Šéf Kremľa prekvapil slovami o Zelenskom: Môže podpísať mier. Potom prišla výhrada, ktorá mení všetko

Šéf Kremľa tvrdí, že Rusko má navrch a Donbas chce celý.  

„Nemyslím si, že Kyjev je pripravený na kompromisy,“ povedal zároveň Putin. Prinútiť Kyjev k ústupkom by podľa neho mohol Trump, ktorého mierové návrhy ruský prezident považuje za možný základ mierovej dohody. Povedal tiež, že Európska únia nemôže byť sprostredkovateľom pri riešení konfliktu, ale môže pomôcť pri jeho hľadaní.

Prípadnú mierovú dohodu s Ruskom by podľa Putina mohol za Ukrajinu podpísať prezident Volodymyr Zelenskyj. Zároveň však opäť spochybnil legitimitu hlavy ukrajinského štátu, keď povedal, že otázku Zelenského prezidentstva by mali zodpovedať právnici. Rusko opakovane tvrdí, že Zelenského mandát vypršal v máji 2024, takže vo funkcii zostáva nelegitímne. Ukrajinské zákony však zakazujú konanie volieb počas vojnového stavu, ktorý krajina vyhlásila po tom, ako ju Rusko na Putinov rozkaz vo februári 2022 napadlo.

„Keď to bude aktuálne, nájdeme na Ukrajine tých, ktorí mierovú dohodu podpíšu,“ povedal Putin. „Dohodu podpíšeme s legitímnymi zástupcami, možno aj so Zelenským,“ uviedol.

Putin novinárom povedal, že Rusko má všetky zdroje potrebné na to, aby na Ukrajine dosiahlo svoje vojenské ciele. Uviedol tiež, že ruské jednotky postupujú. „Rusko na Ukrajine za posledné obdobie ovládlo 2440 štvorcových kilometrov,“ povedal. Poznamenal, že Luhanskú oblasť ruské sily plne kontrolujú, Doneckú oblasť ovládajú na 85 percent a obsadili 80 percent Záporožskej oblasti.

Agentúra AFP pritom v pondelok s odvolaním sa na vlastnú analýzu údajov poskytnutých americkým Inštitútom pre štúdium vojny (ISW) napísala, že Ukrajina v máji dobyla späť približne 282 štvorcových kilometrov, čím druhý mesiac po sebe zmenšila plochu územia okupovaného Ruskom. V apríli sa podľa AFP plocha územia ovládaného Moskvou – prvýkrát za dva a pol roka – zmenšila približne o 120 štvorcových kilometrov.

Putin s novinármi hovoril okrem iného o tom, že ukrajinská armáda sa potýka s katastrofálnym nedostatkom vojakov a že Ukrajina nemá strely s plochou dráhou letu ani ďalšie zbrane, ktoré má naopak Rusko k dispozícii. Zmienil sa aj o dronových útokoch, ktoré Ukrajina podniká v sebaobrane.

„Musíme posilniť náš systém protivzdušnej obrany,“ povedal. „Bohužiaľ, niektoré ukrajinské drony ním do Ruska prenikajú,“ uviedol. Ukrajina v noci na stredu vyslala na Petrohrad, kde sa SPIEF koná, viacero bezpilotných lietadiel. Tie podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského zasiahli v druhom najväčšom ruskom meste dôležité ciele vrátane petrohradského ropného terminálu.

Putin sa v rozhovore s novinármi na SPIEF vrátil aj k svojmu skoršiemu návrhu, aby prípadné rozhovory medzi Ruskom a Európou sprostredkoval bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder.

„Kto by mohol byť sprostredkovateľom rozhovorov medzi Ruskom a Európou, ak nie bývalý nemecký kancelár Schröder?“ položil si Putin otázku. „Nie je to môj priateľ, je to nemecký predstaviteľ,“ uviedol o 82-ročnom Schröderovi.

Samotný Schröder, ktorý je nielen v Nemecku pre svoje pôsobenie v ruských spoločnostiach vnímaný kontroverzne, pritom v minulosti Putina opakovane označil za svojho priateľa. Po ruskej invázii na Ukrajinu niekdajší kancelár odmietal odsúdiť agresiu Moskvy a kritizoval protiruské sankcie.

Vojnu na Ukrajine, ktorú Rusko označuje za špeciálnu vojenskú operáciu a ktorá je najväčším ozbrojeným konfliktom v Európe od konca druhej svetovej vojny, dnes Putin nazval lokálnou ukrajinskou krízou. Americko-izraelskú vojnu proti Iránu, ktorú prerušilo prímerie, naopak ruský prezident považuje za celosvetovú krízu. Moskva pritom opakovane hovorila o vojne na Ukrajine ako o existenčnom boji, v ktorom Rusko vzdoruje desiatkam západných krajín aj Severoatlantickej aliancii, ktoré podporujú Kyjev.

Rusko je pripravené

Čítajte viac Nemecko má málo plynu v zásobníkoch. Aj o tom debatovali v Petrohrade šéf Gazpromu a zástupca nemeckej AfD

bnoviť dodávky plynu do Nemecka prostredníctvom plynovodu Nord Stream, povedal Putin. Podmorské plynovody Nord Stream 1 a Nord Stream 2 boli vážne poškodené v septembri 2022.

Putin naznačil, že akékoľvek obnovenie dodávok teraz závisí od Berlína. Povedal, že Nemecko sa musí rozhodnúť, či chce prostredníctvom Nord Streamu opäť odoberať ruský plyn.

Plynovod Nord Stream 1, ktorý privádzal plyn z Ruska do Nemecka, bol uvedený do prevádzky v roku 2011. Nord Stream 2 bol dokončený v roku 2021, jeho potrubím však plyn nikdy neprúdil. Pre ruskú inváziu na Ukrajinu vo februári 2022 nebol uvedený do komerčnej prevádzky. Obe potrubia boli poškodené výbuchom 26. septembra 2022. Plynovodom Nord Stream 1 v čase explózií plyn takisto neprúdil, čo Rusko vtedy zdôvodňovalo nevyhnutnou údržbou.

Petrohradské medzinárodné ekonomické fórum potrvá do 6. júna.