Slovenská elektrina je na burze drahšia než nemecká. Firmy platia už teraz, domácnostiam príde účet neskôr

obchodnyregister 2026.11.16.

Elektrina na rok 2027 zdražela na burze za jediný mesiac o štvrtinu. Koncom septembra stála 144 eur za megawatthodinu (MWh), koncom októbra to bolo už 182 eur. Odvtedy síce trochu zlacnela, stále je však výrazne drahšia než na začiatku jesene. Domácnosti pred týmito skokmi chráni regulovaná cena, piata najnižšia v Európskej únii (EÚ). Firmy takú ochranu nemajú a dodávatelia im už posielajú nové cenníky, hoci za elektrinu platili viac než priemer Únie ešte pred zdražovaním.  

Video

Čakalo sa na to takmer 40 rokov. Mochovce konečne vyrábajú elektrinu, hlásia Fico so Sakovou

Kľúčové číslo pre Slovensko vzniká v Prahe. Na tamojšej energetickej burze PXE, ktorá patrí do nemeckej skupiny EEX, sa obchoduje elektrina s dodávkou na Slovensko na mesiace a roky dopredu. Kto si tam dnes kúpi kontrakt na rok 2027, dostane dohodnutý výkon každú hodinu od januára do decembra za cenu, ktorá sa už nezmení. Odborne sa tomu hovorí základné pásmo.

Práve z týchto cien potom vychádzajú dodávatelia, keď firmám pripravujú cenníky na budúci rok. Z priemeru toho istého kontraktu počíta Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) aj regulovanú cenu pre domácnosti. Slovenský kontrakt na rok 2027 rástol od konca septembra takmer bez prestávky a vrchol dosiahol na konci októbra. Pre lepšiu predstavu – priemerná domácnosť spotrebuje za rok približne dve a pol MWh elektriny. Firma so strednou spotrebou odoberie 500 až 2-tisíc MWh ročne, veľký priemyselný podnik desaťtisíce MWh.

Ešte prudšie zdražela elektrina na najbližšiu zimu. Kontrakt na prvý štvrťrok 2027 vyskočil za rovnaké obdobie zo 183,83 na 248,68 eura, čo je rast o 35 percent. Zimné mesiace sú drahšie než celoročný priemer, lebo spotreba je vyššia a viac elektriny sa vyrába z plynu.

Za aktuálnym zdražovaním pritom stojí práve plyn. Pre výpadky dodávok z Perzského zálivu jeho cena koncom októbra prvýkrát od decembra 2022 prekročila sto eur za MWh. Časť európskej elektriny totiž vyrábajú plynové elektrárne, a tak sa drahší plyn prenáša aj do jej ceny.

Po vrchole však prišiel pád a 9. novembra klesol ročný kontrakt na 158,31 eura, za šesť obchodných dní tak stratil 13 percent. Potom sa trend opäť otočil a 12. novembra stál 169,87 eura. Stále je to o 18 percent viac než koncom septembra a zároveň viac než u susedov. Česká elektrina na rok 2027 stála v ten istý deň 160,29 eura, nemecká 152,68 eura. Drahšia než slovenská bola len maďarská s cenou 176,69 eura za MWh.

Keď prestane fúkať

Popri spomínaných dlhodobých kontraktoch existuje ďalší trh, na ktorom sa elektrina kupuje len na nasledujúci deň. Na Slovensku ho organizuje spoločnosť OKTE. Výrobcovia a obchodníci každý deň do poludnia podajú ponuky a v aukcii vznikne cena pre každú štvrťhodinu zajtrajška, spolu je to teda 96 cien na deň. Tejto cene sa hovorí spotová. Spot neukazuje koľko elektriny je a koľko jej bude treba na ďalší deň. Preto sa cena mení zo dňa na deň o desiatky percent a tento rok klesla aj do záporných hodnôt, keď výrobcovia platili za to, aby elektrinu niekto odobral.

Na jeseň sa však pohla opačným smerom. Denný priemer bol 14. októbra 219,14 eura za MWh, začiatkom novembra sa držal okolo 300 eur a 10. novembra vystúpil na 410,02 eura. Najdrahšia štvrťhodina prišla deň predtým počas večernej špičky, keď elektrina na slovenskom trhu stála 637,15 eura.

