Slovenské verejné financie v kritickom stave: Na stabilizáciu treba takmer 8 miliárd eur
obchodnyregister
2026.04.30.
Príliš vysoký a stále rastúci dlh, zhoršujúce sa globálne ekonomické prostredie a zlý stav dôchodkového systému sú hlavnými hrozbami pre dlhodobú udržateľnosť verejných financií.
Hoci má slovenská štátna pokladnica najvyššie príjmy za 25 rokov, deficit zostáva vysoký a štát sa rýchlo zadlžuje. Ak by vláda chcela dostať verejné financie pod kontrolu musela by prijať opatrenia za takmer osem miliárd eur. Vyplýva to z najnovšej správy o dlhodobej udržateľnosti verejných financií, ktorú každoročne pripravuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Kľúčový ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sa vlani zhoršil v porovnaní s predošlým rokov a v pásme vysokého rizika zostáva už štvrtý rok za sebou. Tento ukazovateľ vyjadruje aké veľké zvýšenie daní a odvodov a(lebo) zníženie výdavkov štátu by bolo potrebné na to, aby sa verejný dlh udržal pod 50 percentami hrubého domáceho produktu v dlhodobom horizonte.
Vlani bola táto hodnota 5,5 percenta HDP alebo 7,9 miliardy eur, vypočítala RRZ.
Konsolidačná pasca a dočasné riešenia
Strážcovia zdravia verejných financií upozorňujú, že hoci vláda za posledné tri roky prijala tri konsolidačné balíčky, k reálnemu zlepšeniu vo fiškálnej situácii nedošlo.
Udržateľnosť verejných financií Slovenska
Zdroj: RRZ
Dôvodom je, že popri zvyšovaní príjmov štátu cez dane a odvody a poplatky, vláda zároveň presadila aj vyššie výdavky. Navyše, mnohé opatrenia majú len dočasný charakter.
RRZ upozorňuje aj na „konsolidačnú pascu“ – zvyšovanie príjmov štátu cez dane a odvody zhoršuje konkurencieschopnosť ekonomiky, čo môže v budúcnosti vyvolať potrebu ďalších škrtov.
„Dôchodkový systém tvorí asi 40 percent podielu na probléme s dlhodobou udržateľnosťou aj vzhľadom na zhoršujúcu sa demografiu v ďalších rokoch,“ vysvetlil šéf RRZ Ján Tóth.
Práve výdavky súvisiace s dlhodobou starostlivosťou o starnúcu populáciu budú spôsobovať problémy do budúcna a hrozí, že zdravotníctvo a dôchodkový systém budú ešte viac podfinancované.
Historické maximá dlhu
Už v aktuálnej situácii sú verejné financie v zlom stave, čo zhoršuje aj ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti.
Hrubý dlh Slovenska dosiahol vlani dosiahol historické maximum 61,4 percenta HDP. Ak by vláda neprijala žiadne ďalšie konsolidačné opatrenia, dlh by sa dostal na symbolickú hranicu sto percent HDP v roku 2038.
Vláda pritom vo včera zverejnených materiáloch pripustila, že do konca volebného obdobia bude prijímať už len minimálne opatrenia. Ministerstvo financií očakáva, že v tomto roku dosiahne deficit zhruba 4,3 percenta a v budúcom roku zostane takmer nezmenený na úrovni 4,2 percenta.
Prečítajte si tiež:
V minulosti pritom vláda tvrdila, že sa bude snažiť do konca tohto volebného obdobia zastaviť ďalší nárast dlhu. To by si v praxi vyžadovalo znížiť deficit pod tri percentá HDP. Podľa predsedu RRZ Jána Tótha by sa výška deficitu potrebného na zastavenie zadlžovania mohla nachádzať až pod 2,5 percentami HDP.
Inými slovami, vláda si svoje ciele uvoľnila asi o 1,8 miliardy eur. „Treba skonštatovať, že tento hlavný cieľ, ktorý vláda mala v oblasti verejnej financií, sa nepodarí naplniť,“ dodal Tóth.
Dodal, že súčasný prístup k verejným financiám je nekoncepčný. „Cieľom ozdravenia nemá byť len znižovanie deficitu v krátkom období, ale dlhodobé zlepšenie ich stavu,“ uviedol Tóth s tým, že spomalenie hospodárskeho rastu a externé šoky situáciu ešte zhoršujú.