Slovensko čaká zmena, akú ešte nezažilo. Dotkne sa takmer každej rodiny

V čase, kedy Slováci starnú extrémne rýchlo v porovnaní s obyvateľmi únie, prišla Slovenská akadémia vied (SAV) s výskumom, ktorého výsledky vrhajú budúcnosť krajiny do ešte horšieho svetla.  

Slovensko patrí medzi najrýchlejšie starnúce krajiny Európskej únie. Kým sa priemerný vek obyvateľov EÚ za posledných desať rokov zvýšil o 2,3 roka, na Slovensku vzrástol až o štyri roky. Vysoký je aj takzvaný stredný vek dožitia, ktorý dosahuje približne 80 rokov. Demografi zároveň očakávajú, že v najbližších desaťročiach bude tempo starnutia slovenskej populácie patriť medzi najvyššie v Európe.

No to, že žijeme dlhšie neznamená, že je náš život kvalitný. Vo vyššom veku dramaticky rastie riziko demencie a odkázanosti na starostlivosť iných, čo zistila prvá celoslovenská štúdia demencií SAV. Samotná choroba sa pritom nevyskytuje častejšie. Počet pacientov rastie najmä preto, že na Slovensku prudko pribúda ľudí vo vyššom veku.

„Stúpa nám počet ľudí, ktorí sa dožívajú viac ako 75 rokov, takže očakávane nám pribúdajú aj pacienti s demenciou, keďže vek je najväčším rizikovým faktorom,” objasnil riaditeľ Neuroimunologického ústavu SAV Norbert Žilka.

Kým ešte pred 30 rokmi tvorili seniori nad 65 rokov necelých 12 percent populácie, dnes ich podiel presahuje 20 percent. Priemerná dĺžka života dosahuje približne 77 až 78 rokov, pričom ženy sa v priemere dožívajú okolo 81 rokov a muži približne 74 rokov.

Demencia a nízka pôrodnosť

Doteraz Slovensko nemalo presné údaje o tom, koľko ľudí s demenciou reálne žije a ako sa bude situácia vyvíjať. Zistenie vedcov je však alarmujúce. Podľa výskumu je aktuálne na Slovensku takmer 85-tisíc ľudí s touto diagnózou – prevažujú ženy, pretože sa dožívajú vyššieho veku. Prognózy hovoria, že do roku 2040 bude seniorov s demenciou o 84 percent viac ako dnes, teda 156-tisíc. Každoročne pribudne takmer 14-tisíc nových pacientov.

Žilka tiež zdôraznil, že mnohí Slováci vstupujú do dôchodkového veku s neliečenými zdravotnými ťažkosťami. Väčšina z nich je dlhodobá a môže prispieť k rozvinutiu demencie. „Patria medzi ne vysoký krvný tlak, diabetes, tráviace ťažkosti, srdcovo-cievne ochorenia a mnohé ďalšie zdravotné komplikácie, ktoré negatívne pôsobia na mozog a znižujú jeho schopnosť brániť sa voči neurodegeneračným zmenám,“ uzavrel.

Slovensko zároveň roky čelí úbytku obyvateľstva – zomiera viac ľudí, než sa narodí. Klesá aj počet väčších rodín, nielen prvých detí. Do ekonomiky štátu tak vstupuje menej pracujúcich ľudí v porovnaní s generáciami pred nami. To zintenzivnuje tlak na sociálny systém, zdravotníctvo, školy, pracovný trh aj úpadok regiónov.

Liečba stojí štát najviac

Liečba demencie patrí medzi tie najdrahšie. A to aj v porovnaní s onkologickými či srdcovo-cievnymi ochoreniami. Avšak pri tejto chorobe podstatné sú nielen náklady na liečbu, ale najmä starostlivosť, približil autor výskumu.

„Časť ľudí v produktívnom veku zostáva doma, aby sa postarala o svojich blízkych a to bude mať v budúcnosti ďalší negatívny ekonomický dopad. Zvýšené náklady na liečbu a starostlivosť o pacientov s demenciou jednoducho nebude mať kto platiť pri nižšom počte mladých,” vysvetlil Žilka.

Podľa zdravotníckeho ekonóma Mateja Mišíka v porovnateľnom Česku tvorí 80 percent nákladov liečby demencie starostlivosť o pacienta, ročne je to takmer 1 800 hodín opatrovania jedného človeka. „Sú to hodiny odčerpané z trhu práce. Verejné financie tak dostávajú dvojitý úder v podobe nižších odvodov a vyšších výdavkoch súčasne,” vysvetlil. Táto záťaž nie je rozložená rovnomerne, pokračoval Mišík, pretože až 70 percent opatrovateľov sú ženy. Z trhu práce tak ubúdajú najviac.

