Slováci začali znovu chudobnieť, drahota po rokoch prevalcovala platy. Ktorí zamestnanci dopadli najhoršie?

Výplaty Slovákov sa začali opäť scvrkávať. Ceny v druhom štvrťroku tohto roka rástli rýchlejšie ako platy a reálne mzdy sa prvýkrát od jesene 2023 dostali do mínusu.  

Najvýraznejšie tento obrat pocítili zamestnanci štátu, ktorým platy v uplynulých rokoch rástli rýchlejšie než ľuďom v súkromnej sfére a vytvorili si výrazný mzdový náskok – teraz však zaznamenali najprudší prepad.

Najnovšie čísla Štatistického úradu ukazujú, že priemerná hrubá mzda na Slovensku v druhom štvrťroku 2026 dosiahla 1 707 eur. Medziročne tak stúpla o 3,2 percenta, teda približne o 53 eur. To je takzvaná nominálna mzda – teda suma, ktorú človek vidí každý mesiac na výplatnej páske. Reálna mzda, ktorá vyjadruje výšku prijmu po zohľadnení inflácie, potom ukazuje niečo dôležitejšie – čo si za tieto peniaze naozaj dokážeme kúpiť. V tomto prípade platí rovnica, že keď ceny rastú rýchlejšie ako výplata, kúpna sila klesá.

Po započítaní inflácie sa reálna mzda medziročne znížila o 0,5 percenta. Hoci číslo nie je vysoké, ide o obrat trenda. „Stalo sa tak prvýkrát po desiatich štvrťrokoch nepretržitého zvyšovania reálnych zárobkov. Nominálne mzdy vzrástli v 16 z 19 odvetví ekonomiky, reálne si polepšili zamestnanci v 12 odvetviach,“ spresňujú štatistici.

Dáta z posledného obdobia pritom ukazujú, že reálne platy Slovákov viac-menej stabilne rástli už od konca roka 2023. Domácnosti si tak postupne obnovovali časť kúpnej sily, o ktorú ich pripravila vysoká inflácia z predchádzajúcich rokov. Tento vývoj však podľa analytika INESS Róberta Chovanculiaka nemožno brať ako samozrejmosť.

„Rast reálnych miezd nie je prírodný zákon ani ľudské právo. Je výsledkom veľmi zložitých a zároveň krehkých mechanizmov a vzťahov na trhu, ktoré, ak všetko funguje, ako má, v konečnom dôsledku vedú k ekonomickému rastu,“ pripomenul pre Pravdu ekonomický odborník.

Súkromníci dobiehajú štát

Súčasný návrat reálnych miezd do mínusu však podľa Inštitútu finančnej politiky (IFP) zatiaľ nemusí znamenať začiatok dlhšieho pádu životnej úrovne. „Pokles reálnych miezd bol z veľkej časti len jednorazovým vplyvom. Medziročne platy v celej ekonomike vzrástli o 3,2 percenta, čo bolo blízko našich očakávaní,“ povedal pre Pravdu Branislav Žúdel, riaditeľ Odboru makroekonomických analýz a prognóz IFP.

Najväčší obrat je viditeľný vo verejnej správe. Priemerná hrubá mzda v tomto odvetví dosiahla v druhom štvrťroku tohto roka 2 269 eur a medziročne klesla o 4,8 percenta. Po započítaní inflácie sa kúpna sila zárobkov prepadla až o 8,2 percenta, čo bol najhorší výsledok spomedzi všetkých sledovaných odvetví.

Číslo však na prvý pohľad vyzerá horšie, než bol skutočný zásah do platov. Vlani v rovnakom období dostali zamestnanci štátu plošný jednorazový bonus 800 eur a ďalšie odmeny, ktoré vytiahli vtedajší priemer výrazne nahor. Tento rok sa už takáto injekcia nezopakovala. Zároveň verejná správa pocítila konsolidáciu verejných financií a zastavenie plošnej valorizácie platov, pričom osobitný režim zostal najmä v školstve a zdravotníctve.

Ak by sa minuloročný bonus zo štatistiky vybral, obraz by bol úplne iný. „Bez vplyvu minuloročnej jednorazovej odmeny by reálne mzdy vo verejnej správe namiesto viac než 8-percentného prepadu ešte mierne vzrástli, približne o 1,5 percenta. Súčasný pokles tak možno takmer celý pripísať vysokej porovnávacej základni po vyplatení 800-eurového bonusu v minulom roku,“ spresňuje Žúdel. Výsledok podľa odborníka zhoršil, aj keď v menšej miere, konflikt na Blízkom východe, ktorý dočasne zvýšil spotrebiteľské ceny, najmä ceny palív.

