Sídlo firmy, ktoré rozdelilo verejnosť, je bližšie k výstavbe. ESET mení dopravu aj život na severe Bratislavy

Hoci sa o projekte ESET Campusu hovorí bezmála desať rokov, až nedávno začal naberať reálne kontúry. Po tom, ako technologická firma oznámila posun v procese schvaľovania, ukázala aj aktualizované vizualizácie masívneho sídla. Samotný projekt tak smeruje bližšie k výstavbe a k tomu, aby prepojil bratislavskú Patrónku a Mlynskú dolinu do jedného Silicon Valley. Kedy sa ho dočkáme a čo všetko prinesie nielen ľuďom, ale aj Slovensku?  

Inovatívne kancelárie a sídlo technologickej firmy ESET vznikne na pomedzí Patrónky a obľúbenej rekreačnej oblasti Železnej studničky. Pozemky bývalej vojenskej nemocnice kúpil gigant v ostrej súťaži ešte pred viac ako dekádou. Spoločnosť získala areál spomedzi konkurencie ako HB Reavis či JTRE za asi 26 miliónov eur, pričom začatie výstavby odvtedy roky predlžovali slovenský stavebný zákon a schvaľovacie procesy. Tiež bolo potrebné odstrániť chátrajúcich 23 budov vojenskej nemocnice.

Projekt sa od začiatku stretával s nevôľou aktivistov, verejnosti aj starostov mestských častí. Nakoniec však mesto s projektom súhlasilo. Dôvodom obáv bola blízka príroda malokarpatskej oblasti – teda že ju rozsiahle sídlo firmy zničí či zmenší a tiež že neprimerane zaťaží dopravu. To všetko je však predmetom skúmania v procese schvaľovania vplyvu na životné prostredie (EIA).

Foto:
ESET
Najnovšie vizualizácie ESET Campusu z júna 2026.

Aktuálne zámer prešiel dosahom na prostredie a firma už mohla požiadať aj o územné rozhodnutie. Ide o povolenie, ktorým úrady určia, či sa konkrétna stavba môže na danom pozemku umiestniť a za akých podmienok. Podľa prevádzkového riaditeľa firmy, Pavla Luka, ktorý zodpovedá za koordináciu kampusu, hneď po ňom budú žiadať o stavebné povolenie. K tomu sa už aktuálne pripravujú podklady.

„Potvrdzuje, že navrhované riešenie spĺňa požiadavky na ochranu životného prostredia a zároveň nám umožňuje pokračovať v ďalších etapách povoľovania. ESET Campus vnímame ako dlhodobú investíciu do budúcnosti výskumu, inovácií a technologického rozvoja na Slovensku,” uviedol Luka.

Myslí si, že výstavba ohrozená nie je aj práve preto, že už prešla tým najviac neistým procesom. „EIA je vždy neurčitá, miera istoty sa zvyšuje po jej schválení a tiež spolu s ďalšími povoleniami,” uzavrel. Vyzerá to tak, že slovenská spoločnosť, ktorá ako jedna z mála expandovala za hranice vo veľkom rozsahu, vidí vybudovaním vedeckého zázemie krajiny ako reálne. Hoci sa pravidelne vyskytovali otázky, či kampus naozaj vznikne, všetky špekulácie firma vždy odmietla.

Samotný kampus bude pre krajinu výrazným prínosom – skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že podobné priestory lákajú a formujú mladé talenty, vedecké firmy, usporiadavajú sa v nich konferencie na nadnárodnej úrovni, vyvíjajú technológie a vzdelávajú študentov. Kampus by tak podľa Luku v závere nemal iba premeniť územie bez využitia, ale aj zvýšiť postavenie Slovenska na mape Európy v oblasti technológií a výskumu, ale aj umelej inteligencie.

ESET Campus už o pár rokov?

Pre Pravdu Luka potvrdil, že výstavbu plánujú začať v roku 2028. Celkovo by mal byť projekt hotový do roku 2031, ak pôjde schvaľovanie podľa plánu. V rámci úprav tak interiéru ako aj exteriéru môžu podľa manažéra prísť zádrhely, pretože chcú inovatívny kampus. „Nie je to štandardný projekt, má veľa špecialít, ktoré na Slovensku bežne nie sú,” dodal. Do stavby investujú približne 200 miliónov, no Luka počíta s tým, že sa suma ešte zvýši o infláciu.

Vplyv kampusu na dopravu bol jedným najviac z očakávaných zásahov do územia, pričom vo výsledku by mala byť severná časť Bratislavy lepšie prepojená so zvyškom mesta a to všetkými druhmi dopravy. V rámci projektu obnovia už existujúci podchod pre chodcov a Luka otvoril aj možnosť prestupného terminálu, takzvaného TIOP-u.

„Mestá sa nedajú nafúknuť a nemôže každý fungovať na svojom aute. Preto je pre nás MHD dôležitá. Bavili sme sa s mestom aj Železnicami Slovenskej republiky o možnosti TIOP-u na mieste súčasnej zastávky Železná studnička. Je to mimo nášho dosahu, no chceli by sme ho,” dodal Luka. Zároveň projekt počíta s cykloobchodom a zázemím pre cyklistov.

