Skoro ako celý jeden kraj. Na Slovensku zarastá burinou 300-tisíc hektárov úrodnej pôdy

Na Slovensku zarastá 300.000 hektárov poľnohospodárskej pôdy. Je to územie väčšie ako dve tretiny Trnavského kraja.  

Táto pôda by pritom mohla v čase klimatickej zmeny pomôcť farmárom zvládnuť nedostatok krmovín, vytvoriť príležitosti pre mladých hospodárov a zároveň vrátiť do krajiny vzácne lúky, pasienkové lesy aj zdroje pitnej vody. TASR o tom informovala Andrea Froncová z ochranárskeho združenia BROZ.

Plochy začali zarastať po tom, ako sa na nich prestalo hospodáriť, najmä pre nízku ekonomickú návratnosť, komplikované vlastnícke vzťahy či nedostatočnú podporu hospodárenia v menej priaznivých oblastiach, priblížila Froncová. Ide predovšetkým o bývalé lúky, pasienky a sady, ktoré pohltili náletové dreviny. „Hoci sú v katastri stále vedené ako poľnohospodárska pôda, svojmu pôvodnému účelu už neslúžia. Tieto takzvané biele plochy dnes tvoria takmer 13 percent poľnohospodárskej pôdy Slovenska,“ poznamenala.

BROZ tvrdí, že obnovou týchto „bielych plôch“ by vznikli pasienky s tieňom pre zvieratá, posilnila by sa domáca produkcia krmovín a vrátili by sa druhovo pestré lúky či pasienkové lesy. Zároveň by sa otvorila príležitosť sprístupniť pôdu mladým, začínajúcim a menším farmárom. „V čase, keď poľnohospodári pre sucho prichádzajú o úrodu a krmoviny, si nemôžeme dovoliť ďalej ignorovať zarastajúcu poľnohospodársku pôdu. Citlivo obnovené biele plochy by pomohli existujúcim farmám a zároveň predstavujú jednu z mála možností, ako dostať pôdu k mladým, začínajúcim a menším poľnohospodárom. Tí majú často chuť hospodáriť, no bez dostupnej pôdy nemajú kde začať,“ povedal predseda Zväzu ekologického poľnohospodárstva Ekotrend Slovakia Maroš Kminiak.

Na mnohých miestach Slovenska podľa združenia zarastajú lúky a pasienky, ktoré sa stáročia udržiavali pravidelným hospodárením. Keď sa prestanú kosiť alebo spásať, postupne ich zatienia vysoké trávy a náletové dreviny. Kvitnúce rastliny tak strácajú prístup k svetlu a postupne miznú. V nadväznosti na to ubúdajú aj motýle, voľne žijúce včely a ďalšie opeľovače či vtáctvo a mnohé iné živočíchy závislé od nelesných biotopov, skonštatovalo.

„Zarastená plocha automaticky neznamená viac biodiverzity ani kvalitnejšiu prírodu. Na mnohých miestach nám totiž zanikajú druhovo bohaté lúky a pasienky, kde žijú aj ohrozené druhy vtáctva, ako chrapkáč poľný či pŕhľaviar červenkastý. Preto je dnes dôležité začať citlivo obnovovať biele plochy. To znamená zachovať hodnotné stromy a kroviny a obnovovať predovšetkým tie lokality, kde zarastanie ohrozuje vzácne nelesné biotopy a druhy,“ povedal Jozef Ridzoň zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti (SOS)/BirdLife Slovensko.

Video

Farmári, sucho a miliardy z Bruselu. Slovensko chce podľa Takáča počas predsedníctva V4 zatlačiť na EÚ

BROZ v spolupráci s miestnymi farmármi napríklad obnovilo približne 2500 hektárov opustenej poľnohospodárskej pôdy na Slovensku. V Slovenskom krase sa to ochranárom v spolupráci s miestnymi poľnohospodármi podarilo na desiatkach hektárov.

„Ministerstvo investícií navyše aktuálne pripravuje priority nového obdobia eurofondov po roku 2027. Práve teraz treba vyčleniť dostatok financií pre poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a ochranu prírody, aby z nich mohla byť podporená napríklad aj citlivá obnova bielych plôch,“ doplnil Ridzoň.

Na potrebu riešiť problematiku bielych plôch upozornila kampaň Pestrá krajina, ktorú spustili SOS/BirdLife Slovensko a BROZ – ochranárske združenie s podporou Agro-ekofóra.

Témy:
poľnohospodárska pôda
poľnohospodárstvo
BROZ

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.