
Poul Andrias Ziska je jedným z najpozoruhodnejších zjavení svetovej gastronómie. Už vo veku 28 rokov získal pre odľahlú reštauráciu KOKS na Faerských ostrovoch dve michelinské hviezdy a neskôr tento koncept preniesol do ešte extrémnejších podmienok Grónska.
Dnes Poul Andrias Ziska vedie v hlavnom meste Tórshavne svoj nový autorský projekt PAZ, s ktorým len dva mesiace po otvorení opäť obhájil dve hviezdy. V otvorenom rozhovore hovorí o tom, prečo môže byť život v izolácii pre duševné zdravie liečivý, ako v kuchyni zaviedol 3,5-dňový pracovný týždeň, prečo vo svojom menu nepotrebuje hľuzovky ani kaviár a ako sa zbavil potreby neustále sa porovnávať s inými.
Vo svojej tvorbe staviaš na tradičných faerských technikách ako ræst (fermentácia na slanom oceánskom vzduchu) či sušená treska. Ako hľadáš tú jemnú hranicu medzi rešpektovaním autentických, výrazných faerských chutí a ich zjemnením pre moderné degustačné menu?
Pre mňa je to vždy o hľadaní správnej rovnováhy. Pracujeme v profesionálnej kuchyni, takže je prirodzené, že k našim tradíciám pristupujeme kriticky aj kreatívne zároveň. Z čisto kuchárskeho hľadiska pre mňa nemá veľký zmysel len doslova preskúmať a naservírovať tradičné faerské jedlo presne tak, ako ho ľudia jedia doma. Chcem tie chute preskúmať a nájsť nové spôsoby, ako ich prezentovať, no zároveň ostať absolútne verný ich pôvodu.
Je pre mňa nesmierne dôležité, aby človek z Faerských ostrovov pri konzumácii nášho jedla okamžite spoznal chute, na ktorých vyrastal. Nesnažíme sa tie najvýraznejšie a najdivokejšie chute zámerne zjemňovať či „otupovať“, ale tým, že ich skombinujeme s inými ingredienciami a použijeme odlišné techniky, často vytvoríme iný, možno vyváženejší výraz niečoho veľmi tradičného. Práve v tom spájaní rešpektu k pôvodnej chuti a slobody vytvoriť niečo nové vidím najväčšiu krásu.
Severoatlantický morský ekosystém čelí pre klimatické zmeny rýchlym posunom. Ako pristupujete k surovinám v PAZ, keď kvalita či dostupnosť rýb z roka na rok kolíše?
Kvalita aj dostupnosť rýb sa prirodzene menia každý rok. Niektoré sezóny sú lepšie, iné horšie, a je pre mňa ťažké presne určiť, koľko z toho majú na svedomí priame klimatické zmeny a koľko prirodzené cykly oceánu. V PAZ však máme jednoduché pravidlo: naše menu sa vždy prispôsobuje tomu, čo je v danej chvíli dostupné a v najlepšej kondícii. Ak nejaká surovina nedosahuje štandard, ktorý hľadáme, jednoducho nájdeme niečo iné, s čím budeme pracovať.
Kľúčové pre mňa je, aby sme s prírodnými zdrojmi pracovali čo najzodpovednejšie. Väčšina našich morských plodov je lovená ručne potápačmi, ryby lovíme na udicu a pracujeme s voľne sa pasúcimi jahňatami či divokými morskými vtákmi. Okrem toho sa snažíme každú surovinu využiť na maximum. Namiesto toho, aby sme z ryby vzali len čistý filet, premýšľame, ako dokážeme z hlavy, kože a ostatných častí vytvoriť niekoľko rôznych chodov.
Na nadchádzajúcom menu napríklad oveľa viac experimentujeme aj s takzvaným „nechceným“ úlovkom (bycatch) z miestnych rybárskych lodí. Samozrejme, nedokážeme náš vplyv na životné prostredie úplne vynulovať, ale môžeme robiť vedomé rozhodnutia.
Variť na úrovni dvoch michelinských hviezd v extrémnych, izolovaných podmienkach – či už na Faerských ostrovoch, alebo v Grónsku – si vyžaduje obrovské osobné nasadenie. V odvetví, ktoré konečne začína riešiť duševné zdravie, ako si chrániš vlastnú psychickú pohodu a ako podporuješ svoj tím?