SERGEJ LARIN TRIBUTE: spomienka na svetového tenoristu, ktorý patril Bratislave

Opera Slovenského národného divadla otvorí 107. divadelnú sezónu galakoncertom Sergej Larin Tribute. V roku, keď si pripomíname jeho nedožité 70. narodeniny, vzdá hold výnimočnému tenoristovi, ktorého umelecký život bol takmer dve desaťročia úzko spätý s Operou SND.  

Sergej Larin sa narodil v lotyšskom Daugavpilse ako Sergejus Larinas a spev študoval vo Vilniuse u renomovaného tenoristu Virgilijusa Noreiku. Do Bratislavy prišiel v roku 1988 ako hosť pri príprave Čajkovského Pikovej dámy pod taktovkou iného hosťujúceho Lotyša – svojho vtedajšieho riaditeľa opery vo Vilniuse dirigenta Jonasa Alexu. Larinovo stvárnenie náročnej postavy Hermana na premiére a ďalších piatich predstaveniach v Bratislave zaujalo publikum i vedenie divadla natoľko, že mu Opera SND ponúkla stály angažmán a stala sa jeho umeleckým domovom a zároveň odrazovým mostíkom k veľkej medzinárodnej kariére.

Na javisku SND vytvoril galériu významných tenorových postáv: Rodolfa v Bohéme, Hermana v Pikovej dáme, Maurizia v Adriane Lecouvreur, Dona Alvara v Sile osudu, Riccarda v Maškarnom bále, titulnéhoIdomenea, Hoffmanna v Hoffmannových poviedkach, Lenského v Eugenovi Oneginovi, Cavaradossiho v Tosce, Radamesa v Aide, Cania v Komediantoch, Dona Carla, Dona Josého v Carmen, Turiddua v Sedliackej cti či Bacchusa v Ariadne na Naxe. Napriek početným a významným zahraničným angažmánom sa do Bratislavy pravidelne vracal a zostal neoddeliteľnou súčasťou histórie Opery SND.

Jeho medzinárodnú dráhu odštartoval záskok v úlohe Lenského v Čajkovského Eugenovi Oneginovi vo Viedenskej štátnej opere. Na jej javisku neskôr počas 44 ďalších večerov vytvoril aj Dona Alvara, Hermana, Cavaradossiho, Dona Carla, Cania, Dona Josého či Radamesa. Nasledovali ďalšie prestížne svetové scény: v londýnskej Covent Garden debutoval ako Don José a predstavil sa aj ako Dimitrij v Borisovi Godunovovi a Princ v Rusalke. Práve túto postavu spieval v Metropolitnej opere po boku hviezdnej americkej sopranistky Renée Fleming. V parížskej Opére Bastille stvárnil okrem iných úloh Calafa, Polliona, Hermana či Dona Carla, zatiaľ čo v milánskej La Scale zaujal ako Maurizio v Adriane Lecouvreur, Loris Ipanov vo Fedore, Dick Johnson v Dievčati zo Západu, Cavaradossi v Tosce a titulný Don Carlo. Na javisku newyorskej Metropolitnej opery spieval okrem Princa aj Cavaradossiho, Dona Josého, Dona Alvara, Pinkertona a Dimitrija v Borisovi Godunovovi.

Jeho umelecká cesta viedla aj do Mníchova, Berlína, Buenos Aires, San Diega a na Salzburský festival i mnohé ďalšie prestížne scény. Spolupracoval s najvýznamnejšími dirigentmi svojich čias, akými boli Claudio Abbado, Riccardo Muti, James Levine či Zubin Mehta.

Larinovo interpretačné umenie zachytáva aj viacero významných zvukových a obrazových nahrávok. K najcennejším patrí Boris Godunov pod taktovkou Claudia Abbada, na ktorom stvárnil Dimitrija – Samozvanca a spoluúčinkoval so Slovenským filharmonickým zborom, Berlínskymi filharmonikmi a hviezdami ako Anatolij Kočerga, Samuel Ramey či Marjana Lipovšek. Jeho hlas zostal zachovaný aj na nahrávkach Šostakovičovej Lady Macbeth Mcenského okresu, Čajkovského Mazepy, parížskej Rusalky s Renée Fleming či veľkolepej Turandot zo Zakázaného mesta v Pekingu pod taktovkou Zubina Mehtu. Významnú súčasť jeho diskografie tvoria tiež sólové albumy ruských árií a piesní.

Napriek svetovým úspechom zostával Sergej Larin civilným a skromným umelcom – „antihviezdou“, pre ktorú boli vždy najdôležitejšie samotné divadlo, hudba a pravdivosť stvárňovanej postavy.

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.