Slovenskí gejovia by si od Roberta Fica zaslúžili bulharský meter (komentár Martina Behula)

Európske právo má prednosť

Práve súdy sú podľa emeritného predsedu Ústavného súdu Jána Mazáka dôvod, prečo ministerstvo vnútra tak naťahovalo čas. „Nevídané porušovanie pozitívneho záväzku štátu garantovať prístup k súdnej spravodlivosti. Motivované obavou zo slovenských súdov, ktoré majú v otázkach akceptovania princípov práva Únie už pomerne jasno aj vďaka znalostiam rozhodnutí najvyšších súdov z iných členských štátov,“ napísal v komentári pre Denník N.

Rozsudok Súdneho dvora EÚ, od ktorého páry rovnakého pohlavia odvodzujú svoje právo na zápis manželstiev do našej matriky, odpovedal na prejudiciálnu otázku, ktorú mu položil poľský Najvyšší správny súd. Ide teda o záväznú interpretáciu európskeho práva. Súdny dvor EÚ okrem toho už viackrát rozhodol, že právo EÚ má prednosť pred všetkými vnútroštátnymi aktmi vrátane ústavy, ak sú v rozpore s právom EÚ. Naše súdy to musia rešpektovať.

Prečítajte si tiež:

Jedným z rozhodnutí z cudziny, ktoré spomína Mazák, je Bulharsko. Najvyšší kasačný súd tam nedávno rozhodol, že transrodoví ľudia si môžu legálne zmeniť pohlavie a meno v rodnom liste, hoci ústavný súd v roku 2021 interpretoval tamojšiu ústavu tak, že pojem pohlavie možno chápať len v biologickom zmysle a odvolal sa na morálne a náboženské pravidlá a zásady, ktoré prevažujú nad záujmami transrodových ľudí.

Kasačný súd tak v roku 2023 konštatoval, že skutočnosti uvedené v doklade o osobnom stave nie je možné meniť čisto zo psychologických dôvodov. Išlo o prípad Bulharky, ktorá sa narodila ako muž, žila v Taliansku a sťažovala sa, že nesúlad medzi jej vzhľadom a vystupovaním a pohlavím uvedeným v dokladoch jej spôsobuje nevýhody a problémy najmä pri hľadaní práce.

Diskriminácia sa nesmie tolerovať

Keď podala proti rozhodnutiu sťažnosť, súd sa s prejudiciálnymi otázkami obrátil na Súdny dvor EÚ. Pýtal sa, či nemožnosť zmeniť si podľa bulharského práva pohlavie a meno v dokladoch o osobnom stave u transrodových ľudí nie je v rozpore so zákazom diskriminácie na základe pohlavia a so zásadami rovnosti občanov Únie a voľného pohybu.

Bulharský súd chcel takisto vedieť, či majú bulharské orgány povinnosť zapísať zmenu osobného stavu (teda v tomto prípade pohlavia) konštatovanú v inom členskom štáte do svojho registra a či je výklad ústavného súdu, že pojem pohlavie možno chápať iba v biologickom zmysle, v súlade s požiadavkami práva Únie. To je podstatné aj pre nás.

Prečítajte si tiež:

Súdny dvor EÚ síce uznal, že osobný stav patrí do výlučnej právomoci členských štátov, odmietnutie uznať rodovú identitu, ktorú občan Únie získal v inom členskom štáte, však môže tomuto občanovi spôsobiť vážne ťažkosti, napríklad keď sa musí pri cestovaní preukazovať personálu leteckej spoločnosti či hotela alebo pri prekračovaní hraníc.

„Tolerovanie diskriminácie založenej na rozdiele medzi biologickým pohlavím a rodovou identitou by totiž v súvislosti s transrodovou osobou znamenalo neuznanie dôstojnosti a slobody, na ktoré má táto osoba právo a ktoré musí Súdny dvor chrániť,“ uvádza sa v rozsudku.

Urobíme službu celej EÚ

Právo EÚ tak bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá neumožňuje zmenu údajov týkajúcich sa rodu, ak občan tohto členského štátu využil právo na slobodu pohybu a pobytu. Právo Únie treba navyše vykladať tak, že vnútroštátny súd nie je viazaný výkladom ústavného súdu, ktorý v tomto prípade predstavuje prekážku zápisu do matriky v rozpore s výkladom práva Únie Súdnym dvorom EÚ.

Bulharský súd toto rozhodnutie rešpektoval, odklonil sa od judikatúry ústavného súdu a jeho výkladu ústavy, svoje pôvodné rozhodnutie zmenil a zápis štyroch transrodových osôb povolil. To môže byť predzvesť toho, čo by sa mohlo udiať u nás. Nebudeme hádať, či Najvyšší správny súd, či Ústavný súd rozhodnú inak, ako dovoľuje naše vnútroštátne právo a ústava. No azda môžeme čakať, že pošlú ďalšiu prejudiciálnu otázku do Luxemburgu.

Prečítajte si tiež:

Podľa Jána Mazáka sú pasáže z rozsudku z novembra jednoznačným právnym základom oprávnenia na zápis zväzkov ako je napríklad manželstvo poslanca Progresívneho Slovenska Michala Saba a jeho manžela Michala Šefčíka do osobitnej matriky. Naše súdy by však urobili službu celej EÚ, ak by Súdnemu dvoru položili jednu či dve prejudiciálne otázky.

Napríklad či musia tieto manželstvá uznať, aj keď to vylučuje naša ústava, alebo či sa povinnosť uznať týka aj manželstiev, ktoré boli len uzavreté v inom členskom štáte, no manželia v ňom nikdy nežili, a tak v ňom nezačali alebo neprehĺbili svoj rodinný život. Najmä druhá otázka by odstránila možné výkladové nejasnosti.

Spravodlivý meter

Ak tieto páry splnili podmienky stanovené Súdnym dvorom EÚ, zápisu by nemala brániť ani naša ústava, pretože to neohrozuje jej jadrové princípy. A ak ich nesplnili, nemusíme sa kultúrno-etickou suverenitou vôbec oháňať. Vyjasnenie práva predsa nikdy nie je na škodu. Ak sa náš štát toho bojí, znamená to, že vie, že právo nedodržiava.

Aj zamietavé rozhodnutie tak môže pre tieto páry znamenať začiatok cesty, na konci ktorej bude úspech. Ak dokážu Bulhari rešpektovať princípy európskeho práva a dôstojnosť transrodových ľudí aj napriek ústavnému súdu, naše orgány by mali rešpektovať rovnaké hodnoty pri manželstvách osôb rovnakého pohlavia. Fico ani ústava tomu nemajú brániť.

O „bulharskom metri“ sa pejoratívne hovorí vtedy, keď niekto hodnotí situáciu podľa toho, ako mu vyhovuje, alebo si prispôsobuje pravidlá tak, aby dosiahol želaný výsledok. Všetkým párom rovnakého pohlavia by sme však dopriali, aby ich Robert Fico pomeriaval bulharským metrom. Teraz by to totiž znamenalo, že sa k nim konečne zachová spravodlivo.