Sestra zavraždeného francúzskeho učiteľa Patyho: Film mi brata nevráti, ale je dôležitý

Do kín prichádza francúzsky film Opustený, ktorý rekonštruuje posledných jedenásť dní života francúzskeho učiteľa Samuela Patyho. Tento učiteľ dejepisu a geografie bol 16. októbra 2020 na ceste zo školy brutálne zavraždený.  

Film sleduje špirálu udalostí a nedorozumení, ktoré viedli k jeho tragickej smrti. Vo svojej triede totiž otvoril diskusiu o slobode slova a vzťahu náboženstva a štátu. Počas vyučovania ukázal žiakom karikatúry proroka Mohameda zverejnené v satirickom časopise Charlie Hebdo. Nevinná školská diskusia učiteľa so žiakmi spustila lavínu obvinení, emócií a osočovania, ktorá sa nekontrolovateľne šírila na sociálnych sieťach.

Film režiséra Vincenta Garenqa zároveň ukazuje neschopnosť štátnych inštitúcií zasiahnuť a chrániť jednotlivca, čo vedie k tragickému koncu – brutálnej vražde. Režisér Vincent Garenq k tomu povedal: „Cítil som, že je nutné podať výpoveď o tomto šokujúcom reťazci udalostí, ktoré viedli k tejto katastrofe. A tiež o ľudskosti všetkých postáv, ktoré Samuela Patyho podporili: riaditeľky a jej zástupcu, správcu školy, učiteľov, moslimských rodín a ďalších.“ Prinášame rozhovor so sestrou zavraždeného učiteľa Mickaelle Patyovou.

Predpokladám, že vás oslovilo niekoľko režisérov. Čo vás presvedčilo, aby ste súhlasili s projektom Vincenta Garenqa?

Vždy som sa spoliehala na svoj inštinkt. Od samého začiatku. A zatiaľ som sa ešte nemýlila. Stretla som sa s Vincentom, keď nakrúcal Tout pour Agnes, minisériu o vražde Agnes Lerouxovej. Keď som prišla na natáčanie a videla, ako necháva niektoré scény pretočiť, niekedy kvôli maličkostiam, o ktorých však vedel, že sú mimoriadne dôležité, uvedomila som si, aký náročný dokáže byť. Oceňovala som jeho dôslednosť, čo je v mojich očiach nevyhnutná vlastnosť. To vo mne vzbudilo dôveru. Film si vyžadoval oveľa viac než len povinnosť zachovať spomienku.

Aké boli vaše rozhovory s Vincentom Garenqom?

Film sa musel bezpodmienečne zakladať na realite, mal byť čo najmenej fikciou, a keď som videla jeho filmy, bolo mi jasné, že to pre neho bolo dôležité.

Ako vyzerala vaša spolupráca?

Scenár písal on, ale každú verziu mi predkladal. Snažila som sa mu pomôcť, ako sa len dalo. Rozprávať sa s ním bolo príjemné, lebo aj v momentoch, keď sme sa nezhodli, mi to pripomínalo debaty, ktoré som viedla so svojím bratom – Samuel nebol schopný povedať niečo bez toho, aby za tým stála dvojstĺpcová tabuľka „za“ a „proti“, ako vidíte vo filme, keď vyučuje v triede. Jedna vec nás spájala: pre nás oboch bolo dôležité, aby mal film terapeutický účinok. Film neexistuje na to, aby poskytoval nejakú formu odškodnenia obetiam. Skôr je tu pre spoločnosť. Aby sme vzdali hold Samuelovi a prostredníctvom neho všetkým učiteľom vo Francúzsku.

Film vyvoláva pocit, akoby sme sa doslova ocitli v koži Samuela Patyho…

Počas hodiny a pol vnímame, čím všetkým mohol prejsť počas tých jedenástich dní pred svojou smrťou – jeho úzkosť a strach sa stupňujú. Všetci, samozrejme, vieme, ako sa tento príbeh končí, ale len málokto z nás pozná sled udalostí, ktoré k tomu viedli. Film si dáva načas, aby rozplietol tento reťazec udalostí. Aby sme pochopili, že to, čo sa stalo, nebola náhodná vražda. Klamstvo. Predstava, že to mohlo byť všetko…

V tom čase sa médiá sústredili najmä na klamstvo tej dievčiny a na videá, ktoré natočili Brahim Chnina (otec študentky, ktorá obvinila učiteľa Patyho zo šírenia pornografie medzi študentmi, on podal trestné oznámenie na políciu a na Youtube a Facebooku tvrdil, že Paty študentom ukazoval obrázky nahého Mohameda – pozn. red.) a Abdelhakim Sefrioui (imám mešity, ktorý sa pripojil k protestu Brahima Chninu a žiadal vylúčenie učiteľa zo školy – pozn. red.), a naozaj, všetko sa mohlo skončiť už tam. Nebolo to klamstvo tej tínedžerky, čo spôsobilo smrť môjho brata, ale to, ako bolo zneužité.

