Sex a pád uhorských šľachticov. Zázrak literárnej scény alebo len šikovný marketing?

Dobrý marketing nie vždy svedčí aj o skutočnej kvalite. Týka sa to aj sveta literatúry, stačí si spomenúť na poslednú knihu Dana Browna. Najnovším príkladom je novinka mladého švajčiarskeho autora Nelia Biedermanna, ktorá mapuje osudy uhorskej šľachtickej rodiny naprieč troma generáciami. Román Lazár vyšiel vo vydavateľstve Ikar v preklade Zuzany Guldanovej.  

Nenaplnené očakávania

Príbeh sa pritom začína veľmi sľubne – hoci ide o knihu inšpirovanú skutočnými osudmi Biedermannových príbuzných, nachádzajú sa v nej aj prvky magického realizmu. Lenže už tu narážame na prvý problém – ide len o náznaky, ktoré autor ďalej nijako nerozvíja.

Spočiatku sa to javí ako zaujímavý detail a čitateľ dychtivo očakáva, aké to bude mať vyústenie – no márne. A je to veľká škoda, pretože ide o vcelku efektívny ozvláštňujúci prvok, ktorý by knihu pozdvihol na vyššiu úroveň.

Dej sleduje osudy príslušníkov šľachtického rodu Lazárovcov počas zásadných zmien v politických zriadeniach i v spoločnosti, teda od konca 19. storočia až po obdobie komunistického režimu.

V popredí je najskôr Lajoš, ktorý sa síce narodil s takmer priesvitnou pokožkou, no tento zvláštny fakt takisto nijako nezaváži. Autor sa ďalej venuje jeho rodičom, sestre aj strýkovi, pri ktorom nie je jasné, či ho trápi psychická choroba, alebo následky stretnutia s čímsi nadprirodzeným.

A neskôr už čítame aj o Lajošových deťoch Eve a Pištovi, ktorých životy sú takisto radikálne ovplyvnené rýchlym sledom spoločenských zmien.

Foto:
Ikar
Nelio Biedermann: Lazár

,,Román veľký ako celý svet,” píše sa na zadnej strane obálky knihy, a zdá sa, že to naozaj bol Biedermannov zámer – chcel toho obsiahnuť veľa.

Lenže na takéto podujatie by potreboval aspoň 700 strán, aby sa dokázal dostatočne povenovať dejinným udalostiam, medziľudským vzťahom aj psychológii jednotlivých postáv. Kniha ich však má len 287, čo je na takýto súbor tém žalostne málo. A odráža sa to aj na výsledku.

Tak, ako nie sú rozvinuté viaceré nápady, chýba hĺbka aj protagonistom románu. Len ťažko sa k nim dá vytvoriť vzťah, keď o nich vieme tak málo – nepomáhajú ani rýchle časové skoky či časté striedanie perspektív.

Hoci si mnohí z nich prechádzajú skutočne bolestivými situáciami, takmer nevidno, ako sa so svojimi traumami vyrovnávajú. Veci v tejto knihe sa jednoducho dejú, autor sa nad nimi občas na chvíľu zamyslí, a ide sa ďalej.

Čítame jeho opisy, no neprežívame ich, sú príliš ,,papierové”, postavy medzi sebou navyše komunikujú len minimálne. Preto Lazár pôsobí skôr ako obyčajný súhrn udalostí než ako komplexné, vzájomne prepojené a postupne sa vyvíjajúce dielo.

Nemiestne sexuálne scény

Napriek tomu, že na lepšie priblíženie postáv akoby nezostával priestor, na čudne absurdné sexuálne scény ho mal Biedermann dostatok.

Niežeby na tom bolo niečo zlé, problémom však je, že v daných kontextoch pôsobia skôr rušivo a nemiestne – prečo sa v historickej knihe inšpirovanej autorovou rodinou možno dočítať o znepokojivo tmavom ejakuláte? Alebo o tom, ako sa Eva budila s bratovým tvrdým penisom pritlačeným na jej telo?

Radšej by sme si prečítali viac o tom, ako sa Lajoš vyrovnával s faktom, že počas vojny posielal ľudí do koncentračných táborov. Nie, treba viac penisov! Ako v Hre o tróny! Zbytočne pôsobí tiež pasáž o Stalinovej smrti – ale tam už aspoň nie je nič erotické.

Niektoré z tém vzbudzujú pocit, že sa autor pokúša o akúsi falošnú hĺbku – akoby sa nimi chcel zapáčiť, no keďže ich nedokáže rozvinúť ani spracovať, vyvolávajú skôr zmiešané pocity.

Týka sa to napríklad žien, ktoré si v jeho románe prechádzajú nejednou traumatickou udalosťou – tie však opäť nie sú dostatočne reflektované.

A keď sa nad tým čitateľ spätne zamyslí, zistí, že napriek povrchným pokusom o akýsi feministický pohľad na vec sú protagonistky len sexuálnymi objektmi, ktoré sú často vystavované utrpeniu. Akonáhle prestanú byť zaujímavé pre mužov, vytrácajú sa z deja.

Napriek všetkým týmto výhradám treba uznať, že aspoň z jazykového hľadiska ide o celkom slušnú knihu.

Nie je to síce nič výnimočné, niektoré súvetia sú príliš dlhé a kapitoly zasa príliš krátke, autor často experimentuje, čím vzniká dojem nejednotnosti – no číta sa to dobre a plynule, niektoré konštrukcie, myšlienky a metafory zaujmú. Viac zásahov od redakcie by však nebolo na škodu.

Marketingovou stratégiou pri knihe Lazár je predovšetkým vyzdvihovanie faktu, že jej autor ju napísal ako 21-ročný. Vzhľadom na jeho vek ide o solídny počin, vidno v ňom potenciál, ktorý možno uplatniť a prehlbovať v jeho budúcej tvorbe.

Biedermanna však priskoro postavili na piedestál, hoci jeho debut ani zďaleka nedosahuje potrebné kvality.

Spočiatku pôsobí veľmi sľubne, no rýchlo sa ukáže, že z viacerých hľadísk ide o povrchné dielo, neraz zachádzajúce na hranicu klišé, ktoré by potrebovalo skúsenejšieho autora aj oveľa väčší rozsah. Otázne je, či by bol niekto ochotný vydať také rozsiahle dielo začínajúcemu mladíkovi.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
kniha
recenzia
literatúra

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.