Slováci môžu dostať moc odvolať parlament. Navrhované ľudové hlasovanie prináša nižšie kvórum, no aj riziko častých volieb

Boris Susko prichádza s historickým návrhom ľudového hlasovania o odvolaní parlamentu. Vincent Bujňák vysvetľuje, prečo je pre demokraciu kľúčový aj zodpovednostný mechanizmus.  

Ústavný právnik Vincent Bujňák z Právnickej fakulty Univerzity Komenského analyzuje najnovšiu legislatívnu iniciatívu z dielne ministerstva spravodlivosti. Rezort pod vedením Borisa Suska predložil návrh na zavedenie ľudového hlasovania o odvolaní Národnej rady, čím reaguje na dlhodobé diskusie o možnosti predčasného ukončenia volebného obdobia.

Bujňák, ktorý sa téme venuje aj v komparácii so zahraničnými systémami, hodnotí, či tento nástroj zodpovedá štandardom vyspelej demokracie a nakoľko je v slovenských podmienkach reálne vykonateľný.

V rozhovore sa dočítate:

• v čom spočíva hlavný rozdiel medzi referendom a ľudovým hlasovaním;
• prečo návrhu chýba mechanizmus zodpovednosti iniciátora za neúspešný výsledok;
• ako funguje plávajúce kvórum a prečo je dosiahnuteľnejšie než to súčasné;
• aké obmedzenia návrh obsahuje, aby sa zabránilo permanentným predčasným voľbám;
• či je správne spájať odvolávanie parlamentu so zmenami v Súdnej rade;
• prečo je slovenské kvórum na zmenu ústavy najslabším v celej Európskej únii.

Téma predčasného ukončenia volebného obdobia sa objavuje raz za čas. Aké sú momentálne možnosti na ukončenie volebného obdobia?

Volebné obdobie možno ukončiť zvnútra na základe vôle Národnej rady, konkrétne parlamentným uznesením, na ktoré potrebujete aspoň 90 poslancov. Táto úprava sa do ústavy dostala v januári 2023 ako reakcia na rozhodnutia Ústavného súdu. Ten jasne skonštatoval, že nie je možné jednorazovými ústavnými zákonmi prelamovať alebo suspendovať existujúce ústavné pravidlá. Práve tento spôsob sa použil v januári 2023 na skrátenie volebného obdobia tak, aby sa voľby uskutočnili 30. septembra 2023.

Druhý spôsob – takzvaný antiblokačný mechanizmus – bol v ústave prítomný dlhé roky, ale zatiaľ sa nevyužil. Keby 75 poslancov vytvorilo obštrukciu a neprezentovali by sa v Národnej rade, opakovane by bola zvolávaná schôdza Národnej rady, no jej zasadnutie by nebolo prerušené, po troch mesiacoch takéhoto stavu by ústava oprávňovala prezidenta túto situáciu odblokovať a parlament rozpustiť.

Povedané ľudskou rečou, na vyvolanie predčasných parlamentných volieb potrebujete buď 75 poslancov a hlavu štátu, alebo 90 poslancov, pokiaľ majú hlasy na prijatie parlamentného uznesenia. Existujú aj štáty, ako napríklad Nórsko, ktoré predčasné parlamentné voľby ako riešenie ústavnej krízy vôbec nepripúšťajú. My však patríme k väčšine štátov, ktoré takéto nástroje poznajú.

Existuje dôvod, prečo to máme historicky nastavené takto?

Keď nastane v parlamente kríza a jednotlivé frakcie sa už nedokážu dohodnúť na budúcnosti, najlepším riešením je stlačiť tlačidlo reset a vypýtať si nový mandát priamo od ľudí. Existujú štáty, ktoré sú z dôvodu politických bojov v permanentnej kríze a voľby sa tam často opakujú. Príkladom zo súčasnosti je Bulharsko. U nás sa viaceré volebné obdobia skrátili preto, lebo to bolo v danej politickej situácii najlepšie možné riešenie.