Antoine Reinartz hrá vášho brata. Boli ste pri tom, keď ho do roly vybrali?

Nepopieram, že mojou hlavnou starosťou bol herec, ktorý stvárni Samuela. Keď som sa dozvedela, že Antoine Reinartz prijal túto úlohu, pozrela som si všetky jeho filmy. Jeho úlohy boli všetky tak radikálne odlišné a on sa do svojich postáv vžíval tak dôsledne, že som nedokázala rozoznať, kto vlastne je. Producenti zorganizovali večeru niekoľko dní pred začiatkom nakrúcania. Viac ako dve hodiny sme sa s Antoinom rozprávali o všeličom, bez toho, aby sme spomenuli film. Sedela som tak, aby som mohla pozorovať jeho držanie tela, počúvať tón jeho hlasu, potrebovala som to pocítiť. A potom sa stalo niečo úžasné, čo som nečakala: v jednom momente zdvihol vidličku, aby sa najedol, a ja som mu povedala: „To je ono, si Samuel. Nemusíš sa ani snažiť vžiť sa do postavy.“

Lebo Samuel bol presne taký, mal drobné tiky, drobné zvláštnosti v správaní. V tom boli on a Antoine podobní. Zrazu mi to bolo úplne jasné. Samuel, rovnako ako Antoine, bol diskrétny muž, ktorý nerád robil hluk. Bol tým „obyčajným hrdinom“ po svojej smrti, ktorého opísal Robert Badinter (bývalý francúzsky minister spravodlivosti, ktorý presadil zrušenie trestu smrti – pozn. red.); tým, kto každé ráno vstal, aby išiel učiť na strednú školu, aby sa pokúsil vychovať budúcich kritických mysliteľov, aby sa pokúsil oslobodiť ich čo najviac od určujúcich faktorov ich pôvodu. Antoine ma úplne ohromil, a bolo to pre mňa zároveň dobré aj strašné, lebo za hodinu a pol sa mu podarilo oživiť Samuela.

Mali ste rovnaké obavy aj v súvislosti s ostatnými úlohami?

To bolo iné. Môj názor mal menšiu váhu. Vincent mi poslal zoznamy uchádzačov a potom aj výber, ktorý sa nakoniec urobil. Zapamätala som si tváre tých, ktorí mali stvárniť Brahima Chninu, Abdelhakima Sefriouiho a to dievča. Bola som pripravená. Strávila som pár dní na pľaci a priznávam, že Emma, dievča, ktoré hrá klamárku, ma hlboko dojala. Bola som pri bufete s občerstvením, keď mi ju predstavili, a cítila som strach.

Pomyslela som si: „Aká je odvážna, že prišla hrať túto postavu!“ Aj ona mala strach. Povedala len: „Môžem ťa objať?“ Nepovedala som nie. Bolo pre mňa dôležité pocítiť, že v skutočnom živote by nikdy nehrala takú zlú úlohu. Počas tých niekoľkých dní na pľaci som sa stretla aj s Emmanuelle Bercot, ktorá vo filme stvárňuje riaditeľku školy. Jej zdržanlivosť, sústredenosť a precíznosť na mňa urobili veľký dojem.

Čo od premietania filmu v kinách očakávate?

Neočakávam, že film Opustený niečo napraví – ani pre našu rodinu, ani pre Samuelových kolegov, ani pre jeho bývalých žiakov. Môjho brata to späť nevráti. Dúfam však, že sa podarí divákom priblížiť skutočnosti reťazca udalostí, ktoré viedli k tejto pasci, k tejto barbarskej poprave pred školou. Že bez zbytočných efektov ukáže, ako sa zrodila hrôzostrašná fáma, ktorá sa potom zosilnila a bola zneužitá; ako boli varovania bagatelizované alebo zle zvládnuté; ako inštitúcia, polícia a niektorí úradníci v rôznej miere dovolili, aby sa pasca okolo neho zatvorila.

Film nenahradí justičný systém, ale môže pomôcť budúcim generáciám zapamätať si niečo iné ako slogany: fakty, časovú os, mimoriadnu závažnosť toho, čo sa stalo – vraždu učiteľa za to, že učil. To je všetko, v čo dúfam: aby ľudia nezabudli a aby film pomohol zabrániť tomu, aby sa to znovu stalo.

Témy:
Samuel Paty
Vincent Garenq
Charlie Hebdo
film

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.