Slovensko a Rusko sa dohodli v Moskve. Blanár prezradil, čo bude s dodávkami ropy cez Družbu

Slovensko bude pokračovať v spolupráci s Ruskom v oblastiach, na ktoré sa nevzťahujú európske sankcie. Minister zahraničných vecí Juraj Blanár v pondelok v Moskve rokoval o energetike, hospodárskych vzťahoch aj vojne na Ukrajine. Bratislava a Moskva sa zhodli na potrebe zabezpečiť stabilné dodávky ruskej ropy ropovodom Družba. Cestu šéfa slovenskej diplomacie však ostro kritizuje opozícia, ktorá ju označuje za zradu slovenských záujmov a avizuje návrh na jeho odvolanie.  

Blanár viedol slovenskú delegáciu na zasadnutí medzivládnej komisie pre hospodársku a vedecko-technickú spoluprácu medzi Slovenskom a Ruskom. Počas návštevy ruskej metropoly sa stretol aj so svojím ruským rezortným kolegom Sergejom Lavrovom. Podľa slovenského ministerstva zahraničných vecí sa rokovania sústredili na rozvoj bilaterálnych vzťahov v súlade so záväzkami Slovenska v rámci Európskej únie.

„Aj keď nesúhlasíme s vojnou na Ukrajine a jasne hovoríme, že Ruská federácia porušila medzinárodné právo, musíme s ňou komunikovať a chrániť slovenské záujmy,“ uviedol Blanár vo vyhlásení ministerstva.

Obnovenie činnosti medzivládnej komisie označil za dôležitý nástroj pragmatického dialógu. Komisia bola neaktívna od februára 2022, keď Rusko začalo rozsiahlu inváziu na Ukrajinu. Jej predchádzajúce, 21. zasadnutie sa uskutočnilo 12. novembra 2021 v Bratislave.

„Národno-štátne záujmy sú pre nás vždy prioritou berúc do úvahy aj naše iné záväzky, ale cieľ je jasný, a to je aj dôvod na obnovenie medzivládnej komisie s Ruskou federáciou v oblastiach, ktoré nie sú pod sankčným režimom,“ vyhlásil minister.

So spolupredsedom komisie za ruskú stranu, ministrom vedy a vysokého školstva Valerijom Faľkovom, sa zhodli na potrebe udržiavať priamu komunikáciu medzi odborníkmi oboch štátov.

Ropa a plyn v centre rokovaní

Kľúčovou témou moskovských rokovaní bola energetika, predovšetkým dodávky ropy, zemného plynu a spolupráca v jadrovej energetike. Slovenskú delegáciu preto tvorili aj štátny tajomník ministerstva hospodárstva Vladimír Šimoňák a generálni riaditelia štátnych akciových spoločností Slovenský plynárenský priemysel a JAVYS.

Slovenskí a ruskí predstavitelia podľa ministerstva ocenili doterajšiu spoluprácu v oblasti ropy a zhodli sa na potrebe zabezpečiť stabilitu jej dodávok na Slovensko prostredníctvom ropovodu Družba. Na dovoz ruskej ropy touto trasou má Slovensko výnimku z európskych sankcií.

Dodávky ropy cez Ukrajinu boli od konca januára do druhej polovice apríla prerušené. Podľa Kyjeva ropovod poškodili ruské útoky počas pokračujúcej vojenskej agresie proti Ukrajine.

Blanár zároveň potvrdil záujem Slovenska dodržiavať záväzky vyplývajúce z existujúcich kontraktov s Ruskom. Zmluva o dodávkach zemného plynu bola uzatvorená v roku 2008 a kontrakt na ropu v roku 2015.

„Potvrdil som, že máme záujem napĺňať záväzky vyplývajúce z platných zmlúv, ktoré boli uzatvorené ešte v roku 2008, čo sa týka plynu, a v roku 2015, čo sa týka ropy. Priblížili sme ruskej strane aktuálne európske sankcie, ktoré sme povinní dodržiavať, a zároveň sme potvrdili, že chceme o týchto témach diskutovať, aby sme si vzájomne vymieňali informácie a zachovali si korektné vzťahy,“ vysvetlil minister.

Významnú časť diskusií tvorilo rozhodnutie Európskej únie postupne ukončiť dovoz ruského zemného plynu v rámci legislatívy RePowerEU. Slovenská vláda proti tomuto rozhodnutiu podala žalobu na Súdny dvor EÚ, pretože sa domnieva, že pri jeho prijímaní došlo k obídeniu európskych pravidiel.

Blanár pripomenul, že Slovensko má kontrakt na dodávky ruského plynu až do roku 2034. Zmluva obsahuje podmienku, podľa ktorej musí za dohodnuté množstvo plynu zaplatiť bez ohľadu na to, či ho odoberie. Ak by Slovensko v prípadnej arbitráži s ruskou stranou neuspelo, podľa ministra by mu hrozili vysoké finančné sankcie a zároveň by muselo platiť za plyn od nových dodávateľov.

Šéf slovenskej diplomacie vyhlásil, že Rusko možno z hľadiska stability dodávok energetických surovín len ťažko nahradiť, a to nielen na Slovensku, ale aj v globálnom energetickom obchode.

Pri rokovaní s Lavrovom sa ministri venovali aj dôsledkom európskej energetickej politiky. Ruský minister podľa Bratislavy potvrdil, že Moskva je naďalej pripravená plniť dohodnuté kontrakty.

Video

Slovensku hrozí pokuta za ruský plyn. Blanár pred cestou do Moskvy hovoril o zlyhaní EÚ

Blanár poukazuje na obchodné vzťahy ďalších krajín s Ruskom

Minister odmietol kritiku spolupráce s Moskvou aj argumentom, že obchodné kontakty s Ruskom udržiavajú ďalšie európske krajiny.

