Slovensko ako ekonomický tiger? Rezort financií ukázal pekný graf, ekonómovia varujú pred mrazivou realitou
obchodnyregister
2026.07.14.
Ministerstvo financií maľuje ružový obraz o tom, ako rýchlo dobiehame životnú úroveň vyspelých krajín. Podľa ekonómov však Slovensko už roky ekonomicky prešľapuje na mieste, zatiaľčo susedia z V3 nám rýchlo utekajú.
Prinášame vám prehľad najdôležitejších udalostí za uplynulé dni v slovenskej a svetovej ekonomike. Súhrn pripravila redaktorka ekonomickej redakcie Katarína Runnová.
Ekonómovia vysvetľujú, prečo graf rezortu financií zavádza: Ministerstvo financií zverejnilo v pondelok na sociálnej sieti príspevok, v ktorom tvrdí, že Slovensko dobieha rast životnej úrovne rýchlejšie ako priemer krajín V3 (Česko, Maďarsko a Poľsko). Odvoláva sa pritom na najnovšiu správu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a ukazovateľ reálneho HDP na obyvateľa.
„Slovensko za predchádzajúce dve desaťročia výrazne dobiehalo životnú úroveň vyspelých krajín OECD. V ukazovateli reálneho HDP na obyvateľa sa dokonca dostalo nad úroveň priemeru krajín V3 a dlhodobo si udržiava pozíciu medzi najúspešnejšími ekonomikami regiónu v konvergencii k OECD,“ píše rezort Ladislava Kamenického v statuse.
Oslovili sme popredných slovenských ekonómov, aby tento optimistický obraz konfrontovali s realitou. Ich verdikt je jednoznačný: dáta síce sedia, no interpretácia ministerstva zamlčiava kľúčové fakty – Slovensko už roky ekonomicky stagnuje a susedia sa nám rýchlo vzďaľujú.
Graf ministerstva síce stavia Slovensko nad priemer V3, avšak odborníci upozorňujú, že tento náskok je zásluhou reforiem spred dvoch desaťročí. Odvtedy krajina prešľapuje na mieste.
„Zásadný skok v dobiehaní priemeru OECD z 30 percent na 45 percent sa udial v rokoch 2000 až 2010. Odvtedy ubehlo 15 rokov a dobiehanie nás posunulo na 50 percent. Na tejto úrovni stagnujeme už zhruba 8 rokov,“ konštatuje analytik Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS).
Expert preto graf vidí v úplne inom svetle ako ministerstvo. „Vnímam ho skôr negatívne, ako vyjadrenie zlyhania. Ekonomická politika štátu v období rokov 2010 až 2025 brzdila rast HDP. To, že podobný problém majú aj ostatné krajiny V4, je len slabou útechou,“ kritizuje Ďurana.
Podobne to vidí aj vedúca oddelenia makroekonomických analýz a prognóz v Rade pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Zuzana Múčka. Dáta ako také sú podľa nej v poriadku, avšak interpretáciu považuje za nedostatočnú.
Výraznejšie dobiehanie priemeru OECD sme podľa nej skutočne zažívali, avšak najmä v čase od obdobia pred vstupom do Európskej únie (EÚ) po prijatie eura. Naopak, od roku 2015 podľa nej vidíme výrazné spomalenie dobiehania, respektíve stagnáciu, ktorá je evidentná najmä od roku 2020.
„Slovenská ekonomika už druhý rok rastie o menej než 1 percento ročne,“ upozorňuje Múčka. Podľa odborníčky tak dobiehame priemer OECD pomalšie než naši susedia a v raste zaostávame najmä za Poľskom a Českom. Česká ekonomika totiž rastie vyše dvojpercentným a poľská dokonca vyše trojpercentným tempom.
Rast HDP Slovenska a EÚ
Zdroj: ISA a NRP
Česi podľa nej zarábajú o tretinu viac, majú dlhodobo nízku nezamestnanosť okolo 3 percent a priťahujú štyrikrát viac zahraničných investícií na hlavu ako my. České domácnosti navyše vykazujú dvojnásobnú mieru úspor oproti slovenským, majú o dva roky dlhšiu očakávanú dĺžku dožitia než Slováci a školáci u nich dosahujú v priemere o 33 bodov lepšie výsledky PISA testov.
Aby toho nebolo málo, Česko a Poľsko sa tešia aj z rýchlejšieho rastu reálnych miezd. Navyše, v oboch krajinách je nižšie efektívne zdanenie práce – na Slovensku dosahuje 39,2 percenta a má rastúci trend, pričom priemer EÚ je o 5 percentuálnych bodov nižší. Susedom tak nielenže rastú platy rýchlejšie, ale zo mzdy im zostane viac peňazí.
