Slávne erotické príbehy zo stredoveku ilustroval s pomocou AI. Ako sa slovenský výtvarník dopracoval k pozoruhodnému výsledku?

Dekameron – rozsiahle dielo slávneho renesančného autora Giovanniho Boccaccia bravúrne ilustroval slovenský výtvarník Zsolt Lukács. Prekvapujúco spojil najstaršie techniky s najmodernejšími a dopracoval sa k pozoruhodnému výsledku.  

Vraj ste takmer odpadli, keď vás oslovili s ponukou ilustrovať Dekameron. Zľakli ste sa alebo ste po takej práci túžili?

Dobre, že som sedel, keď mi zavolali z vydavateľstva. Samozrejme, že som súhlasil. Veď takú jedinečnú príležitosť dostane veľmi málo ilustrátorov. V druhom kole som mal vytvoriť ukážkové ilustrácie, aby videli, či sa naše predstavy zhodnú a môj štýl sa vydavateľstvu bude páčiť. Len čo mi to schválili, pustil som sa do práce.

Pamätali ste si príbehy z Dekameronu alebo ste si knihu hneď zohnali a začali ju čítať?

Pamätal som si ich len hmlisto, inak tie príbehy číta tínedžer a inak dospelý. Kedysi som v nich hľadal erotiku, teraz som v nich našiel veľmi hlboké témy. Niektoré príbehy sú síce odľahčenejšie, iné sú veľmi vážne až tragické. Každý, kto rád číta, bude mať z tohto diela radosť. A u tých, čo toľko nečítajú, možno práve Dekameron vzbudí lásku k literatúre.

Komu venujete výtlačok Dekameronu?

Manželka aj ja pochádzame z rodín, ktoré milujú knihy, takže knihu určite dostane svokor aj moji rodičia.

Foto:
Juraj Štefanovič
Na oriezke luxusnej verzie Dekameronu je zobrazených 10 rozprávačov príbehov.

Pri ilustrovaní Dekameronu ste využili umelú inteligenciu. Ako vám to napadlo?

Práve som robil doktorandský výskum na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach, ktorý sa týkal využitia umelej inteligencie vo výtvarnom umení. Zdalo sa mi preto prirodzené siahnuť po AI. Aby som bol transparentný, vydavateľovi som hneď povedal, že zvolím túto cestu. Súhlasil, čo ma potešilo. Vedel som, že takto dostanem pridanú hodnotu. Zadanie totiž znelo, nech sú ilustrácie moderné a čierno-biele. Takže som siahol po najmodernejších technológiách.

Foto:
Juraj Štefanovič
Nové luxusné vydanie Dekameronu.

Aký bol konkrétny postup?

Dekameron sa delí na desať častí po desiatich dňoch, pričom každý deň obsahuje desať príbehov. Z kapacitných dôvodov som nemohol ilustrovať všetkých sto príbehov. Napadlo mi riešenie, pri ktorom som využil svoje skúsenosti s editoriálnou ilustráciou. Každý deň v knihe je venovaný nejakej väčšej abstraktnej téme, ku každej z nich som vymyslel kompozíciu s vtipom a nápadom. Navrhol som kompozíciu a pomocou AI som začal ilustrácie generovať, dopracovávať a domaľovávať a donekonečna prerábať, kým som nedosiahol želaný výsledok. Napríklad ilustrácia, ako milenci prekonávajú prekážky, aby dosiahli lásku a ako sa dokážu dostať k svojmu cieľu. A ako vyjadriť desať príbehov v jednej ilustrácii? Vybral som si labyrint – v popredí je labyrint zo živého plotu, v strede je manželská posteľ ako symbol lásky a v pozadí vidíme klasický renesančný kaštieľ. Tak to funguje aj v editoriálnej ilustrácii, hráme sa so symbolmi.

Ako dlho ste pracovali na knihe?

Dva roky, k ilustráciám som sa vracal cyklicky, niečo som rozrobil, potom som sa k tomu neskôr vrátil. Keď sa na výsledok pozriete, miestami pripomína klasické maliarske techniky, niekde je priznaná digitálna technika a celkovo to má jemne surreálnu atmosféru, čo som chcel dosiahnuť. Dekameron je predsa kniha o epidémii, nedávno sme aj my zažili veľkú epidémiu, boli sme uzavretí podobne ako Boccacciovi hrdinovia. Celý svet sa počas epidémie zmenil, náš život sa stal surreálnym. Spomienky na covidové časy som chcel dostať aj do ilustrácií. Keď sa na ne pozriete, obrázky sú bez ľudí, no zároveň je v nich Boccacciov príbeh.

Čo ste zadali umelej inteligencii?

Keď som už mal návrh kompozície, použil som textový prompt, no tu ma umelá inteligencia veľmi nechcela pochopiť. Pred dvoma rokmi totiž bola generatívna umelá inteligencia oveľa menej chápavá ako dnes, ale modely AI sa vyvíjajú. Najprv som si teda urobil fotografiu, tú som previedol do žiadanej techniky a ešte som podorábal či vyretušoval kopu detailov. Spracoval som svetelný kontrast, aby som dosiahol správnu atmosféru. Grafické spracovanie knihy sa mi zdá fantastické, som nadšený, ako to Mária Rojko uchopila.

Spolupráca s ňou bola úžasná. Z mojich ilustrácií urobila Maja koncepciu knihy. Kapitoly Dekameronu sú zalomené podľa jednotlivých iniciál. Každá kapitola sa začína čiernou dvojstránkou, kde je jedna malá ilustrácia a nasleduje veľká dvojstranová ilustrácia, ktorá vyjadruje celý príbeh. V každej kapitole sa ešte nachádza ďalšia ilustrácia – napríklad v slávnom príbehu o mníškach a záhradníkovi, ktorý predstiera, že je hluchonemý.

Zaujímavá je aj oriezka knihy.

Je na nej ďalšia ilustrácia, sú na nej rozprávači príbehov, ktorých nájdete aj na začiatku knihy. A vnútri objavíte aj môj fiktívny portrét autora – Giovanniho Boccaccia.

V luxusnej verzii 650-stranovej knihy viazanej v koži dostane čitateľ aj linoryt, čo je na ňom?

Nazval som ho Nevyspytateľnosť osudu, návrh som vytvoril tiež s pomocou umelej inteligencie. Napadlo mi znázorniť šaša v ženskom vydaní, ktorý sa pohráva s kockami. Digitálny návrh sme previedli do klasickej techniky. Hĺbkotlač je jedna z najstarších techník, takže sme spojili to najmodernejšie s najstarším. Dúfam, že nový Dekameron osloví čitateľov.

Témy:
Dekameron
Boccaccio
umelecká inteligencia
kniha
Zsolt Lukács

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.