Aj Petra Brandoburová z Centra Memory zameraného na poruchy pamäte a demenciu potvrdila, že je to najčastejšie jeden člen rodiny, ktorý sa ujme starostlivosti o príbuzného s demenciou.

„Postupne preberá organizovanie domácnosti, dohľad nad liekmi, sprevádzanie k lekárom, hygienu, stravovanie a neskôr aj prakticky nepretržitú opateru. Ide o takzvanú neformálnu starostlivosť. Veľká časť tejto práce sa vykonáva mimo evidencie a v našej kultúre je priam považovaná za prejav slušnosti a povinnosti,” zdôraznila. Podľa dostupných dát však nejde o špecifikum Slovenska. Podobný model, v ktorom sa o chorého člena rodiny starajú najmä jeho blízki, funguje naprieč celou Európou.

Neznamená to však, že štát je vďaka obetavosti rodín odbremenený od ďalších výdavkov. Náklady sa totiž nekončia pri tom, že nemusí financovať profesionálneho opatrovateľa pre každého človeka s demenciou. Pacienti okrem liekov a každodennej starostlivosti potrebujú aj pravidelné kontroly u viacerých odborných lekárov, ktorí priebežne sledujú ich zdravotný stav.

„Do starostlivosti môžu vstupovať všeobecný lekár, neurológ, psychiater, geriater, klinický psychológ alebo neuropsychológ, sestra, fyzioterapeut, ergoterapeut, klinický logopéd alebo liečebný pedagóg. Ambulancia však nemôže nahradiť každodennú pomoc v domácom prostredí. Jej úlohou je predovšetkým odborné vedenie a riešenie zdravotných ťažkostí,” pripomenula Brandoburová.

Zároveň dodala, že hoci rodinný príslušník môže poberať finančný príspevok na starostlivosť od štátu, no ten nenahrádza profesionálne služby. Navyše, ak je člen rodiny zároveň opatrovateľ, častejšie mu chýba pravidelný oddych od psychicky a fyzicky náročnej starostlivosti.

„Denné stacionáre poskytujú pomoc a aktivity počas časti dňa a súčasne môžu odľahčiť rodinu,” vysvetlila Brandoburová. Zariadenia však nie sú zadarmo a pridávajú sa tak k výdavkom, ktoré musí rodina aj štát niesť.

Slovensko nie je pripravené

Čísla z analýzy poskytovania sociálnych služieb ukazujú, že slovenský systém je stále výrazne orientovaný na pobytové zariadenia, pričom terénne a ambulantné služby sú pomerne obmedzené. Chýba totiž vybavenie ambulancií, personál, ktorý by za pacientmi dochádzal, ale aj samotné zariadenia.

Celkovo podľa Mišíka dáva Slovensko na dlhodobú starostlivosť o chorých iba dve percentá zdravotníckeho rozpočtu. Priemer EÚ je pritom 18 percent. „Dnes nemáme dostatočnú kapacitu na umiestňovanie ľudí s Alzheimerovou chorobou alebo podobnými ochoreniami. Alzheimer nie je len chorobou seniorov, ako si možno ľudia predstavujú. Je to ochorenie, ktoré dnes postihuje už aj ľudí po päťdesiatke, ba dokonca aj mladších,“ potvrdil zdravotnícky analytik Šimon Jeseňák.

Ani podľa Brandoburovej starostlivosť nefunguje tak, ako by mala. „Zápasí s regionálnymi rozdielmi v dostupnosti služieb, nedostatkom pracovníkov a nedostatočným prepojením zdravotnej a sociálnej starostlivosti,“ pripomenula. V praxi je možné ošetrovať doma iba človeka v počiatočnom štádiu demencie. Stredne ťažká forma si už vyžaduje častú pomoc odborníkov a ťažká forma nepretržitý dohľad. Ten však nedokáže zabezpečiť každá rodina, a preto je často nútená umiestniť chorého do profesionálneho zariadenia.

„Rozhodnutie o pobytovej starostlivosti nemožno vnímať ako zlyhanie rodiny. Pri ťažkej demencii môžu nároky prekročiť fyzické, psychické aj odborné možnosti jedného človeka. Kvalitná starostlivosť by nemala stáť na sebaobetovaní príbuzného, ale na koordinovanej spolupráci rodiny, zdravotníctva, terénnych a ambulantných služieb a zariadení dlhodobej starostlivosti,“ vysvetlila.

