Slovensko má najnižší podiel elektriny z obnoviteľných zdrojov v EÚ. Nemecko dokončilo rekordnú veternú farmu

Európska únia vlani minula na energetické dotácie 340 miliárd eur, pričom podpora fosílnych palív výrazne klesla a dotácie na obnoviteľné zdroje vzrástli. Slovensko však v druhom štvrťroku 2026 skončilo s najnižším podielom elektriny z obnoviteľných zdrojov v celej EÚ. Kým u nás tvorili necelú pätinu výroby, Nemecko dokončilo svoju najväčšiu offshore veternú farmu za 2,4 miliardy eur.  

Energetické dotácie v Európskej únii dosiahli v roku 2024 celkovo 340 miliárd eur. Oproti roku 2023 to bolo o päť percent menej a v porovnaní s vrcholom energetickej krízy v roku 2022 sa ich objem znížil o 25 percent. Informovala o tom Európska komisia v novej správe o energetických dotáciách v EÚ.

Podpora fosílnych palív výrazne klesla

Výrazný pokles zaznamenala podpora fosílnych palív. Tá sa znížila zo 121 miliárd eur v roku 2023 na 97 miliárd eur v roku 2024, teda o 20 percent. Oproti roku 2022, keď dosiahla 168 miliárd eur, bola nižšia o 42 percent. Naďalej však prevyšovala priemer rokov 2015 až 2019, ktorý predstavoval 60 miliárd eur.

Opačný vývoj zaznamenali dotácie na obnoviteľné zdroje energie. Tie vzrástli z 55 miliárd eur v roku 2023 na 76 miliárd eur v roku 2024. Táto úroveň zostala pod priemerom 87 miliárd eur z rokov 2015 až 2019, čo podľa Komisie poukazuje na rastúcu konkurencieschopnosť obnoviteľných zdrojov.

Napriek celkovému poklesu energetických dotácií zostáva ich objem výrazne vyšší ako v minulosti. V rokoch 2015 až 2019 dosahovali v priemere 190 miliárd eur ročne.

Únia chce postupne ukončiť dotácie na fosílne palivá

Komisia zároveň upozornila, že v roku 2024 nepribudli nové záväzky na postupné ukončenie dotácií na fosílne palivá. Ani krajiny EÚ, ktoré sa k ich rušeniu už zaviazali, zatiaľ podľa správy neurčili konkrétne konečné termíny.

Podľa Komisie budú musieť členské štáty urobiť viac, aby EÚ postupne ukončila dotácie na fosílne palivá a dosiahla klimatickú neutralitu do roku 2050. Do konca roka 2026 preto plánuje predložiť návrh na aktualizáciu nariadenia o riadení energetickej únie a opatreniach v oblasti klímy, ktorý sa má týkať aj postupného ukončovania týchto dotácií.

Slovensko skončilo na dne európskeho rebríčka

Kým podpora obnoviteľných zdrojov v Únii rastie, Slovensko malo v druhom štvrťroku 2026 najnižší podiel elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov spomedzi všetkých členských krajín Európskej únie. Podľa údajov, ktoré zverejnil Eurostat, pochádzalo z obnoviteľných zdrojov iba 19,8 percenta čistej výroby elektriny na Slovensku. Priemer celej EÚ bol 54,1 percenta.

Slovensko tak za európskym priemerom zaostávalo o viac než 34 percentuálnych bodov. Druhý najnižší podiel zaznamenalo Česko s 20,9 percenta a tretia od konca skončila Malta s 24,5 percenta.

Na opačnom konci rebríčka bolo Lotyšsko, kde obnoviteľné zdroje zabezpečili až 97,7 percenta vyrobenej elektriny. Eurostat uvádza, že krajina sa spoliehala najmä na vodnú a solárnu energiu. Nasledovalo Dánsko s podielom 94,3 percenta, kde dominovala veterná energia, a Chorvátsko s 92,2 percenta, predovšetkým vďaka vodným elektrárňam.

Solárna energia má medzi obnoviteľnými zdrojmi najväčší podiel

Podiel obnoviteľných zdrojov na výrobe elektriny v celej EÚ medziročne mierne klesol. V druhom štvrťroku tohto roka predstavoval 54,1 percenta, zatiaľ čo v rovnakom období roku 2025 dosahoval 54,3 percenta.

