Dva týždne pred Levickými dožinkami navštívili družstevníkov v Žemberovciach dvaja francúzski výskumníci, Michel Lompech a Daniel Ricard, ktorí z poverenia francúzskej vlády skúmajú transformáciu poľnohospodárstva a vývoj vidieckeho priestoru v strednej a východnej Európe.
Lompech sa na Slovensko špecializuje už od 90. rokov minulého storočia a prebrázdil ho od severu na juh, od východu na západ.
Michel Lompech je geograf, docent (maître de conférences) na Université Clermont Auvergne (stredisko Clermont-Ferrand), ktorý sa celú kariéru venuje slovenskému vidieku a družstvám. Za jeho hlbokým a širokým záujmom nie je, ako povedal, žiadna „spravodajská“ či komerčná zákazka, ale dlhodobý akademický výskum a špecifická pozícia Slovenska v európskom kontexte.
Oboch vedcov priťahuje slovenské poľnohospodárstvo tým, že na rozdiel od väčšiny západnej Európy , ale aj Poľska, kde prevládajú rodinné farmy, na Slovensku aj po roku 1989 dominujú transformované družstvá a obchodné spoločnosti (s.r.o. a akciové spoločnosti) s veľkou výmerou pôdy. Pre západnú vedu ide o špecifický socio-ekonomický fenomén.
Aká je naša kolektívna pamäť
Francúzsko má extrémne regulovaný trh s pôdou, väčšinu ktorej vlastnia samotní farmári. Na Slovensku je situácia opačná: extrémna roztrieštenosť vlastníctva pôdy a vysoká závislosť podnikov od nájomných vzťahov. Lompech vo svojich prácach detailne opisuje, ako tento systém nájmov funguje, aké sú trhové ceny pôdy a ako to ovplyvňuje stabilitu a investície podnikov.
Sleduje ekonomiku výroby mlieka, ziskovosť rastlinnej výroby, to ako sa slovenské podniky vyrovnávajú so Spoločnou poľnohospodárskou politikou EÚ po zrušení mliečnych kvót a západnou konkurenciou. Skúma, prečo slovenské veľkopodniky napriek veľkej výmere často zápasia s nízkou rentabilitou živočíšnej výroby.
To však nie je všetko. Francúzov zaujíma aj kolektívna pamäť a potransformačné zmeny na vidieku. V Žemberovciach sa napríklad pýtali, aký bol prednovembrový názov družstva (JRD V.I. Lenina), či družstevníci chodili na prvomájové manifestácie. V družstve im ukázali nástenku, kde fotografie dokumentovali kolektivizáciu i dobové prvomájové sprievody so slovami: Taká je naša história, takí sme boli, nič netajíme. Žili sme aj vtedy a žijeme aj teraz a ak družstvo prežilo, hovorí to o tom, že ľuďom vyhovuje.”
Lompech je poctivý výskumník, pravidelne chodí do terénu, robí rozhovory priamo s manažmentom družstiev, agronómami a starostami. Nesleduje len štatistiky z Bratislavy alebo Bruselu, ale reálny život na družstvách a dedinách – ako sa zmenila úloha družstva vo vidieckej komunite od čias socializmu po súčasnosť. V Žemberovciach vysvetlil, že francúzska škola rurálnej geografie nevníma poľnohospodárstvo len cez tony úrody, ale ako komplexný systém: pôda + kapitál + nájomné vzťahy + štruktúra podniku + politika EÚ + človek na vidieku.
Jeho návštevy na slovenských družstvách slúžia na zber terénnych dát pre porovnávací výskum v rámci EÚ. Slovensko pre neho predstavuje živý laboratórny príklad toho, ako sa obrovské poľnohospodárske podniky dokážu (alebo nedokážu) prispôsobiť moderným trhovým a environmentálnym výzvam.
Foto:SHUTTERSTOCK
Na Slovensku je vlastníctvo pôdy extrémne roztrieštené a podniky fungujú takmer výhradne na nájmoch.
Strach z veľkých investorov
Prečo vlastne Francúzov zaujíma slovenské družstvo či ceny mlieka? Na prvý pohľad sa to môže zdať paradoxné, no pre francúzskych analytikov a tvorcov agropolitík je slovenské poľnohospodárstvo mimoriadne cenným „objektom skúmania“ z troch hlavných dôvodov:
Po prvé, Slovensko je odstrašujúcim príkladom pri debatách o konsolidácii pôdy. Francúzski farmári čelia obrovskému tlaku na zväčšovanie výmer fariem a príchodu veľkých investorov. Francúzska vláda a odbory sa toho obávajú. Veda preto využíva Slovensko ako laboratórny príklad extrému: Čo sa stane s vidiekom, keď drvivú väčšinu pôdy obhospodarujú obrovské korporácie alebo družstvá a rodinné farmy takmer neexistujú?
Po druhé, Francúzi skúmali aj nájomné vzťahy a špekulácie s pôdou. Vo Francúzsku je pôda vysoko regulovaná a väčšinou ju vlastnia tí, čo na nej hospodária. Na Slovensku je vlastníctvo pôdy extrémne roztrieštené a podniky fungujú takmer výhradne na nájmoch. Lompechov výskum cien nájmov, pôdy a správania Slovenského pozemkového fondu odpovedá vo Francúzsku na otázku, ako funguje nájomný trh, keď sa pôda stane čistým finančným aktívom pre investorov.
Po tretie, celkom prirodzene sa sústredili na dotácie, keďže pri tvorbe rozpočtu EÚ sa neustále rokuje o stropovaní dotácií pre veľké podniky. Francúzsko (ktoré podporuje menšie farmy) potrebuje presné dátové argumenty o tom, ako fungujú veľké výmerové agrofirmy na Slovensku a v ČR – či sú skutočne efektívnejšie v produkcii mlieka a obilnín, alebo sú závislé výhradne na plošných priamych platbách.
Michel Lompech uzavrel svoju návštevu na slovenských družstvách slovami, že za ich výskumom nie je nič viac a nič menej než poctivá terénna geografia. Francúzsko investuje do výskumu cudzích agrosektorov preto, aby na základe reálnych dát zo strednej Európy dokázalo lepšie nastavovať vlastnú agrárnu politiku a vyjednávať pravidlá v Bruseli.
© Autorské práva vyhradené
Témy:
poľnohospodárstvo
poľnohospodárske družstvo
poľnohospodárska pôda
mReportér
Zdielajte článok
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu
Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.
Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.