

Informácií o psychickom zdraví máme pritom dnes na dosah viac než kedykoľvek predtým. Je to do veľkej miery dobrá správa – o duševných problémoch sa hovorí otvorenejšie a ľudia sa menej boja vyhľadať pomoc. Podľa prieskumu Slovenskej akadémie vied už 30 percent Slovákov aspoň raz v živote vyhľadalo psychologickú pomoc.

Množstvo informácií však môže mať aj odvrátenú stránku. Dokáže človek pozeraním videí o ADHD, úzkosti či depresii nadobudnúť presvedčenie, že má poruchu, ktorú v skutočnosti nemá?

Kto vám radí?

Podľa Kavinčina takýmto spôsobom môže vzniknúť akási obsahová bublina, v ktorej človek opakovane dostáva rovnaký typ informácií. „Skôr je to taká zrkadlová sieň, v ktorej sa jedna téma na človeka valí zo všetkých strán, až začne cez ňu interpretovať sám seba,“ opisuje expert.

Pri príspevkoch o ADHD, úzkosti či depresii však podľa psychologičky Dominiky Neprašovej zo zdravotníckeho zariadenia Salvus treba v prvom rade sledovať, kto ich vytvoril. „Je v tom veľký rozdiel, čo sa odbornosti a aj bezpečnosti či pravdivosti informácií týka,“ upozorňuje.

Ak podobný obsah pripravuje psychológ alebo psychiater, možno podľa nej predpokladať, že vychádza z odborných poznatkov. Pri overovaní preto odporúča pozerať sa na zdroj, hľadať informácie v širšom kontexte a porovnávať ich s ďalšími dôveryhodnými zdrojmi či odbornou literatúrou. „Kritické myslenie je v tomto extrémne dôležité, ba až nevyhnutné,“ hovorí.

Problém môže nastať vtedy, keď sa človek po niekoľkých videách začne na konkrétnu diagnózu pozerať ako na vysvetlenie všetkých svojich problémov. „Sebadiagnostika má vo všeobecnosti nie najlepšie meno a ako psychologička by som ju neodporúčala,“ hovorí Neprašová.

Ak sa teda človek v podobnom obsahu výrazne spozná, nemal by podľa nej zostať iba pri internetových informáciách. Ak ho jeho prejavy trápia alebo mu zasahujú do života, vhodnejšie je obrátiť sa na psychológa, psychiatra či lekára, ktorý sa danej problematike venuje. „Neostávala by som na to sama,“ odporúča.

V príznakoch sa nájde takmer každý

Problémom podobných príspevkov je najmä ich všeobecnosť, upozorňuje psychologička Naďa Dudová z platformy ksebe.sk. Nesústredenosť, prokrastinácia, únava, zabúdanie či občasné obavy sú podľa nej reálne prejavy, ktoré však zažíva veľká časť populácie. Samy osebe preto ešte neznamenajú ADHD ani úzkostnú poruchu. „V podobných zoznamoch sa môže nájsť takmer každý,“ upozorňuje.

Za problémami totiž môže byť aj dlhodobý stres, vyčerpanie, vzťahové problémy alebo náročná životná situácia. Človek sa zároveň môže začať na seba pozerať cez nálepku diagnózy a svoje správanie vnímať ako nemennú súčasť seba. „Diagnóza môže byť užitočným nástrojom na pochopenie ťažkostí, ale nemala by sa stať jediným vysvetlením človeka a jeho správania,“ hovorí Dudová.

Pri posudzovaní je podľa nej dôležitý najmä kontext, intenzita, frekvencia a to, do akej miery prejavy zasahujú do každodenného fungovania človeka. Sociálne siete však tieto súvislosti často vynechávajú a ponúkajú skôr jednoduchý zoznam symptómov a rýchly záver.

Obe psychologičky sa vo svojej praxi stretávajú aj s prípadmi, keď človeka obsah zo sociálnych sietí privedie k odborníkovi a následne sa ukáže, že jeho ťažkosti si skutočne zaslúžia pozornosť.

Rovnako však podľa nich prichádzajú aj ľudia presvedčení, že majú napríklad ADHD alebo úzkostnú poruchu, pričom vyšetrenie ukáže inú príčinu ich problémov. „Sebadiagnostika môže byť užitočná ako prvotný impulz, ktorý človeka privedie k odborníkovi, ale nie ako definitívny záver o tom, čo sa s ním deje,“ vysvetľuje.

Pri psychologickom vyšetrení sa totiž neposudzuje iba to, či človek má konkrétne symptómy. Odborník sleduje aj ich vývin, súvislosti, intenzitu a vplyv na fungovanie človeka.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
ADHD
úzkosť
psychologická pomoc
psychologička
psychické zdravie
sociálne siete
depresia
algoritmus

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.