Slovenka mieri do vesmíru, no v rakete sedieť nebude. V čom poletí?
obchodnyregister
2026.11.11.
Chystaná výprava astrobiologičky Musilovej bude špecifická v niekoľkých ohľadoch. Prinášame bližšie technické špecifikácie chystaného letu na okraj zemskej atmosféry.
Chystaná výprava astrobiologičky Musilovej bude špecifická v niekoľkých ohľadoch. Prinášame bližšie technické špecifikácie chystaného letu na okraj zemskej atmosféry.
Slovenská astrobiologička Dr. Michaela Musilová nedávno ohlásila, že bude súčasťou posádky, ktorá absolvuje suborbitálny let do vesmíru. Táto misia s označením ECM1 (First European Commercial Mission) sa má uskutočniť na prelome druhého a tretieho štvrťroka 2027. Bližšie informácie o pripravovanej misii predstavila Musilová v rozhovore s redakciou Živé.sk.
V článku sa dočítate:
- Ktorá spoločnosť zabezpečí suborbitálny let pre misiu ECM1.
- Prečo Musilová nepoletí v rakete a čím sa jej let bude líšiť od bežných štartov vesmírnych nosičov.
- V ktorých bodoch sa misia bude odlišovať od letu prvého slovenského astronauta.
- Či sa astrobiologička skutočne dostane do vesmíru a či zažije aj stav beztiaže.
- V čom spočíva hlavný prínos tejto iniciatívy.
O chystanom lete sme natočili aj podcast SHARE. Moderátor Maroš Žofčin sa v ňom rozpráva s astrofyzikom a redaktorom Živé.sk Marekom Jurčíkom.
Kto zabezpečí let?
Ešte donedávna jedinou spoločnosťou, ktorá pravidelne realizovala komerčné suborbitálne lety s posádkou, bola firma Blue Origin so svojím raketovým systémom New Shepard. Táto spoločnosť vyniesla nad okraj atmosféry mnohé známe osobnosti vrátane speváčky Katy Perry.
Avšak Blue Origin tieto turistické lety nedávno pozastavil. Svoju minimálne dvojročnú prestávku oficiálne ohlásili 30. januára 2026, len osem dní po tom, ako sa 22. januára 2026 uskutočnila jeho zatiaľ posledná suborbitálna misia s označením NS-38.
Dôvodom pozastavenia letov nosiča New Shepard je, že spoločnosť sa plne sústredí na vývoj prostriedkov súvisiacich s programom Artemis.
fotogaléria
Spoločnosť Blue Origin so svojim nosičom New Shepard bola dlho jedinou firmou, ktorá poskytovala komerčné suborbitálne lety.
Zdroj: Blue Origin
Jedinou možnosťou pre tento unikátny komerčný let tak zostala súkromná spoločnosť Virgin Galactic, ktorú založil britský miliardár Richard Branson. Aj tá však mala dlhšiu prevádzkovú prestávku. Svoj posledný let prvej generácie raketoplánov s názvom Galactic 07 uskutočnila ešte 8. júna 2024.
Odvtedy sa všetky kapacity firmy venovali vývoju úplne novej generácie vesmírnych plavidiel. Výsledkom tohto úsilia bolo predstavenie dlho očakávaného raketoplánu triedy Delta, ktorej prvý exemplár spoločnosť odhalila 28. októbra 2026 na domovskej základni Spaceport America.
Nový raketoplán dostal meno Apeiron a jeho prvý ostrý let do vesmíru sa chystá na začiatok druhého štvrťroka 2027. Skutočnosť, že misia ECM1 poletí práve na stroji od Virgin Galactic, Musilová potvrdila pre redakciu Živé.sk.
„Malo by ísť o novú generáciou raketoplánov, ktoré umožnia šiestim pasažierom a dvom pilotom cestovať do vesmíru. Pred tým sa používali menšie plavidlá, kde sa zmestili len štyria pasažieri,“ povedala astrobiologička.
Samotné testy nového plavidla začnú sériou atmosférických kĺzavých letov už koncom tohto roka, pričom let misie Musilovej sa plánuje na prelom druhého a tretieho štvrťroka 2027.
fotogaléria
Nový model raketoplánu od spoločnosti Virgin Galactic bol predstavený len nedávno.
