Slovensko je polarizovanejšie než Česko. Slováci však spoločnosť vnímajú optimistickejšie

Slovensko je viac polarizované než Česko. Slováci však aj napriek tomu hodnotia svoju spoločenskú situáciu optimistickejšie než Česi. Ukázal to prieskum českého analytického ústavu STEM a slovenského DEKK Inštitútu.  

Spoločne porovnávali spoločenský stav v oboch krajinách. Okrem iného prieskum ukázal, že Slováci majú viac poškodené vzťahy a častejšie schvaľujú násilie voči názorovým oponentom. Dopad polarizácie na osobné vzťahy je podľa dát na Slovensku oveľa silnejší než v Českej republike. Kým v Česku 84,2 percenta opýtaných uviedlo, že nikdy neprerušili kontakt pre rozdielny názor, na Slovensku tak uviedlo len 66,7 percenta respondentov. Za Slovensko dáta zbierala na vzorke 1 200 respondentov agentúra Focus.

Polarizácia ničí aj osobné vzťahy

Výskumník DEKK Inštitútu Hugo Gloss priblížil, že vysoká polarizácia nesie so sebou veľa negatívnych javov, ako napríklad znižovanie súdržnosti, dôvery či kooperácie v spoločnosti a schopnosť krajiny napredovať. Zároveň podľa jeho slov polarizácia negatívne vplýva aj na duševné zdravie a poškodzuje vzťahy. „Znižuje sa totiž schopnosť konštruktívneho dialógu o emocionálne vypätých témach,“ doplnil Gloss.

Dáta z prieskumu poukazujú na to, že dopad polarizácie na vzťahy sa medzi Slovenskom a Českom výrazne líšia. Negatívny dopad na Slovensku je pritom vyšší pri každej meranej kategórii. „Takmer 15 percent ľudí u nás prerušilo vzťah s priateľmi, v Čechách necelých sedem percent. Ešte výraznejší rozdiel vidíme pri rodinných vzťahoch. Až desatina ľudí na Slovensku priznala prerušený vzťah s bratrancami a sesternicami či starými rodičmi. V Česku ide len o dve percentá,“ priblížil DEKK Inštitút dáta prieskumu. Výsledky zároveň ukázali, že polarizácia na Slovensku ovplyvňuje aj pracovné prostredie výraznejšie než v Česku. Takmer desatina Slovákov priznáva, že pre iné názory prerušila vzťah s kolegyňou alebo kolegom. V Česku to nie sú ani štyri percentá.

Riaditeľ pre rozvoj a inovácie v STEM Jaromír Mazák podotkol, že tak, ako vidíme rozdiely v miere polarizácie medzi Slovenskom a Českom, tak existujú aj medzinárodné rozdiely vo vývoji polarizácie v čase. „Neplatí, že všade narastala, ako by si ľudia mohli niekedy myslieť. Jedna, často citovaná štúdia, sleduje vývoj v 12 vyspelých krajinách počas štyroch dekád. V šiestich polarizácia narástla a v šiestich poklesla,“ uviedol Mazák s tým, že najrýchlejšie v sledovanom období rástla polarizácia v USA.

Slováci častejšie schvaľujú násilie

DEKK Inštitút ďalej priblížil, že jedným zo znakov pokročilej fázy toxickej polarizácie je schvaľovanie násilia voči ľuďom s iným názorom. Dáta výskumu potvrdzujú, že aj v tomto je na tom Slovensko horšie. Kým na Slovensku je až 33 percent ľudí, ktorí poznajú niekoho, koho názor sa za posledné roky zmenil natoľko, že začal schvaľovať násilie voči názorovým oponentom, v Česku je to 23 percent.

Analytička DEKK Inštitútu Veronika Cigáneková doplnila, že typickým príznakom polarizácie je neochota empatizovať s druhou názorovou stranou, ktorá je preto vnímaná ako nepriateľ. „Postupne sa tiež voči nim zvyšuje prijateľnosť použitia násilia. Česko-slovenské porovnanie nám potvrdzuje, že situácia je v našej spoločnosti o dosť vážnejšia. U nás sa politicky motivované násilie prejavuje aj v konkrétnych udalostiach. Od pokusu o atentát na premiéra Fica po fyzické útoky a vyhrážky adresované poslancom naprieč stranami,“ uviedla Cigáneková s tým, že pribúdajú tak incidenty, v ktorých sa názorový konflikt mení na priame ohrozenie.

Na vyhrotenú spoločnosť si možno zvykli

Aj napriek tomu, že sú dôsledky polarizácie na Slovensku väčšie, vnímajú Slováci svoju spoločenskú situáciu pozitívnejšie než Česi. Výskumníci sa zhodli na tom, že nižšia miera deklarovanej polarizácie na Slovensku nemusí automaticky znamenať jej nižšiu reálnu úroveň. To, čo sa podľa nich mohlo stať, je aj to, že Slováci si už na vyhrotenú situáciu mohli jednoducho zvyknúť. „Jednou z našich hypotéz je, že na Slovensku sledujeme postupnú normalizáciu vo vnímaní miery rozdelenia. Ľudia si na dlhodobo napäté prostredie jednoducho zvykli a hodnotenie tomu prispôsobili. V odbornej literatúre sa tento mechanizmus označuje ako hedonická adaptácia, pričom podobné situácie sme videli už pri zvyknutí si na pandémiu či na život v blízkosti vojny,“ vysvetlil Gloss.

K otázke, či sa spoločnosti podarí prekonať ideologické rozdiely, pristúpilo pesimisticky 39 percent opýtaných Slovákov a až 54 percent českých respondentov. Viac ako polovica Čechov tak neverí tomu, že by sa ideologické rozpory niekedy podarilo prekonať. Vo vlastných vzťahoch ale Česi rozdelenie zažívajú výrazne menej. „Viac ako osem z desiatich Čechov nikdy pre odlišné názory neprerušilo kontakt s nikým, s kým sa predtým vídali. Polarizácia je u nás skôr o tom, čo vidíme vo verejnom priestore než to, čo prežívame u rodinného stolu, minimálne v porovnaní so Slovenskom,“ uzavrel Mazák.

Témy:
polarizácia spoločnosti
prieskum
Česko

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.