Slovensko ide hľadať strategické bohatstvo: Štát spúšťa veľký prieskum kritických nerastov

Vláda schválila prieskum kritických nerastných surovín na území Slovenska na roky 2026 až 2030 za viac ako 2,9 milióna eur. Ložiská viacerých nerastov sa u nás ešte neskúmali, potrebujú ich moderné technológie. Geológovia budú skúmať aj odpady z ťažby, haldy, či staré bane.  

Vláda schválila prieskum kritických nerastných surovín na území Slovenska na roky 2026 až 2030 za viac ako 2,9 milióna eur na jednom z posledných rokovaní pred letom, 17. júna. Zatiaľ ide o v naštartovanie geologických prác, ktoré sú nevyhnutné pre surovinovú bezpečnosť Slovenska a plnenie európskych požiadaviek.

Kritické nerastné suroviny sú nevyhnutné pre strategické odvetvia, ako je elektromobilita, energetika, digitálne technológie či obranný priemysel. „Schválením vôbec prvého plánu začíname konkrétnymi krokmi posilňovať surovinovú bezpečnosť Slovenska. Bez vlastného poznania domácich zdrojov a ich potenciálu zostaneme závislí od dovozu strategických surovín zo zahraničia,“ poznamenal k tomu minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS).

V minulosti neznáme a nezaujímavé

Slovensko zatiaľ nemá prehľad o možnom výskyte nerastov, pretože veľká časť dát je historická, nejednotná a vznikala v čase, keď sa sledovali úplne iné suroviny než dnes. “V súčasnosti nie je možné zverejniť presný zoznam lokalít, na ktorých bude prebiehať geologický prieskum kritických nerastných surovín, keďže takýto zoznam zatiaľ neexistuje,“ uviedol Peter Vojtko, riaditeľ odboru geológie a štátnej geologickej správy ministerstva.

“Viaceré opatrenia prvého akčného plánu sú pritom zamerané práve na aktualizáciu poznatkov o výskytoch kritických nerastných surovín, tvorbu máp ich distribúcie, identifikáciu prognóznych oblastí či overovanie potenciálu vybraných území, “dodal Vojtko.

Preskúmajú staré haldy a ložiská

Medzi hlavné úlohy bude patriť vytvorenie máp výskytu a ložísk kritických nerastných surovín, aktualizácia údajov o zdrojoch v spišsko-gemerskom rudohorí, výskum odpadov z ťažby, háld, či zavedenie medzinárodnej klasifikácie slovenských ložísk. Akčný plán sa zameriava aj na overenie výskytu ťažkých minerálov na ložisku Hnúšťa – Mútnik, kde by mohli byť nerasty: volfrám, kobalt, lítium, cín či grafit.

Tento proces však nie je jednoduchý – historické dáta často vznikali pre iné účely, v inej kvalite a bez dnešných technologických možností. Štát tak bude musieť kombinovať staré mapovania s novými geofyzikálnymi a geochemickými metódami. Takáto ťažba druhotných zdrojov surovín zo starých banských háld a odkalisiek si vyžaduje aj úpravu dnes platnej legislatívy. V minulosti mali viaceré zahraničné spoločnosti záujem ťažiť, napríklad zlato pri Kremnici a pri Detve. Tieto aktivity však skončili, pretože sa proti postavili tunajšie samosprávy.

U nás najmä sedem kritických nerastov

“Z kritických nerastných surovín evidujeme na Slovensku ložiská siedmich nerastných surovín: rudy pre antimón, meď, volfrám, barit, živce, grafit a viaceré ložiská zdrojových surovín pre dva kovy – horčík a kremík, ktoré sú tiež na zozname kritických nerastných surovín, ” uviedol riaditeľ odboru geológie ministerstva a štátnej geologickej správy.

V oblastiach s historickou ťažbou medených, zlatých a strieborných rúd, neskôr aj ďalších kovov, sa podľa odborníkov nachádzajú územia, kde môžu byť minerály s obsahom antimónu, zlata, striebra, mede, olova, zinku, arzénu, bizmutu, niklu, prípadne mangánu, podľa toho, aká surovina sa kde ťažila, či upravovala. Netradičným zdrojom kritických surovín lítia, stroncia, medi, či soli horčíka, sa môžu v budúcnosti stať aj minerálne, banské, prípadne geotermálne vody.

Napriek tomu, že Slovensko má bohatú banícku históriu a je tiež geologicky preskúmané, je podľa Vojtka možné aj v súčasnosti objaviť nové ložisko. ” Geologický vývoj Slovenska je taký pestrý, že nie je vylúčené objaviť aj ložiská kovov, ktoré sme doteraz na Slovensku nepoznali, “dodal.

Ťažba alebo strategická rezerva

“Cieľom geologického prieskumu je overiť geologickú stavbu územia, surovinový potenciál ložísk a vypočítať ich zásoby. Tieto informácie sú nevyhnutné pre štát, ktorý je podľa Ústavy Slovenskej republiky vlastníkom nerastného bohatstva. Je preto prirodzené, že štát má záujem poznať rozsah a kvalitu svojich nerastných zdrojov a disponovať aktuálnymi údajmi, “vysvetlil Peter Vojtko. Dodal, že “samotná realizácia geologického prieskumu však v žiadnom prípade automaticky neznamená, že na danom území bude prebiehať ťažba”.

Podľa neho výsledky prieskumu predstavujú odborný podklad pre budúce rozhodovanie štátu. A je výlučne na štáte, ako s týmito informáciami naloží – či bude nerastné bohatstvo považovať za strategickú rezervu pre budúce generácie alebo mimoriadne situácie, alebo sa v budúcnosti rozhodne vytvoriť podmienky na jeho využívanie. “Akékoľvek rozhodnutie o prípadnej ťažbe by navyše podliehalo samostatným povoľovacím procesom podľa platnej legislatívy a nemôže byť odvodené len od realizácie geologického prieskumu, “potvrdil Vojtko.

Kritické nerasty: prieskum nie je ťažba

Geologický prieskum, to sú podľa odborníkov prevažne neinvazívne geologické metódy a činnosti, ktoré nepoškodzujú životné prostredie. Pri prieskumných vrtoch sa postupuje podľa geologického zákona. Ak by sa v budúcnosti uvažovalo o využívaní niektorého ložiska na ťažbu, išlo by už o samostatný projekt. Ten by podliehal príslušným povoľovacím konaniam vrátane posudzovania vplyvov na životné prostredie.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Kritické nerastné suroviny
Tomáš Taraba
geologický prieskum
nerastné bohatstvo
Slovensko

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.