Ľudia pracujúci vo verejnom sektore pritom majú v posledných rokoch nielen vyššiu priemernú mzdu, ale ich platy rástli aj rýchlejšie. Tento rok sa však karta v tempe rastu začína obracať. IFP počíta so zvýšením miezd v súkromnom sektore o 4,6 percenta, kým vo verejnom o 4,2 percenta. Priemerný plat súkromníka by tak mal dosiahnuť 1 615 eur a vo verejnom sektore 1 966 eur. Firmy teda po rokoch začínajú štát v raste výplat predbiehať. To však ešte neznamená, že jeho mzdový náskok rýchlo zmažú. Ani prognóza IFP zatiaľ to nenaznačuje. V roku 2027 sa má rozdiel medzi priemernými platmi mierne zmenšiť, neskôr však opäť narásť.

Podľa analytika Slovenskej sporiteľne Maximiliána Wébera to bude závisieť najmä od toho, ako rýchlo bude v súkromnej ekonomike rásť produktivita. „Ak sa rast miezd vo verejnom sektore spomalí a v súkromnom sektore sa dosiahne rast produktivity, môže to viesť k zmenšeniu rozdielu medzi verejným a súkromným sektorom na Slovensku,“ vysvetľuje pre Pravdu. „Jedna časť tejto rovnice, konkrétne rast miezd vo verejnom sektore, je do určitej miery politickým rozhodnutím, a preto je ťažké povedať, akým smerom sa budú mzdy vo verejnom sektore v nasledujúcich rokoch vyvíjať,“ upozorňuje Wéber.

Za vývojom výplat však stojí ešte jeden výraznejší problém. Slovenská ekonomika totiž už niekoľko rokov napreduje len veľmi pomaly a bez výraznejšieho rastu hospodárstva bude čoraz ťažšie dlhodobo zvyšovať aj životnú úroveň ľudí. „ Posledné štyri roky rastieme v priemere tempom tesne nad jedným percentom. Tento aj minulý rok dokonca pod jedným percentom. Pri takomto raste nemôžeme očakávať výrazný rast reálnych miezd,“ upozorňuje Chovanculiak.

Podľa experta z INESS vyššie zárobky nemožno dlhodobo vytvoriť iba administratívnymi zásahmi. „Mzdy sa v hospodárstve totižto nezvyšujú zákonmi, sociálnymi politikami ani zvyšovaním minimálnej mzdy. Rast miezd si vyžaduje dlhodobý a stabilný rast ekonomiky,“ dodáva.

Pomalý rast ekonomiky

Veľký obrat zatiaľ nečaká ani Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Vo svojej aktuálnej prognóze odhaduje, že slovenské hospodárstvo tento rok vzrastie iba o 0,8 percenta. Ani v roku 2027 nemá prísť výrazné zrýchlenie – rast by mal dosiahnuť 1,4 percenta. V ďalších rokoch RRZ očakáva tempo v priemere okolo 1,5 percenta a upozorňuje, že ekonomika bude až do konca desaťročia rásť výrazne pod svojimi možnosťami.

Rada tiež poukazuje na pokračujúcu konsolidáciu verejných financií, dôsledky obchodnej politiky Spojených štátov, problémy automobilového priemyslu aj zhoršujúcu sa konkurencieschopnosť slovenských fabrík. Slabší výkon ekonomiky potom znamená aj menší priestor pre firmy na výrazné a dlhodobo udržateľné zvyšovanie výplat.

Druhý štvrťrok napriek tomu nemusí určovať smer na celý rok. Podľa odborníkov by sa rast výplat v ďalších mesiacoch mohol opäť mierne zrýchli. „Očakávame, že v nasledujúcich štvrťrokoch bude dynamika rastu miezd v porovnaní s druhým kvartálom mierne vyššia a za celý rok dosiahne rast nominálnych miezd v priemere úroveň blízko piatich percent. Rast reálnych miezd by sa mal v tomto roku pohybovať okolo 1,3 percenta,“ hovorí Wéber zo Slovenskej sporiteľne.

Peňaženky domácností by mohla ešte o niečo podporiť štátna pomoc s energiami. Podľa Wébera by po započítaní energošekov, ktoré tlmia vyššie náklady na teplo, mohla kúpna sila domácností rásť približne o ďalšieho pol percentuálneho bodu. Rozhodujúce však bude, kam sa pohnú ceny – Slovenská sporiteľňa momentálne očakáva celoročnú infláciu približne na úrovni 3,7 percenta.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
platy
výplaty
mzda

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.