Zdroj: Virgin Galactic
Nie je astronaut ako astronaut
Treba však upozorniť, že nepôjde o rovnakú misiu, akú v roku 1999 absolvoval prvý slovenský astronaut Ivan Bella. Zatiaľ čo on vyletel priamo na obežnú dráhu Zeme a strávil niekoľko dní na vesmírnej stanici Mir, v tomto prípade ide o výrazne odlišný suborbitálny let.
Medzinárodne uznávaná hranica medzi zemskou atmosférou a vesmírom leží vo výške rovných 100 kilometrov nad morom. Pre lepšiu predstavu, prvý americký astronaut Alan Shepard pri svojom prvom historickom suborbitálnom skoku vyletel do výšky 187,5 kilometra.
Systém New Shepard od Blue Origin túto medzinárodnú hranicu tiež úspešne prekonáva a pri letoch bežne vystúpal do výšky zhruba 107 kilometrov.
Oproti tomu druhá generácia raketoplánu od Virgin Galactic vyletí do maximálnej výšky 85 až 90 kilometrov. Toto plavidlo zo svojej fyzikálnej a technologickej podstaty ani nemá dostatočné technické vybavenie, palivovú kapacitu a konštrukciu na to, aby dokázalo prekonávať métu 100 km.
Svojím letovým profilom a výškou sa misie spoločnosti Virgin Galactiv dajú omnoho presnejšie prirovnať k historickým letom experimentálneho raketového lietadla X-15. S ním americkí testovací piloti v 60. rokoch podobne dosahovali výšky nad 80 kilometrov, čím síce prekonali americkú definíciu vesmíru, no nedosiahli tú medzinárodnú.
fotogaléria
Grafické porovnanie výšok, ktoré pri svojich letoch dosahuje spoločnosť Virgin Galactic, nosič New Shepard od Blue Origin a do akej výšky vystúpil prvý americký astronaut Alan Shepard.
Zdroj: vygenerované pomocou umelej inteligencie Google Gemini
V rakete sa nepoletí
Profil letu Virgin Galactic je mimoriadne špecifický. Nepôjde dokonca ani o klasický let v rakete, ktorá štartuje vo vertikálnej polohe. Namiesto toho je raketoplán s posádkou podvesený pod krídlami obrovského nosného lietadla, ktoré sa najprv dostane do výšky 14 až 15 kilometrov. Až tam sa raketoplán odpojí, pilot bleskovo naštartuje hybridný raketový motor a plavidlo prudko zrýchli takmer kolmo nahor po strmej balistickej krivke.
Po vyhorení motora posádka zažije stav beztiaže, ktorý potrvá približne 3 až 4 minúty. Tento však nevzniká preto, lebo loď nadobro opustila zemskú gravitáciu, ale je to výhradne fyzikálny dôsledok voľného pádu na vrchole balistickej krivky – plavidlo vyletí zotrvačnosťou nahor a vzápätí začne padať späť k zemi, pričom posádka aj všetky predmety v kabíne padajú rovnakou rýchlosťou, a tak sa v priestore vznášajú.
„Celkový let by mal trvať približne 90 minút. To predstavuje dostatočný priestor pre určité typy vedeckého výskumu. Samotná fáza v mikrogravitácii potrvá pravdepodobne štyri až päť minút, presný údaj však organizátori ešte spresnia,“ vysvetlila Musilová.
„Hoci sa to môže zdať ako krátka doba, aj takýto okamih v stave beztiaže úplne stačí na realizáciu rôznych meraní. Podobné štúdie sa už dlhodobo vykonávajú prostredníctvom parabolických letov. Tie ponúkajú len zhruba 20 sekúnd beztiaže v opakovaných cykloch. Suborbitálne misie tento časový úsek výrazne predlžujú,“ dodáva vedkyňa.
Prečo máme rôzne definície hranice medzi zemou a vesmírom
Spojené štáty používajú hranicu vesmíru vo výške 50 míľ (približne 80,5 km) namiesto medzinárodných 100 km predovšetkým z historických dôvodov spojených s érou začiatku dobývania vesmíru.