Smer v minulom volebnom období žiadal, aby sa parlament musel rozpustiť po referendovej otázke o predčasnom ukončení volebného obdobia. Teraz mali rovnakú požiadavku mimoparlamentní Demokrati. Táto požiadavka však naráža na spor medzi slobodným poslaneckým mandátom, kedy majú poslanci hlasovať podľa svojho vedomia a svedomia, a výsledkom referenda, ktorý by ich mal zaväzovať konať konkrétnym spôsobom.

Ústavný súd veľmi správne skonštatoval, že platný výsledok referenda má silu ústavného zákona. Napríklad, keď sme mali jediné platné referendum o vstupe do Európskej únie, vzniklo pravidlo so silou ústavného zákona, ktoré znie: Slovenská republika je členským štátom Európskej únie. Práve preto, lebo cez referendum tvoríte pravidlá a nemôžete suspendovať či prelamovať existujúce ústavné normy, nemôžete ním jednorazovo odvolať konkrétny parlament.

Nie sme v tom výnimoční. V minulosti sa ľuďom podsúvala téza, že v každom demokratickom štáte môže ľud vziať politikom moc cestou referenda, no nie je to pravda. Nedávno sme to overovali pri publikovaní knihy o odvolávaní verejných funkcionárov ľudom a zistili sme, že to funguje iba v dvoch štátoch Rady Európy: v Lichtenštajnsku a Lotyšsku. Obidva štáty to však majú explicitne napísané vo svojej ústave.

Ľuďom, ktorí nie sú právnici, sa to dá najlepšie vysvetliť nasledovne: občan nemôže odvolať svoj parlament, lebo to nie je upravené v ústave. Z toho istého dôvodu môžete odvolávať starostu, primátora alebo predsedu samosprávneho kraja, pretože je to prítomné v zákonnej úprave. A opäť z rovnakého dôvodu nemôžete odvolať svoje obecné, mestské alebo krajské zastupiteľstvo, lebo v právnej úprave tento inštitút jednoducho neexistuje. Ústavný súd odkázal politikom, že ak chcú možnosť odvolávať volených predstaviteľov priamou demokraciou, musia si na to najprv vytvoriť ústavný základ.

Zjednodušene povedané, referendum slúži napríklad na rozhodovanie o vstupe Slovenska do zväzku s iným štátom, no na odvolávanie ústavných činiteľov potrebujeme iný nástroj.

Áno. Tento nástroj si viete vytvoriť prostredníctvom referenda, no s podmienkou, že to bude platiť v každom volebnom období. Presne o tom bolo referendum, ktoré sa konalo 21. januára 2023. Keby vtedy bolo platné, už dnes by sme mali možnosť odvolávať parlament občianskym hlasovaním. Vtedy získalo podporu nezanedbateľnej časti voličov, zúčastnilo sa ho 27 percent. Na platnosť však potrebujete účasť aspoň 50 percent plus jeden hlas.

Dostávame sa k novému nástroju z iniciatívy Borisa Suska. Ten do medzirezortného pripomienkového konania predložil návrh na zavedenie ľudového hlasovania na vyvolanie predčasných volieb. Reaguje tak na výzvu Roberta Fica. Ministerstvo spravodlivosti sa rozhodlo pre formu ľudového hlasovania. Čo to presne je a ako sa to líši od referenda?

Ľudové hlasovanie je inštitút, ktorý podľa Ústavného súdu slúži priamo na odvolávanie verejných funkcionárov. Poznáme ho vďaka článku 106, kde máme dlhodobo upravené ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta. Ak chcete prijať pravidlo so silou ústavného zákona, ktoré sa bude vzťahovať kontinuálne, robíte to referendom. No ak chcete odvolať konkrétny ústavný orgán a skrátiť mu volebné obdobie, na to slúži forma ľudového hlasovania.

Vzhľadom na myšlienky pána premiéra treba povedať, že článok garantujúci občanom možnosť odvolať Národnú radu v našej ústave nikdy nebol. Pani prezidentka referendum určite nezmarila. Podstatou problému je, že už samotní tvorcovia ústavy do nej tento nástroj nedali. Ak by sme chceli byť korektní, takúto možnosť nepripustili tvorcovia ústavy a všetci politici, ktorí ju mali neskôr možnosť doplniť. Ústavný súd len potvrdil to, čo vyplýva aj z komparatívneho ústavného práva: takýto nástroj musí byť v ústavnom texte explicitne zakotvený.