Nárast počtu pacientov s demenciou v nasledujúcej dekáde ovplyvní nielen rodiny, ktorých člen ochorie. Pre ostatných pacientov sa predĺžia čakacie lehoty na vyšetrenia a diagnostiku, prehĺbi sa nedostatok opatrovateľov a ľudia budú častejšie odchádzať z práce, aby sa mohli starať o svojich rodičov. To všetko znamená vyššie výdavky štátu, ktorému už dnes klesá počet obyvateľov v produktívnom veku.

Čierny scenár dokážeme zvrátiť

Ak použijeme príklad priemerných nákladov vo východnej Európe – teda 7 900 eur na pacienta ročne –, pri 156-tisíc pacientoch s demenciou zaplatí štát za jediný rok približne 1,2 miliardy eur. Mišík upozornil, že problémom nie je iba objem peňazí, ale aj chýbajúca pracovná sila.

„Zariadenie sa dá postaviť za dva až tri roky, zdravotníckeho personálu však zásadne viac nebude. Bude potrebné zaviesť zmeny v kompetenciách a výrazne odbremeniť zdravotníckych pracovníkov od administratívnych a ďalších obmedzujúcich činností,“ dodal.

Riešením by podľa Jeseňáka mohla byť aj práca migrantov. Aj Slováci, prevažne ženy, odchádzajú do Rakúska, Nemecka či Švajčiarska opatrovať seniorov. Na Slovensku však majú pracujúci cudzinci stále negatívne postavenie, a preto sa k nám nehrnú.

Odborníci sa zhodujú, že urgentne potrebujeme začať budovať sieť domovov pre ľudí s Alzheimerovou chorobou a ďalšími formami demencie. „Niektoré nemocnice by mali byť transformované na centrá následnej a dlhodobej zdravotnej starostlivosti,“ myslí si Jeseňák.

„Samozrejme, situácia sa môže zmeniť príchodom efektívnej terapie, ktorá však môže byť pomerne nákladná. Jediným optimálnym riešením je sekundárna prevencia. Vďaka moderným technológiám budeme schopní identifikovať ľudí v riziku ešte pred objavením sa klinických príznakov,“ dodal Žilka s tým, že zdravotníctvo by sa tak mohlo vyhnúť kolapsu.

„Časové okno je pritom kratšie, než sa zdá. Pacienti roku 2040 dnes žijú a väčšina z nich má okolo šesťdesiat rokov. Budovanie systému dlhodobej starostlivosti pritom pokojne môže trvať celú dekádu,“ zdôraznil Mišík.

Foto:
František Iván, Adriana Hudecová / TASR
Robert Hüttner
Ľuboš Pilc
Slovensko starne rýchlo a s tým je spojený aj nárast demencie

Rozhoduje skorá diagnostika

Snahou neurovedy je je zachytiť Alzheimerovu chorobu ešte pred tým, než sú citeľné prvé problémy – napríklad tie s pamäťou. Podľa výskumov sa zmeny v mozgu objavia desať až dvadsať rokov pred plným vypuknutím choroby ako biologické ukazovatele v krvi. Diagnózu nás však väčšinou stanové psychiater či neurológ, zatiaľ čo v zahraničí sa do darí v skoršom štádiu cez praktického lekára či geriatra.

Hneď po jej stanovení v skorom štádiu budú môcť podľa slov lekára Žilku ušiť na mieru liečbu ešte bez liekov a výrazne zlepšiť život chorým, ale aj zmierniť dosah na zdravotníctvo.

Žilka ako spoluautor štúdie zdôraznil potrebu balíka riešení. Spolu s odborníkmi pripravuje Národný program pre demencie, ktorý bude vychádzať z dát aj klinickej praxe. Môže výrazne zmierniť pribúdanie nových pacientov, spomaliť priebeh ochorenia diagnostikou ranných štádií ochorenia, aj pripraviť podmienky pre starostlivosť ľudí v pokročilom štádiu.

„Naďalej patríme do malej skupiny európskych krajín, ktoré nemajú oficiálne schválený národný program alebo akčný plán prinášajúci riešenia pre pacientov s demenciou a ich rodiny,” uzavrel s tým, že SAV sa to snaží v spolupráci s rezortom zdravotníctva zmeniť. Prvým krokom sú dáta nahromadené štúdiou, vďaka ktorým bude možné presne odhadnúť potrebné množstvo lekárov, opatrovníkov a zariadení.

Neuroimunologický ústav SAV sa dostal do svetového povedomia aj v súvislosti s vývojom jednej z prvých vakcín zameraných proti proteínu tau. Testovanie vakcíny bolo míľnikom svetového výskumu Alzheimerovej choroby.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
demencia
starnutie populácie
choroby
vývoj

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.