Rozdiel vznikol v 60. rokoch 20. storočia počas amerického vojenského programu experimentálnych raketových lietadiel X-15.
Americké letectvo a následne aj NASA vtedy v imperiálnom systéme stanovili okrúhlu hranicu 50 míľ ako praktický bod, kde je hustota atmosféry už taká nízka, že aerodynamické ovládacie plochy lietadla úplne prestávajú fungovať. Stroj tak musí na manévrovanie využívať raketové dýzy. Piloti, ktorí túto métu prekonali, automaticky získavali prestížny odznak astronauta (astronaut wings).
Zatiaľ čo Medzinárodná letecká federácia (FAI) sa neskôr priklonila k výpočtom fyzika Theodora von Kármána a zaokrúhlila hranicu na metrických 100 kilometrov, americké inštitúcie zostali dodnes verné svojej tradičnej 50-míľovej definícii.
Výlučne európska posádka
V priestrannej kabíne raketoplánu triedy Delta je k dispozícii šesť miest pre pasažierov. Jedno z nich bude zaberať Michaela Musilová, ďalšie miesto patrí iniciátorovi celej misie Čechovi René Šírovi a na dve miesta si sadnú dvaja Poliaci Bartłomiej Zakrzewski a Sławomir Lewczuk.
„Moje miesto v projekte First European Commercial Mission je isté. Aktuálne ešte finalizujeme rôzne partnerské spolupráce a sponzoring. Postupne tiež doťahujeme detaily všetkých vedeckých experimentov. Platný kontrakt nám zaručuje štart aj v prípade technických zdržaní. Prípadný posun termínu o niekoľko mesiacov totiž nie je v kozmickom sektore ničím výnimočným,“ vysvetľuje Musilová organizáciu celej misie.
Zatiaľ nie sú známe presné mená zvyšných dvoch pasažierov, no už teraz vieme, že to budú taktiež Európania. Misia ECM1 tak bude historicky vôbec prvou komerčnou európskou posádkou, ktorá sa spoločne pozrie na okraj vesmíru.
Do pozornosti dávame aj tieto témy:
Slovensko na vesmírnej mape
Význam misie ECM1 tak zďaleka presahuje len samotný zážitok zo stavu beztiaže. V prvom rade pôjde o výhradne európsky let, čo z neho robí vôbec prvú podobnú iniciatívu v Európe a dôležitý míľnik pre budovanie regionálneho povedomia v komerčnom vesmírnom sektore.
Pre Slovensko to zároveň znamená historický moment v podobe prvej vesmírnej turistky. Hoci primárny prínos tohto suborbitálneho skoku nebude prísne vedecký či výskumný, jeho skutočná hodnota spočíva vo výraznom zviditeľnení našej krajiny na medzinárodnej scéne.
“Na misii budem pôsobiť ako vedúca výskumu. Plánujem realizovať vlastné vedecké projekty a zároveň pomáhať kolegom s ich meraniami. Zatiaľ evidujem záujem zo strany viacerých zahraničných organizácií. Popritom aktívne rokujem s domácimi ústavmi či firmami. Mojím veľkým prianím je dostať do vesmíru čo najväčší počet slovenských prác a technológií,“ hovorí astrobiologička o prínose celej misie.
„Z vedeckého hľadiska sú najatraktívnejšie testy zamerané na ľudské telo. Úspešne sa však dajú skúmať aj iné organizmy či nové technologické zariadenia.“
fotogaléria
Grafické znázornenie letového profilu raketoplánu od Virgin Galactic.
Zdroj: Virgin Galactic
Takýto globálny ohlas môže slovenskému technologickému a inovačnému ekosystému výrazne napomôcť pri nadväzovaní nových strategických spoluprác vo vesmírnom odvetví.
Rovnako silný je aj spoločenský a edukačný rozmer celej misie. Michaela Musilová sa už dlhodobo venuje popularizácii vedy a jej účasť na tomto projekte bude výbornou ukážkou toho, že aj zo Slovenska je možné dosiahnuť na takéto méty.
Pridajte si Živé
ako preferovaný zdroj informácií na Google.