Má tento inštitút špecifické poistky?

Ide o systém bŕzd a protiváh, teda vyvažovací mechanizmus. Článok 106 hovorí, že ak existuje konflikt medzi priamo volenými orgánmi – parlamentom a prezidentom – tento spor má ako arbiter vyriešiť ľud. V minulosti sme už podobné konflikty mali. Napríklad v roku 2011 parlament zvolil kandidáta na generálneho prokurátora a prezident ho odmietol vymenovať. Senát Ústavného súdu vtedy pomerom hlasov 2:1 rozhodol, že bolo porušené základné právo profesora Jozefa Čentéša na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok. Podobne prezident Andrej Kiska odmietol vymenovať kandidátov na sudcov Ústavného súdu.

Prečo sa tento mechanizmus nepoužil? Po prvé, na jeho spustenie a prijatie uznesenia potrebujete v parlamente trojpätinovú väčšinu. Po druhé, existuje tam zodpovednostný vzťah. Ak prezident nie je v ľudovom hlasovaní odvolaný, pričom kvórum je veľmi prísne, ako sankcia končí mandát všetkým poslancom Národnej rady, pretože prezident je následne povinný parlament rozpustiť. Ďalším následkom je to, že prezidentovi by automaticky začalo plynúť nové volebné obdobie.

Z tohto dôvodu si každá Národná rada veľmi dobre rozmyslela, či chce ísť do podobného konfliktu. Od tohto mechanizmu by sme sa mali odraziť aj pri úvahe o ľudovom hlasovaní pre odvolanie Národnej rady. Ministerstvo spravodlivosti treba pochváliť, že predložilo historicky prvý návrh rešpektujúci stanovisko Ústavného súdu, že parlament sa má odvolávať ideálne cez ľudové hlasovanie. Desať doterajších návrhov, vrátane opozičných z tohto volebného obdobia, toto nerešpektovalo. Z formálneho hľadiska je teda myšlienka prvýkrát zachytená korektne. Návrhu však chýba vyvažovací mechanizmus a zodpovednosť iniciátora pre prípad, že hlasovanie prehrá.

Verejnosť často používa pojmy referendum a ľudové hlasovanie ako synonymá. Aký je medzi nimi ten najjednoduchší rozdiel?

Ak chcete prijať pravidlo, ktoré má trvalo upraviť spoločenské vzťahy, robíte to formou referenda. Poviem hypotetický príklad: keby chcel niekto znížiť počet poslancov na sto s účinnosťou od nasledujúceho volebného obdobia, môže to urobiť cez inštitút referenda. Podobne by sa dalo do budúcnosti skrátiť volebné obdobie Národnej rady na tri roky, pričom cez takzvané intertemporálne, teda prechodné ustanovenia by sa to dalo uplatniť aj na existujúci parlament. Ale keď chcete odvolať konkrétny orgán, musíte si vytvoriť ústavný základ. Na to má slúžiť priamo inštitút ľudového hlasovania o odvolaní Národnej rady.

V roku 2021 ste s kolegom Mariánom Gibom napísali, že referendum o predčasných voľbách je v Európe v lepšom prípade výnimkou a v tom horšom exotikou nehodnou vyspelej demokracie. Ministerstvo spravodlivosti sa to teraz snaží riešiť cez ľudové hlasovanie. Je tento návrh hodný vyspelej demokracie?

Rešpektujem náš ústavný systém, kde túto myšlienku podporuje koalícia a dokonca aj mnohí opoziční poslanci sú presvedčení, že by ľudia mali mať takéto právo. Hoci takéto právo v štátoch Rady Európy funguje len v Lotyšsku a Lichtenštajnsku, zostáva mi to rešpektovať.

