Školáčka zmizla cestou na autobus. Brat počul jej hlas z poľa, kľúčový dôkaz polícia neskôr stratila

Marilyn Wallmanová mala 14 rokov, keď ráno 21. marca 1972 vyrazila z domu na bicykli, aby stihla školský autobus. Jej dvaja mladší bratia išli približne desať minút po nej. Na ceste však našli iba Marilynin bicykel a školskú tašku ležiacu vedľa neho. Bola preč.  

O päťdesiatštyri rokov neskôr sa v austrálskom Mackay začalo nové vyšetrovanie jedného z najdlhšie nevyriešených prípadov v krajine. Má znovu poskladať udalosti z rána, keď Marilyn zmizla. A spolu s nimi aj chyby, stratené dôkazy a podozrenia, ktoré sa odvtedy nahromadili.

„Bolí ma noha“

Najsilnejšie svedectvo z toho rána pochádza od Marilyninho mladšieho brata Rexa. V čase, keď sa jeho sestra stratila, mal osem rokov. Keď s bratom Davidom našli bicykel, David sa vrátil po matku. Rex zostal pri ceste sám.

Práve vtedy podľa vlastných slov začul z poľa s cukrovou trstinou dievčenský hlas. „Hovorila niečo ako ‚bolí ma noha‘,“ vypovedal teraz pred koronerom.

Potom podľa neho zaznel druhý hlas – hlbší, ktorý mu pripomínal mužský. Hlasy počul ešte niekoľkokrát a potom nastalo ticho. Ako dieťa však podľa svojich slov nadobudol pocit, že mu policajti neveria.

Vtedajší policajný záznam uvádzal, že žiadny zvuk nepočul. Rex dnes tvrdí, že sa k tejto verzii priklonil až po opakovanom vypočúvaní. „Mal som pocit, že ma nikto nechce počúvať,“ povedal súdu.

Našli iba časť lebky

Rozsiahle pátranie Marilyn neprinieslo späť. V roku 1974 sa však v buši pri McGregor Creek, približne 40 kilometrov od miesta zmiznutia, našla časť ľudskej lebky.

Až o desaťročia neskôr úrady potvrdili, že fragment patrí Marilyn. Iné časti jej tela sa nikdy nenašli. Nikto nebol v súvislosti s jej smrťou obžalovaný.

Queenslandská polícia prípad považuje za únos a vraždu a za informácie vedúce k dolapeniu a odsúdeniu páchateľa stále ponúka odmenu 250-tisíc austrálskych dolárov.

Muž si zapisoval svoje činy

Nové vyšetrovanie sa vracia aj k mužovi menom Michael Anthony Frances. Išlo o opakovaného sexuálneho násilníka, ktorý bol v čase Marilyninho zmiznutia v Mackay.

Polícia ho o dva roky neskôr zatkla po bizarnom incidente: prepadol sa stropom do dámskej prezliekarne na pláži Eimeo. Pri zadržaní mal pri sebe ženské oblečenie a spodnú bielizeň.

Pri následnej prehliadke jeho domu vyšetrovatelia našli denníky, poznámky a stovky kusov ukradnutej dámskej bielizne. Podľa vyšetrovania si Frances zapisoval aj svoje sexuálne trestné činy. A v jeho materiáloch sa objavilo niečo, čo policajtov priviedlo priamo k Marilyninmu prípadu.

Mapa s iniciálami „MW“

Medzi zaistenými predmetmi bola ručne kreslená mapa oblasti Eimeo. Zachytávala cesty zodpovedajúce oblasti Wallmans Road a Eimeo Road – teda miestam spojeným s Marilyniným zmiznutím.

Na mape boli navyše napísané iniciály „MW“. Francesove denníky priniesli ďalšiu zvláštnosť.

Viedol si ich už od roku 1971, ale časť týkajúca sa obdobia okolo 21. marca 1972 – keď Marilyn zmizla – bola vytrhnutá. Vyšetrovatelia preto Francesa opakovane vypočúvali. Tvrdil, že v čase zmiznutia bol doma a čakal na telefonát o práci na železnici.

