Slováci zapĺňajú kúpele z vlastného vrecka. Pribúda samoplatcov, ale deti z nich miznú

Tradičné liečebné pobyty dopĺňajú kratšie, niekoľkodňové návštevy.  

Kúpeľná starostlivosť na Slovensku rastie, no zároveň sa mení spôsob, akým funguje. Počet pacientov dosiahol rekordné hodnoty, keď v roku 2025 absolvovalo kúpeľnú liečbu viac ako 179 tisíc ľudí, čo je najviac za posledné roky. Zásadnou zmenou je, že čoraz väčšiu časť klientov tvorili samoplatcovia. Ich podiel dosiahol vlani historické maximum. Kým v roku 2009 si pobyt hradilo 42,3 percenta pacientov, v roku 2025 až 62,7 percenta.

„Celkovo v roku 2025 poskytovalo kúpeľnú liečbu na Slovensku 31 zdravotníckych zariadení (prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební) a pobyt v nich absolvovalo 179 tisíc pacientov. V porovnaní s predchádzajúcim rokom ide o nárast o 3,8 percenta. Domáci klienti tvorili 88 percent všetkých liečených. Počet pacientov s trvalým pobytom na Slovensku dosiahol 157 tisíc, čo je najvyššia hodnota od začiatku sledovania v roku 2009,“ informovala o tom špecialistka komunikácie NCZI Simona Uhlárová Jarošová. Najčastejšími návštevníkmi kúpeľov boli vlani seniori vo veku 65 rokov a viac a pacienti vo vekovej skupine 55 až 64 rokov.

Nechcú na pobyt čakať

Prezident Asociácie slovenských kúpeľov (AKS) Igor Vranka pre Pravdu tento vývoj interpretuje inak. „Rast počtu samoplatcov vnímame predovšetkým ako prejav rastúceho záujmu ľudí o prevenciu, regeneráciu a aktívnu starostlivosť o vlastné zdravie,“ povedal. Podľa neho nejde len o peniaze, ale aj o preferencie pacientov. „Niektorí klienti si vyberajú samoplatcovský pobyt aj preto, že nechcú čakať na schválenie pobytu poisťovňou alebo nespĺňajú indikačné kritériá,” dodáva.

Ak pacienti nechcú čakať alebo sa do systému nedostanú, riešením je teda vlastná peňaženka. Vranka však odmieta jednoduché hodnotenia. „Nie je preto korektné hovoriť iba o úspechu alebo iba o zlyhaní systému. Ide o kombináciu viacerých faktorov,“ tvrdí. Neznamená to podľa prezidenta AKS, že kúpele sa postupne posúvajú od zdravotnej starostlivosti k turistickému a wellness systému.

Menej liečby, viac relaxu?

Zmena je viditeľná aj v tom, ako dlho klienti v kúpeľoch zostávajú. Tradičné liečebné pobyty dopĺňajú kratšie, niekoľkodňové návštevy. Podľa dostupných dát tvoria pobyty v dĺžke štyri až sedem dní významnú časť, približne 39 percent všetkých návštev, pričom ide najmä o samoplatcov. Kúpele tak čoraz viac fungujú v dvoch režimoch – ako zdravotnícke zariadenia aj ako poskytovatelia služieb pre samoplatcov.

Podľa Vranku ale zostáva liečebná kúpeľná starostlivosť základom činnosti kúpeľov. Pobyty samoplatcov sú doplnkom, ktorý podľa neho pomáha lepšie využívať kapacity mimo hlavných liečebných období a vytvára zdroje na ďalšie investície do zdravotníckej infraštruktúry.

„Kratšie pobyty majú iný účel ako štandardná kúpeľná liečba. Nemožno to považovať za plnohodnotnú náhradu liečebnej kúpeľnej starostlivosti,” vysvetľuje Vranka. Dostupnosť kúpeľnej liečby je preto čoraz častejšie témou. V roku 2025 hradili zdravotné poisťovne pobyt približne 35,8 percenta pacientov. Zvyšok tvorili najmä samoplatcovia.

Z kúpeľov miznú deti

Najvýraznejší problém sa ukazuje pri detských pacientoch. Ich počet patrí k najnižším za posledné roky. V roku 2025 absolvovalo kúpeľnú liečbu len 5261 detí, čo je druhý najnižší údaj od roku 2009, nižší bol iba v pandemickom roku 2021. Detskí pacienti zároveň absolvovali väčšinou výrazne dlhšie pobyty než dospelí. U 39 percent liečených detí do 15 rokov bola dĺžka kúpeľnej liečby v rozpätí 15 až 21 dní, u 27,7 percenta týchto detí trvala liečba 22 až 28 dní. Viac ako 98 percent týchto pobytov bolo hradených zdravotnými poisťovňami.

Takmer polovica detí sa liečila pre netuberkulózne ochorenia dýchacích ciest. Druhou najčastejšou skupinou boli choroby pohybového ústrojenstva, nasledovali nervové a kožné ochorenia. Z jednotlivých diagnóz dominovala vazomotorická a alergická nádcha, skolióza a astma.

Podľa Vranku ide v prípade znižovaniu počtu detí v liečebných kúpeľných pobytoch za komplexný problém. „Príčin je viac. Mení sa demografická situácia, indikácie na kúpeľnú liečbu, organizácia zdravotnej starostlivosti aj možnosti rodičov absolvovať pobyt s dieťaťom,“ hovorí. Spomína aj praktické bariéry. „Svoju úlohu zohrávajú aj administratívne procesy či informovanosť o možnostiach kúpeľnej liečby.“

Horšia dostupnosť liečby

„Dlhodobo komunikujeme s ministerstvom zdravotníctva aj zdravotnými poisťovňami všeobecne o podmienkach financovania kúpeľnej liečby,“ hovorí prezident AKS. Cieľom je podľa neho udržať dostupnosť aj ekonomickú stabilitu zariadení. „Zachovať jej dostupnosť pre pacientov, ktorí ju medicínsky potrebujú, a zároveň zabezpečiť ekonomickú udržateľnosť kúpeľných zariadení.” A dodáva: „Vyššie úhrady by nepochybne vytvorili lepšie podmienky,“ pripúšťa. Zároveň však dodáva, že problém je širší: „Dostupnosť závisí aj od indikačných pravidiel, výšky doplatkov či celkového nastavenia systému.“

„Pacienti s kúpeľnou liečbou hradenou zo zdravotného poistenia sú ale pre kúpele kľúčoví,” zdôraznil znovu prezident AKS. „Treba si uvedomiť, že aj klienti prichádzajúci cez zdravotné poisťovne participujú na doplácaní si pobytu a teda svojim spôsobom sú aj oni samoplatcovia.”

Aj v roku 2025 zostali hlavnou indikáciou kúpeľnej liečby dospelých choroby pohybového ústrojenstva, ktoré predstavovali približne tri štvrtiny všetkých liečených dospelých pacientov. Nasledovali netuberkulózne choroby dýchacích ciest a ochorenia obehového ústrojenstva. Najčastejšími konkrétnymi diagnózami boli bolesti chrbta, poruchy medzistavcových platničiek a ďalšie ochorenia chrbtice a pohybového aparátu. Rovnaké diagnózy dominovali u pacientov v produktívnom veku aj u seniorov.