Jedným dychom však dopĺňam, že ak už chceme inštitucionalizovať nástroj koalično-opozičného boja, mali by sme to urobiť tak, aby právo bolo spojené so zodpovednosťou. Ak totiž iniciátor vyhrá, dosiahne plody svojej politickej práce a máme nové voľby. Ale ak prehrá, a to napríklad tým, že ľudového hlasovania sa zúčastní taký počet voličov, ktorí prehlasujú prívržencov odvolania parlamentu, malo by to mať zodpovednostný následok.

Riešením by bolo pripojiť k 350-tisíc podpisom občanov, čo je klasický počet iniciátorov, ktorý poznáme aj referenda, aj podpisy 30 poslancov. Ak by poslanci svoj cieľ dosiahli, postavia sa na čelo víťaznej masy. Ak by prehrali a odporcovia odvolania parlamentu by ich prehlasovali, sankciou by bol zánik ich poslaneckého mandátu. Tak by vznikol spomínaný vyvažovací mechanizmus.

Ak by si niekto myslel, že myšlienka politickej zodpovednosti je neštandardná, odkazujem na Lotyšsko, kde má túto možnosť napríklad aj prezident. Ak návrh prehrá, funkcia prezidenta automaticky zaniká. Rakúsko a Island zase umožňujú ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta, pričom iniciátorom je tamojší parlament. Ak parlament prehrá, poslancom zaniká mandát a konajú sa nové voľby. Ak by chcel niekto tento mechanizmus spochybňovať, musí nájsť lepšie argumenty ako to, že je to neštandardné, pretože komparatívne ústavné právo jasne potvrdzuje, že v právnych poriadkoch, ktoré umožňujú ľudovým hlasovaním odvolať ústavný orgán, sa tento mechanizmus nachádza.

Ide návrh Borisa Suska v šľapajach lotyšského systému?

Lotyšský systém ponúka dve cesty, ako dosiahnuť ľudové hlasovanie o odvolaní parlamentu: prezidentskú iniciatívu, ktorú náš návrh neupravuje, a iniciatívu občanov, po ktorej predložený návrh siahol. Na tento návrh sa môžeme pozerať ako na poloprázdny, ale aj poloplný pohár. Poloprázdny je v tom, že mu chýba onen zodpovednostný vzťah. Naopak, dobrou správou je správne zvolený inštitút ľudového hlasovania a korektné kvórum.

Každé celoštátne hlasovanie by malo byť takzvaným festivalom demokracie a nemalo by fungovať len ako nedosiahnuteľná ilúzia. Nesmiete ľudí od účasti odrádzať, ale naopak ich pozývať v čo najväčšom počte. Zodpovednostný mechanizmus by fungoval ako výborná motivácia pre odporcov: ak chcete iniciátorov vytrestať, príďte, hlasujte „nie“ a nielenže podržíte parlament, ale zároveň zosadíte iniciátorov. Zástancovia odvolania by tiež mali jasný dôvod zúčastniť sa. V demokracii určite nie je zdravé ľudí od hlasovania odrádzať.

To sa presne stávalo pri posledných referendách, že odporcovia vôbec nešli hlasovať a zneplatnili tak výsledok celého referenda. Kvórum je v súčasnosti relatívne problematickou podmienkou. Vyžaduje mimoriadny počet ľudí, aby bolo vôbec platné. Po novom by sa pri ľudovom hlasovaní parlament odvolal vtedy, ak by za jeho odvolanie hlasovala trojpätinová väčšina z počtu voličov, aký sa zúčastnil na posledných parlamentných voľbách. V porovnaní s našimi poslednými voľbami to vychádza na účasť približne 1,8 milióna voličov. Je to výrazne menej než pri klasickom referende?

Áno, pretože posledných parlamentných volieb sa zúčastnilo 68 percent oprávnených voličov. Na to, aby bolo ľudové hlasovanie podľa tohto návrhu úspešné, potrebujete tri pätiny z tejto účasti, čo predstavuje 41 percent všetkých oprávnených voličov. Pri klasickom referendovom kvóre by ste potrebovali prítomnosť 50 percent plus jeden hlas všetkých oprávnených voličov. V tomto ohľade je navrhované kvórum dosiahnuteľnejšie a zároveň správne využíva myšlienku potvrdzovacieho kvóra.