Poukázal na účasť Nemecko-ruskej zahraničnej obchodnej komory na tohtoročnom ekonomickom fóre v Petrohrade. Jej predseda predstavenstva Matthias Schepp podľa Blanára uviedol, že na ruskom trhu pôsobí približne 1 600 nemeckých spoločností, ktorých obrat vlani dosiahol okolo 20 miliárd eur.

Blanár zároveň citoval údaje Eurostatu, podľa ktorých štáty Európskej únie od roku 2022 nakúpili z Ruska energetické suroviny v hodnote približne 200 miliárd eur. Podľa údajov ruského vicepremiéra pre energetiku Alexandra Novaka, na ktoré sa minister tiež odvolal, mala táto suma dosiahnuť až 320 miliárd eur.

Okrem ropy a plynu sa rokovania týkali aj jadrovej energetiky. Blanár upozornil, že aktuálne európske sankcie umožňujú pokračovať v dodávkach jadrového paliva a v poskytovaní služieb súvisiacich s prevádzkou jadrových zariadení využívajúcich ruské technológie.

Spolupráca v poľnohospodárstve, kultúre aj obchode

Medzivládna komisia sa venovala šiestim oblastiam spolupráce – energetike, jadrovej energetike, poľnohospodárstvu, ochrane životného prostredia, cestovnému ruchu a športu a kultúre.

V poľnohospodárstve sa obe strany dohodli na rozvíjaní odbornej spolupráce predovšetkým v oblasti kvality, bezpečnosti a vzdelávania. Záujem prejavili aj o posilnenie kultúrnych kontaktov a dialógu medzi športovými zväzmi.

Osobitnou témou bola komunikácia medzi obchodnými a priemyselnými komorami. Výsledkom by mohlo byť obnovenie a aktualizácia memoranda o porozumení medzi Slovenskou obchodnou a priemyselnou komorou a jej ruskou partnerskou organizáciou. Cieľom je vytvoriť právny rámec pre rozvoj konkrétnych obchodných aktivít v nových podmienkach.

Predsedovia komisie na záver rokovaní podpísali protokol určujúci témy a možnosti ďalšej spolupráce. Nasledujúce, 23. zasadnutie komisie by sa malo uskutočniť v roku 2027 na Slovensku.

Bratislava ako možné miesto mierových rokovaní

Počas samostatného stretnutia s Lavrovom Blanár hovoril aj o vojne na Ukrajine. V tejto súvislosti ponúkol Bratislavu ako miesto prípravných mierových rokovaní na nižšej úrovni.

Podľa predchádzajúcich informácií by sa trojstranné rokovania zástupcov Ruska, Spojených štátov a Ukrajiny mali uskutočniť v prvej polovici novembra v Abú Zabí, hlavnom meste Spojených arabských emirátov.

Blanár zdôraznil, že nesúhlas Slovenska s ruskou agresiou neznamená, že krajina má prerušiť všetky komunikačné kanály s Moskvou. Dialóg považuje za nevyhnutný aj pri riešení dôsledkov rozhodnutí Európskej komisie o odklone od ruských energetických zdrojov.

Opozícia žiada Blanárov odchod

Ministerova návšteva Moskvy vyvolala ostrú reakciu slovenskej opozície. Tá cestu označila za zradu slovenských záujmov a poškodzovanie medzinárodnej reputácie krajiny.

Bývalý minister zahraničných vecí Ivan Korčok na spoločnej tlačovej konferencii s opozičnými predstaviteľmi oznámil podanie návrhu na odvolanie Blanára. Opozícia však v Národnej rade SR nemá dostatok hlasov na jeho presadenie.

Kritika sa týka aj možného rozšírenia počtu pracovníkov diplomatických zastúpení Slovenska a Ruska. Podľa Korčoka Blanár žiada Moskvu o súhlas so zvýšením počtu ruských občanov zamestnaných na slovenskom veľvyslanectve v Moskve zo súčasných 16 až na 30. Výmenou za to by Slovensko podľa neho súhlasilo s navýšením počtu pracovníkov ruského veľvyslanectva na Slovensku.

Opozícia tvrdí, že takýto krok by mohol otvoriť dvere ruským spravodajským agentom. Podľa agentúry AFP sa opoziční predstavitelia obávajú posilnenia ruských spravodajských aktivít nielen na Slovensku, ale aj v celej Európskej únii.

V tejto súvislosti poukazujú na postup Rakúska a Maďarska, ktoré v poslednom období vyhostili ruských diplomatov pre aktivity odporujúce pravidlám diplomatickej činnosti.

Korčok zároveň vyhlásil, že Slovensko by sa malo usilovať o normalizáciu vzťahov predovšetkým s Nemeckom, ktoré patrí medzi najvýznamnejších zahraničných investorov na Slovensku a je jeho najväčším obchodným partnerom.

Pripomenul aj septembrovú návštevu nemeckého ministra zahraničných vecí Johanna Wadephula na Slovensku. Ten vtedy vyhlásil, že najväčšie ohrozenie európskej slobody prichádza z Moskvy a najväčšou hrozbou pre Európu je imperializmus ruského prezidenta Vladimira Putina.

Vzťahy Bratislavy a Moskvy sa výrazne zmenili po nástupe vlády Roberta Fica. Predchádzajúci slovenský kabinet vojensky podporoval Ukrajinu v jej obrane proti ruskej invázii a rozhodol aj o znížení počtu pracovníkov ruského veľvyslanectva na Slovensku. Niekoľkých ruských diplomatov vtedy krajina vyhostila.

Témy:
Juraj Blanár
Sergej Lavrov

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.