Medzi obnoviteľnými zdrojmi mala v EÚ najväčšie zastúpenie solárna energia. Pripadalo na ňu 41,6 percenta elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov, pričom pred rokom to bolo 37 percent. Veterná energia mala podiel 27,7 percenta a vodná 22,6 percenta. Obnoviteľné palivá predstavovali 7,7 percenta a geotermálne a ostatné zdroje 0,4 percenta.

Slovensko patrilo medzi krajiny s najnižším podielom aj v prvom štvrťroku tohto roka. Vtedy dosiahlo 17,2 percenta a horšie výsledky zaznamenali Česko s 12,7 percenta a Malta s 13 percentami. V druhom štvrťroku teda slovenský podiel vzrástol na 19,8 percenta, no po raste v Česku a na Malte už bol najnižší v celej Únii.

Eurostat upozorňuje, že tieto údaje vyjadrujú podiel obnoviteľných zdrojov na čistej výrobe elektriny a nemali by sa zamieňať s ukazovateľom ich podielu na hrubej spotrebe elektriny, ktorý sa používa pri hodnotení plnenia cieľov európskej smernice o obnoviteľnej energii. Pri ňom sa používa odlišná metodika vrátane viacročného vyrovnávania výroby z vodnej a veternej energie.

Nemecko dokončilo svoju najväčšiu offshore veternú farmu

Rozvoj obnoviteľných zdrojov pokračuje aj v Nemecku. Nemecká energetická spoločnosť EnBW dokončila výstavbu offshore veternej farmy He Dreiht v Severnom mori. So 64 turbínami a inštalovaným výkonom 960 megawattov (MW) ide o najväčšiu offshore veternú farmu v Nemecku. Informovala o tom spoločnosť EnBW.

Projekt sa nachádza približne 85 kilometrov severozápadne od ostrova Borkum. Prvé turbíny už dodávajú elektrinu do siete, pričom úplné uvedenie veternej farmy sa očakáva v najbližších mesiacoch.

Celková investícia dosahuje približne 2,4 miliardy eur. EnBW vlastní v projektovej spoločnosti 50,1-percentný podiel, zvyšných 49,9 percenta patrí konzorciu Allianz Global Investors, AIP Management a Norges Bank Investment Management.

Projekt vznikol bez nároku na štátnu podporu

Spoločnosť získala projekt v nemeckej offshore aukcii v roku 2017 bez nároku na štátnu podporu. Výroba elektriny je zabezpečená prostredníctvom dlhodobých zmlúv o nákupe elektriny (PPA), ktoré odberateľom poskytujú dlhodobejšiu cenovú stabilitu a lepšiu predvídateľnosť nákladov.

Veterná farma má vyrobiť množstvo elektriny zodpovedajúce ročnej spotrebe približne 1,1 milióna domácností.

Tvorí ju 64 turbín. Každá má výkon 15 MW a rotor s priemerom 236 metrov. Za pripojenie projektu do elektrizačnej sústavy zodpovedá prevádzkovateľ siete TenneT.

Výstavba na mori sa začala v máji 2024. V najintenzívnejšej fáze sa na projekte podieľalo viac ako 500 pracovníkov a vyše 60 plavidiel.

EnBW chce ďalej zvyšovať podiel obnoviteľných zdrojov

EnBW v súčasnosti disponuje približne ôsmimi gigawattmi inštalovaného výkonu v obnoviteľných zdrojoch, čo je viac ako dvojnásobok oproti roku 2018. Obnoviteľné zdroje predstavujú viac ako 70 percent jej celkového inštalovaného výrobného výkonu. Do konca roka 2030 chce spoločnosť zvýšiť ich podiel približne na 80 percent.

EnBW Energie Baden-Württemberg AG patrí medzi najväčšie energetické spoločnosti v Nemecku. Pôsobí vo výrobe a dodávkach energií, v prevádzke elektrických a plynárenských sietí a rozvíja projekty v oblasti obnoviteľných zdrojov, najmä veternej a solárnej energetiky.

Témy:
fosílne palivá
obnoviteľné zdroje energie
obnoviteľné zdroje

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.