Referendové kvórum je takzvané participačné. To znamená, že ak ste odporcom otázky, odrádza vás to od toho, aby ste vôbec prišli vyjadriť svoj názor. Nelogicky funguje aj na miestnej úrovni. V obci so sto oprávnenými voličmi sa referenda o odvolaní starostu zúčastní presne 50 ľudí. Z toho 26 hlasuje za odvolanie a 24 je proti. Práve vďaka týmto 24 protihlasom získa referendum platnosť a starosta je odvolaný. Keby neprišli, starostu by, paradoxne, zachránili. Takáto úprava je úplne nelogická, lebo ľudí odrádza. Navrhované súhlasné kvórum to odstraňuje – hlasujúci proti by nepomáhali odvolať parlament, čím sa zachováva povaha hlasovania ako festivalu demokracie.

Tento návrh pracuje s plávajúcim kvórom, pretože ho porovnáva s poslednými voľbami. Je to tak?

Áno, musíme si totiž korektne určiť referenčnú vzorku. Máme veľkú skupinu oprávnených voličov, ktorí trvalo nechodia na žiadne voľby. Súčasné referendum všetkých týchto ľudí automaticky berie ako odporcov zmeny, čo nie je korektné. Tých, čo nevolia, netreba započítavať do celkového množstva, a práve preto plávajúce kvórum správne pracuje s ľuďmi, ktorí chodia voliť do Národnej rady.

Prečo práve tri pätiny? V našom ústavnom systéme tvoria takzvanú kvalifikovanú väčšinu potrebnú napríklad na zmenu ústavy. Lotyši plávajúce kvórum tiež využívajú, len s podmienkou dvojtretinovej väčšiny, keďže u nich je to historická požiadavka na ústavné zmeny.

Dá sa tento referenčný bod nastaviť aj inak, aby taktiež odzrkadľoval aktuálne nastavenie spoločnosti?

Dalo by sa to nastaviť aj modelom z niektorých nemeckých spolkových krajín, kde pri odvolávaní starostov používajú pri súhlasnom kvóre pevné číslo. Vyžadujú napríklad súhlas 25 percent alebo 30 percent všetkých oprávnených voličov. Najľudnatejšia spolková krajina Severné Porýnie-Vestfálsko má túto hranicu nastavenú zhruba na 25 percentách.

Model pohyblivého kvóra však lepšie odzrkadľuje veľkosť vzorky, ktorá sa o veci verejné reálne zaujíma. Nelogickosť nášho dnešného nastavenia ešte raz ilustrujem príkladom zo vstupu do EÚ. Keby na vtedajšie referendum neprišli jeho odporcovia, hlasovanie by nebolo platné. Výlučne vďaka voličom, ktorí hlasovali „nie“, sa podarilo urobiť výsledky referenda platnými. Ako hovorím, celoštátne hlasovanie by malo byť festivalom demokracie.

Prvá kritika smeruje k riziku permanentných predčasných volieb. Návrh však ráta s viacerými obmedzeniami: ľudové hlasovanie by nebolo možné vyhlásiť v prvých ani v posledných šiestich mesiacoch mandátu parlamentu, ani v posledných šiestich mesiacoch volebného obdobia prezidenta. Sú tieto obmedzenia nastavené dostatočne?

Lotyšský model napríklad neumožňuje takéto hlasovanie v prvom a poslednom roku mandátu. Vychádza z predpokladu, že musíte dať parlamentu aspoň akú-takú šancu ukázať, či vôbec dokáže niečo pokaziť.

Je to však len kultúrna konvencia. Ak by však Ústavný súd pripustil klasické referendum o predčasných voľbách, mohli by ste ho iniciovať už niekoľko týždňov po riadnych voľbách. Petičné hárky by sa zberali priamo na predvolebných mítingoch, a v závislosti od výsledku volieb by ich následne buď odložili do zásuvky, alebo predložili prezidentovi na zvrhnutie nechceného parlamentu.