Priame spojenie s vraždou sa však nikdy nepreukázalo. Frances zomrel v roku 2020.

Dôkaz polícii zmizol

Najväčší problém prišiel neskôr. Mapa, denníky aj poznámky boli ešte v roku 1976 evidované medzi policajnými dôkazmi. Potom po nich zostala iba stopa v dokumentoch.

„Jednoducho povedané, nikto nevie, čo sa s týmito dokumentmi po roku 1976 stalo,“ zaznelo teraz na súde.

Keď sa polícia v roku 1988 pokúsila prípad znovu otvoriť, koroner návrh odmietol práve preto, že kľúčové materiály už neboli dostupné. A jeho vtedajšie zdôvodnenie je dnes možno najpozoruhodnejšou časťou prípadu.

Koroner výslovne uviedol, že ak by bola mapa s iniciálami stále k dispozícii, predstavovala by podľa neho potrebný dôkaz preukazujúci spojenie medzi Marilyn a Francesom.

Inými slovami: dokument, ktorý mohol rozhodnúť o ďalšom smerovaní vyšetrovania, polícia kedysi mala. Keď ho potrebovala, už ho nemala.

Auto preverili až po dvoch rokoch

Stratená mapa nie je jediným momentom, ktorý sa dnes opäť skúma. Dva dni po Marilyninom zmiznutí našla pátracia skupina Francesa v pieskových dunách severne od Mackay Harbour pri aute Wolseley. Tvrdil, že tam naberá piesok pre záhradu svojej domácej.

Polícia mala evidenčné číslo vozidla zaznamenané už vtedy. Podrobnejšie ho však preverila až o dva roky neskôr. Dovtedy Frances auto predal. Neskôr ho rozobrali a jeho časti skončili dokonca na detskom ihrisku. Forenzné preskúmanie už nebolo možné.

Ďalšie podozrenie vedie k rodine

Súčasné vyšetrovanie však neskúma iba Francesa. Ako ďalšiu osobu záujmu označilo Noela Morrisa, ktorý bol s rodinou Wallmanovcov spríbuznený sobášom.

Pred súdom zazneli staršie výpovede členov Morrisovej rodiny, podľa ktorých mal jeden z príbuzných hovoriť o tom, že za Marilyniným zmiznutím stál niekto z rodiny.

Objavilo sa aj tvrdenie o údajnom priznaní na smrteľnej posteli. Tieto tvrdenia sú však sporné a viacerí svedkovia ich dnes popierajú alebo si na ne nespomínajú. Najnovšie pritom zaznelo aj svedectvo v prospech Morrisa.

Jeho strýko Barry Morris v piatok vypovedal, že ho v deň Marilyninho zmiznutia dvakrát videl pracovať v bani Goonyella približne 145 kilometrov od Mackay: raz pri práci a neskôr pri kartách počas prestávky.

Koroner teda dnes neskladá jednoduchý príbeh s jedným podozrivým. Práve naopak: po 54 rokoch sa snaží oddeliť fakty od rodinných spomienok, protichodných výpovedí a dôkazov, ktoré sa medzičasom stratili.

Rodina čaká už viac než pol storočia

Prvé vyšetrovanie z roku 1980 nedokázalo určiť, kto bol za Marilyninu smrť zodpovedný. Nové konanie má vypočuť viac než 20 svedkov a pokračovať aj v nasledujúcich dňoch.

Marilynini súrodenci majú dnes už po šesťdesiatke. Ich rodičia sa celé desaťročia snažili zistiť, čo sa s dcérou stalo. Rodina pritom mala celé roky len niekoľko istôt: bicykel pri ceste, opustenú školskú tašku a malý fragment lebky nájdený o dva roky neskôr.

Teraz sa k nim po viac než polstoročí pridáva ďalšia otázka: či by odpoveď, čo sa Marilynin v osudný marcový deň roku 1972 stalo, nebola bližšie, keby kľúčový policajný dôkaz nikdy nezmizol.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
zmiznutie
vražda
lebka
dôkazy
prípad
polícia
Austrália

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.