Ekonómovia zároveň pripomínajú, že HDP na obyvateľa nevypovedá o skutočnej peňaženke bežného občana. V prípade Slovenska ho navyše opticky nafukujú zahraničné automobilky a továrne. „Výpovednú hodnotu HDP na obyvateľa v prípade Slovenska v porovnaní s krajinami V3 mierne znižuje vyššia exportná orientácia zabezpečovaná vysokou prítomnosťou zahraničných investícií. Časť pridanej hodnoty v takom prípade neostáva v krajine, ale odchádza prirodzene za vlastníkmi do zahraničia,“ konštatuje analytik INESS.
Susedné ekonomiky Slovensko predbiehajú aj v konkurencieschopnosti. V rebríčku IMD World Competitiveness Ranking 2026 sa Česko umiestnilo na 33. mieste, Poľsko na 41., Maďarsko na 51. a Slovensko až na 63. mieste – na úrovni krajín ako Rumunsko, Mexiko či Ghana.
Namiesto rýchleho dobiehania, ktorým sa pýši ministerstvo financií, tak Slovensko podľa odborníkov čelí vážnemu problému.
„Slovensko sa čoraz viac zabára do pasce stredného príjmu, kým ČR a Poľsko sa z nej úspešne dostávajú,“ uzatvára pesimisticky Zuzana Múčka. Ako dodáva, Česko má reálnu šancu do desiatich rokov dobehnúť priemer EÚ, zatiaľ čo Slovensku sa to bez nového ekonomického modelu založeného na znalostiach nepodarí ani za pol storočia.
Potrebujeme zarobiť ešte aspoň miliardu, aby som bol spokojný, hovorí šéf elektrární Strýček: Slovenské elektrárne sa tesne vyhli bankrotu. Aj po troch rokoch obrovských zárobkov sa ich dlh stále ráta v miliardách eur. Dostať ho pod kontrolu ešte chvíľu potrvá, odhaduje generálny riaditeľ spoločnosti Branislav Strýček.
„Je mi úprimne ľúto, že sa v čistom zisku nám nepodarilo prekročiť hranicu jednej miliardy eur, pretože vzhľadom na súčasný pokles cien na trhoch sa to už nikdy nezopakuje,“ hovorí.
Branislav Strýček
Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk
V rozhovore pre Aktuality.sk ďalej približuje, ako by sa ekonomika firmy mala vyvíjať v najbližších rokoch vzhľadom na očakávaný pokles cien elektriny. Strýček vraví, že chápe aj pohľad bežných ľudí, ktorých životná úroveň stagnuje, kým energetické firmy zarábajú obrovské peniaze.
Nutnosť alebo obrovské riziko? Prečo vláda mieri k absolútnej kontrole nad novým jadrovým zdrojom: Výstavba nového jadrového bloku v Jaslovských Bohuniciach patrí k najväčším strategickým prioritám štátu na najbližšie desaťročia. Ministerstvo hospodárstva preto pripravuje prebratie stopercentnej kontroly nad spoločnosťou Jadrová energetická spoločnosť Slovenska (JESS) a plánuje odkúpiť podiel od českého ČEZ-u.
Jadrová elektráreň Jaslovské Bohunice. 9. 10. 2017
Zdroj: TASR/Lukáš Grinaj
Hoci celý proces naráža na komplikácie – predstavenstvo JESS koncom júna 2026 neschválilo sprístupnenie údajov pre nezávislú finančnú analýzu a rokovania stále pokračujú –, rezort má už pripravený návrh na vyhlásenie projektu za strategickú investíciu. Je však stávka výhradne na štátnu kartu správnym krokom? Práve na to sa kolega Martin Odkladal pozrel v najnovšom Paneli expertov.
Odborníkov sa pýtal, či je tento krok nevyhnutný preto, aby sa mohla rozbehnúť výstavba nových jadrových blokov v Jaslovských Bohuniciaciach, či by nebolo lepšie, keby sa na takomto veľkom projekte podieľalo viacero subjektov, ale aj do akej miery bude Slovensko potrebovať nové jadrové zdroje.
Známemu bratislavskému nákupnému komplexu došla trpezlivosť a obmedzí parkovanie. Ako zareaguje konkurencia? Bratislavská IKEA a Avion Shopping Park výrazne sprísnia pravidlá parkovania v celom areáli. Už od augusta bude parkovanie zadarmo iba obmedzene a po prekročení limitu zaplatia návštevníci vysokú sumu za každú začatú hodinu.