Limitačné klauzuly preto majú veľký význam. Ak sa pozrieme na návrhy ústavných zákonov, ktoré predkladala parlamentná opozícia, limitačné klauzuly v nich úplne absentovali. Predložený návrh má tú silnú stránku, že na ne pamätá. Či by limity mali byť šesťmesačné, jednoročné, alebo by sa mal mechanizmus využiť iba raz za volebné obdobie, to závisí od politických preferencií a dohody poslancov.

Vidíte v návrhu ešte nejaké neriešené riziká?

Určite áno. Je to aj riziko kontinuálneho zberu podpisov. Úprava by mala jasne stanoviť obdobie, počas ktorého je prípustné zbierať podpisy.

Videli sme to pri Demokratoch, ktorí zbierali podpisy od roku 2024 až do roku 2026.

Iniciátori by mali dostať vyhradený čas na preukázanie skutočného verejného dopytu. Navrhoval som, aby iniciátori svoj zámer zaregistrovali u prezidenta a následne by mali napríklad šesť mesiacov na zisk podpisov. Ak by neuspeli, iniciatíva jednoducho končí. To je jeden z dôvodov, prečo v Lotyšsku napriek ukotveniu v ústave občianske odvolanie parlamentu doteraz neotestovali v praxi – aj tam je zavedené časové obmedzenie na zber podpisov. Občianske hlasovanie o odvolaní parlamentu sa tam konalo iba na návrh vtedajšieho prezidenta Valdisa Zatlersa a bolo úspešné.

Nie je polročná lehota na vyzbieranie príliš krátka?

Dá sa o tom diskutovať, či nemá byť dlhšia, no som presvedčený, že by to nemalo fungovať takým spôsobom, že iniciátori začnú zbierať podpisy ešte pred voľbami. Predstavte si veľmi tesný volebný výsledok 76 ku 74 poslancov. Iniciátori by hneď po voľbách argumentovali krehkou legitimitou a žiadali by o reset a nové rozdanie kariet pomocou ľudového hlasovania.

Má to svoje výhody i nevýhody, no výhodou by bolo, že mechanizmus by sa nespúšťal tak jednoducho. Musí sa dôsledne vyvažovať s požiadavkou na stabilitu. Ak chceme dať občanom takýto nástroj, nastavme ho ho tak, aby tam bol prvok zodpovednosti. Zabránilo by sa tomu, aby sa z neho stala povinná jazda v každom volebnom období. Dvanásť miliónov eur za odvolávanie parlamentu nie je malý peniaz a každý si musí zhodnotiť, či je to rozumné.

Keďže ide o relatívne mimoriadny nástroj, polročná lehota by mohla správne odzrkadľovať, že o odvolanie vlády je naozaj mimoriadny záujem.

Určite.

Na zavedenie mechanizmu je potrebná zmena ústavy, teda 90 poslaneckých hlasov. Zatiaľ nevieme, či návrh získa podporu, keďže minulú jeseň nebola jednotná ani samotná koalícia. Minister školstva Tomáš Drucker z Hlasu vtedy povedal, že ľudia majú rozhodovať v riadnych voľbách. Nevieme tak s istotou, ako bude Hlas hlasovať, a opozičné strany relatívne jednotne avizujú, že ústavu spolu s koalíciou meniť nechcú. Môže sa stať, že tento návrh ostane len na papieri?

Stáť sa to určite môže, osud návrhu je plne v rukách poslancov. Ako dlhodobo prízvukujem, našich potrebných 90 hlasov predstavuje najslabší mechanizmus ochrany ústavy v celej Európskej únii. Každý iný štát si svoju ústavu chráni oveľa prísnejšie.

Je nutné pripomenúť, že v parlamente už niekoľko mesiacov čaká opozičný návrh od Hnutia Slovensko. Tento návrh je však veľmi jednoduchý, neobsahuje obmedzenia a nerešpektuje požiadavku z judikátu Ústavného súdu. Myšlienka predčasných volieb sa však evidentne viacerým poslancom páči. Pri hlasovaní bude musieť každý odkryť karty, prípadne môže svoju podporu podmieniť pozmeňujúcim návrhom a vložiť do ústavy napríklad onen zodpovednostný mechanizmus.

