Slovensko čaká v sobotu poriadna skúška. Meteorológovia varujú pred tým, čo príde popoludní

Slovensko čaká v sobotu ďalší mimoriadne teplý deň. Najväčšiu záťaž pocítia obyvatelia západu a juhu krajiny, kde platia výstrahy pred vysokými teplotami. Slovenský hydrometeorologický ústav očakáva miestami až 36 stupňov Celzia. Horúčava pritom neohrozuje iba zdravie – v kombinácii so suchom výrazne rastie aj nebezpečenstvo vzniku požiarov.  

Leto ešte rozhodne nepovedalo posledné slovo. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) upozorňuje, že sobota 15. augusta prinesie prevažne jasné a veľmi teplé počasie. Do našej oblasti po zadnej strane tlakovej výše so stredom nad Rumunskom prúdi od juhozápadu veľmi teplý vzduch. V najnovšej predpovedi zverejnenej v sobotu dopoludnia meteorológovia očakávajú najvyššie denné teploty približne od 31 do 36 stupňov Celzia. Zrážky sa neočakávajú.

Pre viaceré regióny preto platia výstrahy prvého a druhého stupňa pred vysokými teplotami. Podľa údajov SHMÚ sa výstrahy počas sobotného popoludnia týkajú Bratislavského, Trnavského, Nitrianskeho, Banskobystrického, Trenčianskeho a Košického kraja. Najvyšší, druhý stupeň sa v rámci jednotlivých regiónov objavuje najmä na západe a juhu Slovenska, prvostupňové varovania platia aj v častiach stredného a východného Slovenska. Výstrahy sú sústredené najmä na čas medzi 13. a 19. hodinou, keď tepelná záťaž vrcholí.

Aktuálne okresné varovania sa týkajú napríklad Bratislavy a okolia, Malaciek, Pezinka či Senca, ale aj okresov Dunajská Streda, Galanta, Senica, Skalica, Komárno, Levice, Nové Zámky, Šaľa či Veľký Krtíš. V najteplejších lokalitách sa teploty môžu dostať nad hranicu 35 stupňov Celzia.

Najzraniteľnejší sú seniori, deti a chronicky chorí

Horúčava však nie je iba otázkou nepohodlia. Úrad verejného zdravotníctva SR upozorňuje, že vysoké vonkajšie teploty predstavujú zdravotné riziko prakticky pre každého, osobitne však pre malé deti, seniorov, tehotné ženy a ľudí s chronickými ochoreniami. Zvýšenú pozornosť by si mali dávať najmä ľudia so srdcovocievnymi či dýchacími problémami a osoby s nadváhou.

Prehriatie organizmu sa môže prejaviť zvýšenou telesnou teplotou, únavou, ospalosťou, bolesťami hlavy, závratmi, nevoľnosťou alebo zvracaním. V krajných prípadoch môžu vysoké teploty vyústiť až do vážnych kolapsových stavov, najmä u ľudí zo zdravotne rizikových skupín. ÚVZ preto odporúča nečakať s pitím až na pocit smädu.

Základom pitného režimu by mala byť čistá voda, prípadne minerálna voda. Počas horúčav ÚVZ odporúča prijímať tekutiny priebežne počas celého dňa, po menších množstvách. Orientačne môže ísť o dva až tri litre denne, potreba však závisí od veku, zdravotného stavu aj fyzickej záťaže.

V najhorúcejších hodinách dňa je vhodné obmedziť namáhavú fyzickú aktivitu a vyhýbať sa priamemu slnku. Pomôcť môže ľahké a vzdušné oblečenie, pokrývka hlavy, slnečné okuliare a ochranný krém. Jedlo by malo byť ľahšie a ľahko stráviteľné.

Mimoriadne dôležité je nenechávať v zaparkovaných autách deti ani zvieratá. Interiér vozidla sa pri slnečnom počasí môže v krátkom čase nebezpečne prehriať, a to aj vtedy, keď vonkajšia teplota nepôsobí extrémne.

Ak sa objavia výrazné závraty, nevoľnosť, slabosť, dezorientácia alebo človek skolabuje, netreba situáciu podceňovať a je potrebné zabezpečiť zdravotnú pomoc.

Horúčava sa spája so suchom

Druhým vážnym rizikom je príroda vysušená dlhodobým nedostatkom zrážok. SHMÚ vo svojom hodnotení júla konštatoval, že mesiac bol na väčšine Slovenska zrážkovo podnormálny. Na juhu krajiny ho meteorológovia hodnotili dokonca ako silne až mimoriadne podnormálny. Júl bol zároveň z pohľadu povrchových vôd suchým mesiacom vo väčšine povodí a napríklad v povodiach Ipľa, Bodvy a Bodrogu až extrémne suchým.

Keď sa k vysušenej vegetácii pridajú vysoké teploty, slnečné počasie a vietor, podmienky na vznik a rýchle šírenie požiaru sa výrazne zhoršujú. Aj samotný SHMÚ pri vysokých teplotách upozorňuje na riziko pre ľudské zdravie, fyzickú aktivitu i tvorbu požiarov. Ministerstvo vnútra a Hasičský a záchranný zbor preto počas obdobia sucha priebežne sledujú okresy so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiarov.

Opatrnosť je potrebná predovšetkým v lesoch, na poliach a na miestach so suchou trávou. Riziko predstavujú otvorený oheň, zle uhasené ohniská či odhodené cigarety. Lesné požiare sa navyše podľa hasičov často šíria v ťažko prístupnom teréne, čo zásah výrazne komplikuje.

Témy:
počasie
SHMÚ

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.