Tento veľký skok spôsobilo viacero faktorov naraz. Podľa energetického experta Libora Lazničku, ktorý pôsobí ako konzultant a partner poradenskej firmy energIQube, išlo o nízku výrobu elektriny z vetra, sezónne nižšiu výrobu zo slnka, chladnejšie počasie a drahšiu výrobu z plynu a uhlia. Najvýraznejšie podľa neho klesla výroba z vetra v Nemecku, ktoré je pre strednú Európu kľúčovým trhom. Lacnú elektrinu z vetra vtedy musia nahradiť klasické elektrárne s vyššími výrobnými nákladmi.

Samotné ochladenie však ešte cenový skok nevysvetľuje. Väčšiu úlohu podľa odborníka zohralo to, že lacnejšia elektrina chýbala večer, keď slnko nesvieti a ľudia kúria a svietia najviac. Problém sa pritom netýkal len Slovenska, v Česku cena v ten istý večer vystúpila na 640,06 eura.

Obe krajiny sú súčasťou spoločného európskeho denného trhu, na ktorom ceny určuje jeden algoritmus podľa ponuky, dopytu a voľnej kapacity cezhraničných vedení. Prepojenie podľa Lazničku zdražovanie nespôsobilo, za bežných okolností rozdiely medzi krajinami zmenšuje. Keď však lacná elektrina chýba v celom regióne, drahšie nakupujú všetci.

Platí však, že keď začalo znova fúkať, ceny rýchlo klesli. Trinásteho novembra bol denný priemer 196,51 eura za MWh, o 52 percent nižšie než na vrchole. Oba trhy tak teraz idú proti sebe. Kým spot teraz padá, ceny na rok 2027 na pražskej burze opäť rastú.

Účet príde s oneskorením

Firmy zdraženie cítia už teraz. Traja najväčší dodávatelia na Slovensku – SPP, ZSE a SSE im zvýšili ceny už od novembra. Malým podnikom s neregulovanou cenou zdvihol SPP elektrinu o 56 percent oproti začiatku roka.

Slovenské podniky pritom platili viac než ich konkurencia ešte predtým, ako burza vyskočila. Podľa Eurostatu ich v prvom polroku stála kilowatthodina (kWh) 19,37 centa bez DPH, kým priemer Únie bol 18 centov. Rozdiel sa navyše zväčšuje, lebo v EÚ firmám elektrina medziročne zlacnela o 5,4 percenta a na Slovensku len o 1,5 percenta. České podniky platili 16,71 centa, teda takmer o šestinu menej. „Slovenské podniky nemôžu dlhodobo čeliť vysokým nákladom na elektrinu,“ uviedla už skôr ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas).

Domácnosti sú na opačnom konci rebríčka. Za kWh elektriny aj s daňami platili 19,85 centa, priemer Únie bol 28,32 centa. Smer je však opačný než vo zvyšku Európy. Kým v EÚ elektrina oproti druhému polroku 2025 zlacnela o 2,2 percenta, slovenským domácnostiam zdražela o 7,1 percenta. Po zohľadnení kúpnej sily je Slovensko až trináste z 27 krajín.

Nízku cenu drží memorandum štátu so Slovenskými elektrárňami. Zvýhodnená silová elektrina stojí tento rok 72,70 eura za MWh a podľa ministerstva hospodárstva ju dostáva približne 90 percent domácností. Na burze sa pritom elektrina na budúci rok predáva za viac než dvojnásobok. Memorandum platí do konca roka 2027 a ak sa nepredĺži, domácnosti budú platiť trhovú cenu.

Zdražovanie sa nemusí vyhnúť ani ostatným Európanom. Čísla Eurostatu za prvý polrok ešte nezachytávajú rast cien plynu po vypuknutí konfliktu s Iránom, lebo mnohé domácnosti majú zmluvy s pevnou cenou a tie sa menia postupne. Riaditeľ Centra pre energetické, ropné a nerastné právo a politiku na University of Dundee Xiaoyi Mu očakáva vyššie účty už v druhej polovici roka 2026 a ešte výraznejšie v prvom polroku 2027. Prvé signály sú viditeľné už teraz, v októbri elektrina zdražela v 21 z 33 sledovaných európskych hlavných miest. „Oneskorenie môže trvať od niekoľkých mesiacov až po viac ako rok,“ povedal Mu pre spravodajský portál Euronews.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
elektrina
ceny elektriny

debata

zdielať

zdielať

tlačiť

odoberať

mReportér

Zdielajte článok

Ľutujeme

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.