Ak by tento návrh ústavného zákona neprešiel, parlamentnej väčšine stále ostáva možnosť presadiť princíp odvolateľnosti aspoň na komunálnej úrovni. Miestne referendum o odvolaní starostu je dlhodobo v skutočnosti nefunkčný nástroj. Ak sa volieb starostu zúčastní 30 percent oprávnených voličov, na jeho odvolanie paradoxne potrebujete 50-percentnú účasť v referende. Dalo by sa to vyriešiť prijatím obyčajného zákona, na ktoré potrebujete 76 poslancov, vďaka ktorému by na odvolanie starostu stačil rovnaký počet voličov, aký ho pôvodne zvolil. Pred komunálnymi voľbami sa to ideálne ponúka.

Opozičné strany SaS, PS a KDH majú voči návrhu výhradu aj kvôli tomu, že Boris Susko s ním v jednom balíku predložil zmenu pravidiel pre Súdnu radu, ktorá by zabetónovala súčasných členov volených parlamentom a prezidentom. Ako to vnímate?

Treba zdôrazniť, že požiadavka prichádza od Európskej komisie. Ešte pred rokom 2020 Ústavný súd judikoval, že členov nezávislej Súdnej rady nemožno odvolávať zo svojvoľných dôvodov. Národná rada po voľbách vo februári 2020 túto poistku zmenou ústavy odstránila a pridala formuláciu o odvolateľnosti kedykoľvek. Právnická obec aj Európska komisia s týmto krokom dlhodobo nesúhlasia, lebo to v praxi znamená, že člena Súdnej rady, ktorého hlasovanie sa vám nepáči, môžete na druhý deň kedykoľvek odvolať.

Rozumiem však výhradám opozície ohľadom načasovania. Návrh hovorí, že člena môžete odvolať len pri porušení základných povinností. Niekto sa môže snažiť hrať hru o tróny s vidinou uplatňovania si súčasných právomocí po zisku parlamentnej moci.

Konflikt sa pritom dá vyriešiť posunutím účinnosti zákona na 1. decembra 2027. Nikto dnes nevie, ako dopadnú ďalšie riadne voľby konané najneskôr v septembri 2027. Nová vláda a parlament by mali plne k dispozícii október a november na to, aby členov Súdnej rady vymenili. Tento kompromis by vyšiel v ústrety požiadavkám Európskej komisie a zároveň by bol prijateľný pre koalíciu aj opozíciu. Ak zmena neprejde, nová garnitúra bude môcť členov po voľbách aj tak kedykoľvek odvolať.

Opozičná výčitka pramení najmä z toho, že táto legislatíva prichádza s určitým oneskorením, keďže aktuálna koalícia na začiatku svojho volebného obdobia sama využívala odvolávanie bez uvedenia dôvodu. Znamená to, že by sa mohli odstrániť podobné obavy zo zneužívania?

Presne tak. Päťročné funkčné obdobie by sa v Súdnej rade klasicky dokončilo a nový člen by bol zvolený na uvoľnené miesto. Správne poukazujete na to, že s ústavným zákonom sa prišlo až teraz. Každý poslanec Národnej rady mohol však od 30. septembra 2023 podobný zákon kedykoľvek predložiť. a hoci tu boli rôzne návrhy, tento medzi nimi doteraz chýbal. Je to zodpovednosťou, každého, kto má právo legislatívnej iniciatívy. Podľa ústavy ho majú okrem vlády a každého poslanca Národnej rady aj parlamentné výbory.

Je vôbec nutné spájať tieto dve témy do jedného balíka? Keď už ministerstvo prichádza so štandardným legislatívnym procesom, nemali byť zákony predložené osobitne?