ESET vybuduje aj podzemné parkovisko prístupné aj verejnosti – zvažuje sa že cez víkendy, kedy by sa využívalo ako parking pre návštevníkov Železnej studničky, by bolo zadarmo. K tomu firma plánuje cyklotrasu od križovatky s budovou Westend-u až po Červený most, kde už začína areál Bratislavského lesoparku. Luka verí, že vďaka tomu zlepšia prístup k prírode a vybudujú kvalitnú inovačnú štvrť namiesto nevyužitého areálu.

Vizualizácie projektu od dánskeho architektonického štúdia BIG – Bjarke Ingels Group ukazujú citlivú architektúru, ktorej plnú veľkosť z ulice takmer nevidno. Obrovský rozsah stavby sa ukazuje až prechodom cez úvodné námestie smerom do vnútra areálu. Celkovo 12 budov so zaoblenými strechami kopíruje tvar pohoria Malých Karpát, ktoré tesne za nimi vidno v panoráme. Zvlnenie striech nie je iba estetické – je navrhnuté tak, aby maximalizovalo výrobu elektriny zo slnka.

Celkovo budú mať budovy najviac šesť podlaží, pričom úžitková plocha priestoru kampusu je 120-tisíc m2. Z toho asi 50-tisíc m2 zaberú kancelárie. Námestie medzi štyrmi hlavnými budovami bude mať veľkosť asi ako bratislavské Hlavné námestie.

Štyri centrálne stavby budú slúžiť ako sídlo zamestnancov ESET-u s kanceláriami a službami na prízemí. Okolo nich vznikne ďalších osem objektov určených pre ďalšie technologické firmy a startupy, ale aj vedecký výskum. Kultúrne podujatia a konferencie pokryje jedno verejné a jedno súkromné auditórium. V nich chce podľa Luku firma organizovať aj prednášky, keďže už teraz vzdelávajú študentov MATFYZ-u Univerzity Komenského a FEIK-y Slovenskej technickej univerzity.

„Chceli by sme spoluprácou s univerzitami prepojiť tok študentov z Patrónky, kde je aj Slovenská akadémia vied, s Mlynskou dolinou,” dodal Luka. Pri Patrónke zároveň Bratislavský samosprávny kraj buduje vlastný kampus športu, kde sa tiež budú zdržiavať mladí ľudia.

Súčasťou kampusu budú tiež športoviská – zamestnanci získajú vlastnú halu, ale aj dočasné bývanie tak ESET-u ako aj ostatných firiem, ktoré si budú priestory prenajímať, takzvaný co-living. Centrála by na začiatok mala poňať 1 500 pracovníkov, neskôr sa však môže kapacita rozšíriť na 2 400. Projekt je navrhnutý tak, aby bol schopný postupne rásť spolu s potrebami zamestnancov aj firmy.

Do kampusu môže prísť každý

Verejnosť sa dočká nielen nového námestia a dopravnej infraštruktúry. Bežný človek, ktorý nebude zamestnancom firmy, bude môcť využívať priľahlý park kampusu, kaviarne, reštaurácie, obchody a v rámci komplexu pribudne aj technologické múzeum. „Celý areál, ktorý je teraz bariérou, by mal obživnúť pohybom ľudí po prevádzkach, parku,” doplnil Luka.

Aj spomínané auditórium je navrhnuté s dôrazom na účel – aby sa dalo otvoriť von a využiť aj na verejné koncerty. Architekti chcú, aby sa tu stretávali zamestnanci, študenti aj obyvatelia Bratislavy a priestor preto spravili priechodným. Budovy rozložili tak, aby medzi sebou vytvárali spleť uličiek a námestí, ktoré sa majú prirodzene napojiť na mesto.

Za spoločnosť Luka zdôraznil, že kampus bude energeticky sebestačný a uhlíkovo neutrálny – teda musí vyrobiť viac energie, ako minie. Z toho dôvodu budú mať všetky budovy strechy pokryté fotovoltickými panelmi. Okrem toho, že vyrobia energiu pre chod kampusu, podľa ich výpočtov by mali mať aj energiu navyše. Tú plánujú ukladať do batérií. K tomu budú budovy chladiť aj vykurovať tepelné čerpadlá – pri takom veľkom projekte ide o masívny rozsah.

„Do zeme spravíme suché vrty s asi 200 až 300 stopäťdesiat metrovými tyčami, využijeme energiu zeme. Cieľom je výrazne obmedziť závislosť od externých zdrojov,” dodal Luka. Interiér sa podľa manažéra ešte bude formovať, keďže zatiaľ neoslovili architektov mimo exteriéru, avšak aj ten plánujú zariadiť udržateľne.

„Zvážili sme, či potrebujeme toľko balkónov – nakoniec sme ich nechali iba na budovách otočených do vnútra námestia. Aj svetlíky v strechách sme prehodnotili, lebo sa cez ne interiér prehrieva. Hľadáme im iné umiestnenie,” priblížil manažér s tým, že vodu zo striech pozbierajú do vodozádržnej nádoby pod zemou.

Témy:
Bratislava
IT
výstavba
Eset
Eset Campus
kampus

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.