IKEA parkovisko
Zdroj: IKEA Slovensko
Podľa IKEA má byť cieľom zmeny to, aby boli parkovacie miesta dostupnejšie pre ľudí, ktorí do areálu prichádzajú nakupovať alebo tráviť voľný čas. Časť miest v posledných rokoch vraj dlhodobo využívali vodiči ako záchytné parkovisko, čo znižovalo dostupnosť parkovania pre zákazníkov.
V praxi však môže byť limit počas pracovného týždňa pre časť návštevníkov pomerne tesný. Dlhšia návšteva sa tak môže výrazne predražiť. Viac si môžete prečítať v článku kolegu Filipa Maxu.
Číslo týždňa
Dosiahnutie vládnych rozpočtových cieľov pre budúci rok si podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť vyžiada opatrenia za 1,2 miliardy eur. V opačnom prípade deficit prekročí 5 percent HDP.
Graf týždňa
V roku 2024 mali nemocnice v Európskej únii 507 nemocničných lôžok na 100-tisíc obyvateľov, čo je mierny pokles oproti 511 zaznamenaným v roku 2023, informuje Eurostat. Počet nemocničných lôžok klesá od roku 2009 (582 nemocničných lôžok na 100-tisíc obyvateľov), čo odráža vplyv vedeckého a technologického vývoja, ktorý pri mnohých zákrokoch skrátil priemernú dĺžku hospitalizácií alebo ich nahradil ambulantnou či dennou starostlivosťou.
Počet nemocničných lôžok v EÚ v roku 2024
Zdroj: Eurostat
Video týždňa
Vznikla internetová stránka, ktorá zhrnula ľudí, ktorí sa z presvedčenia alebo zo ziskuchtivosti priživujú na šírení kremeľských klamstiev. Jej autor podľa Denníka N s pomocou umelej inteligencie zmapoval, kto šíri napríklad predstavu, že treba rokovať s Ruskom, hoci Vladimir Putin nemá o žiadne reálne rokovania záujem. Viac si môžete pozrieť vo videu, ktoré vytvoril kolega Miro Grman.
Zahraničie
Donald Trump podporí tvrdšie sankcie proti Rusku, nové clá majú zasiahnuť aj tretie krajiny: Americký prezident Donald Trump má v úmysle podporiť návrh zákona, prostredníctvom ktorého sa sprísnia sankcie voči Rusku, uviedla televízna stanica CNN s odvolaním sa na nemenovaného predstaviteľa Bieleho domu. V prípade schválenia v Kongrese by sa Trumpovej administratíve otvorila cesta k zavedeniu ciel na krajiny, ktoré okrem iného nakupujú ruskú ropu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry TASS.
Trump sa rozhodol podporiť návrh zákona len niekoľko dní po náhlej smrti jeho spoluautora, republikánskeho senátora Lindseyho Grahama, uviedol televízny kanál. Dokument, ktorý predstavila začiatkom apríla skupina republikánskych a demokratických senátorov, počíta so zavedením sekundárnych sankcií voči obchodným partnerom Moskvy. Návrh požaduje zavedenie ciel vo výške 500 percent na dovoz do USA z krajín, ktoré nakupujú ropu, plyn, urán a iné komodity z Ruska.
Americký prezident Donald Trump.
Zdroj: reuters
Google čelí vo Švajčiarsku vyšetrovaniu pre podozrenie z obmedzovania hospodárskej súťaže: Švajčiarske orgány na ochranu hospodárskej súťaže v utorok oznámili, že začali predbežné vyšetrovanie spoločnosti Google v súvislosti s jej rozhodnutím nastaviť svoj vyhľadávač ako predvolenú voľbu na telefónoch s operačným systémom Android vo Švajčiarsku bez toho, aby používateľom ponúkla možnosť výberu. TASR o tom píše podľa správy agentúry DPA.
Švajčiarska komisia pre hospodársku súťaž v utorok uviedla, že spoločnosť Google nedávno vo Švajčiarsku pre nové zariadenia s operačným systémom Android zrušila funkciu, ktorá používateľom umožňovala vybrať si preferovaný predvolený vyhľadávač. Švajčiarskym používateľom sa teraz automaticky priraďuje vyhľadávač Google, hoci v Európskej únii je táto funkcia naďalej k dispozícii.
Zdroj: istock
„Jeho odstránenie by mohlo znevýhodniť vyhľadávače konkurujúce spoločnosti Google pri nastavovaní zariadení používateľmi, čím by sa ešte viac posilnili prekážky ich vstupu na trh,“ uviedla komisia.
Predbežné vyšetrovanie určí, či existujú náznaky, že postupy spoločnosti Google predstavujú nezákonné obmedzenie hospodárskej súťaže.