Nie je to nevyhnutné, aby to bolo spojené. Klasicky sa chcete vyvarovať neustálym menším zmenám ústavy krátko po sebe. Tieto témy však genericky nesúvisia a nespája ich ucelená väzba. Témy sa dajú bez problémov oddeliť. Ak by sa s tým poslanci nevedeli stotožniť, môžu ich pozmeňujúcim návrhom rozseknúť. urobia prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu. Na to, aby prešiel, opäť potrebujete podporu aspoň 90 poslancov.

Je teoreticky možné, že ak by chceli koaličné strany získať podporu opozície, mohli by si v druhom čítaní preklopiť svoj predložený zákon do návrhu Hnutia Slovensko?

Fakticky je to možné, no právne by sme sa mali podobným praktikám absolútne vyhnúť. Je to takzvaný prílepok, alebo divoký jazdec. Niektoré veci by sa už nemali opakovať, hoci sa aj v tomto volebnom období už niekoľkokrát udiali. Naša ústava je nielenže chránená veľmi slabo, dá sa zmeniť doslova za pár hodín, ako sa to stalo v roku 2023. Ústavné novely sa vtedy narýchlo dohodli na tlačovej konferencii a obratom schválili.

V civilizovanej Európe sa novela ústavy uskutočňuje s dlhým pripomienkovým konaním, s priestorom na občiansku a vedeckú diskusiu. Z dobrých dôvodov má celý proces trvať dlho. Zmena ústavy prostredníctvom neprediskutovaných pozmeňujúcich návrhov často vedie k zabudovaným chybám, o čom sme sa presvedčili už v roku 2011.

Sudca Ústavného súdu Peter Straka tvrdí, že vládca sa má referenda obávať, vďaka čomu ostáva neustále v strehu a robí to najlepšie pre ľud. Ak by zavedenie ľudového hlasovania prešlo, bude sa jej vláda musieť báť?

Ak by inštitút prešiel v predstavenej podobe, vláda by sa bála najmä dosiahnutia samotného kvóra. Účasť 41 percent oprávnených voličov je napriek zníženiu stále obrovská prekážka. V minulosti sme platné referendum, ktoré dosiahlo 52-percentnú účasť, mali len raz. Štyridsaťpercentná hranica sa okrem toho prekonala ešte v 90. rokoch pri celoštátnom referende o zákaze privatizácie strategických podnikov. Januárové referendum z roku 2023 síce pritiahlo úctyhodných 27 percent voličov, ale k méte 41 percent to malo stále veľmi ďaleko. Inštitút by sa preto nevyužíval úplne jednoducho, hoci jeho uplatnenie by bolo podstatne reálnejšie než pri súčasnom nefunkčnom modeli referenda.

Vy ste už v minulosti verejne prezradili, že tohtoročného referenda 4. júla sa z dôvodu dovolenky nezúčastníte. Ak by však na Slovensku v budúcnosti ľudové hlasovanie o predčasných voľbách existovalo, zúčastnili by ste sa?

Vždy by to záviselo od konania konkrétneho parlamentu. Nový návrh pamätá na to, že takáto úprava by sa začala využívať až od nasledujúceho volebného obdobia, súčasného parlamentu by sa to teda netýkalo. Z osobného pohľadu sa zúčastňujem každého referenda. Myslím si, že aj keď s niečím občan nesúhlasí, má to prísť jasne deklarovať. Zúčastnil som sa aj hlasovania 21. januára 2023, v deň, kedy má môj syn meniny, takže si to presne pamätám. Hlasoval som vtedy „nie“ a svoj názor som vyjadril priamo vo volebnej miestnosti.

Do budúcna nám totiž môže uškodiť, ak budeme ľudí historicky učiť a odrádzať, aby na referendá nechodili. Ak príde vážna, celosvetová téma, ktorú budeme musieť legitimizovať prostredníctvom občianskeho hlasovania, voličov ťažko prinútime zúčastniť sa občianskeho hlasovania. Zopakujem už povedané: keby na referendum o EÚ neprišli jej odporcovia a nezahlasovali „nie“, pre nízku účasť by sa referendum zneplatnilo. Pozývajme a povzbudzujme občanov k celoštátnym hlasovaniam, neodrádzajme ich, pestujme zdravú demokraciu a robme z každého hlasovania festival demokracie.