Slovensko mlčí, Ukrajina provokuje dejinami? Chmelár varuje pred Bandera kultom a kritizuje Fica

Slovensko podľa neho mlčí tam, kde by malo konečne zakročiť.  

Chmelár pri hodnotení dohody medzi USA a Iránom upozornil, že podľa neho ešte nemožno hovoriť o definitívnom mieri. „Ešte si počkajme. Tá moja skepsa z minulého týždňa sa ukázala ako oprávnená,“ povedal. Dodal, že Donald Trump podľa neho v tejto otázke „prehral túto partiu na celej čiare“, a to „nielen v politickom a vojenskom, ale aj v morálnom a hlavne strategickom slova zmysle“.

Podľa Chmelára nejde o mierovú zmluvu, ale len o rámcovú dohodu. „Takpovediac to memorandum o porozumení by sme mohli nazvať dohodou o dohode,“ uviedol. Strany sa podľa neho dohodli, že najviac 60 dní budú rokovať o podmienkach mierovej zmluvy.

Za kľúčové označil body, podľa ktorých sa Spojené štáty majú podieľať na obnove a hospodárskom rozvoji Iránu. „Spojené štáty vypracujú definitívny vzájomne dohodnutý plán s minimálne 300 miliardami amerických dolárov na obnovu a hospodársky rozvoj Iránskej islamskej republiky,“ povedal Chmelár s tým, že to interpretuje ako vojnové reparácie. Upozornil aj na záväzok ukončiť sankcie a sprístupniť zmrazené finančné prostriedky Iránu. „Povedzte mi, ako sa dá toto interpretovať ináč než ako víťazstvo Iránu?“ dodal.

Za problematické však označil to, či Trump dokáže takúto dohodu presadiť doma a ako sa k nej postaví Izrael. „Izrael hovorí, že sa necíti byť súčasťou tejto dohody,“ pripomenul Chmelár. Podľa neho je súčasťou dohody aj zastavenie bojov v Libanone. Zároveň tvrdí, že jediným výraznejším výsledkom, ktorý Trump dosiahol, je otvorenie Hormuzského prielivu bez poplatkov.

Chmelár prirovnal situáciu k Suezskej kríze z roku 1956. Podľa neho Spojené štáty narazili na limity svojej moci podobne, ako kedysi Británia a Francúzsko. „Spojené štáty, ktoré sa snažili dokázať, že sú naďalej tou globálnou mocnosťou, ktorá rozhoduje o všetkom, narazili na limity svojej moci, narazili na realitu súčasného sveta,“ povedal.

Kontakty Costu s Rusmi

V ďalšej časti diskusie sa venoval Európskej únii a kontaktom predsedu Európskej rady Antónia Costu s Ruskom. Kritiku zo strany nemeckého kancelára Friedricha Merza a francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona označil Chmelár za frašku. „Tak chcú rokovať alebo nechcú? Na jednej strane z Berlína a Paríža neustále počujeme, že s Ruskom treba rokovať. A keď sa o to konečne niekto pokúsi, tak ho zvozia pod čiernu zem,“ povedal.

Podľa Chmelára nešlo o zásadné rokovania, ale o sondáž na nižšej úrovni. „Tam nešlo o nejaké rozhodnutia. On len nadviazal kontakt,“ uviedol. Kritiku voči Costovi vníma ako prejav márnomyseľnosti a neochoty viesť skutočný dialóg.

Chmelár zároveň kritizoval postoj Západu k Rusku. „My sme si vytvorili patologickú fantáziu o Rusku. Vytvorili sme si nejakú príšeru, ktorú potrebujeme mať,“ povedal. Podľa neho sa Západ snaží Rusko izolovať, no zároveň si nevšíma meniacu sa globálnu realitu. Pripomenul, že štáty BRICS dnes podľa neho predstavujú väčší podiel svetového HDP ako krajiny G7.

Európsku politiku voči vojne na Ukrajine označil za nejednotnú a nečitateľnú. „Rokovať, nerokovať, rokovať, nerokovať. Vyberte si z toho,“ povedal Chmelár. Podľa neho európski lídri dlhé roky odmietali rokovania s Ruskom a až pod tlakom Donalda Trumpa začali hovoriť, že chcú byť pri rokovacom stole.

Chmelár varoval aj pred ďalšou eskaláciou konfliktu. „Naopak, eskalujeme ten konflikt a zvyšujeme pravdepodobnosť, že to môže vyústiť do otvorenej vojny,“ uviedol. Podľa neho sa niektorí európski lídri správajú tak, akoby sa na širší konflikt vedome pripravovali.

Vzťahy Poľska a Ukrajiny

V závere relácie sa diskusia presunula k vzťahom Poľska a Ukrajiny. Chmelár reagoval na spor okolo poľského prezidenta Nawrockého a ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v súvislosti s najvyšším poľským vyznamenaním. Podľa Chmelára nejde iba o bilaterálny problém medzi Poľskom a Ukrajinou. „To, čo ma prekvapuje, nie je vyhrotenie tohto konfliktu, ale to, prečo mlčí Európa, prečo mlčíme aj my,“ povedal.

Pripomenul, že téma ukrajinských nacionalistov sa podľa neho dotýka aj Slovenska. „Banderovci nielenže vraždili na Slovensku a prebiehali tu boje v rokoch 1945 a 1947, ale časť z nich v divízii Galícia SS potláčala Slovenské národné povstanie,“ vyhlásil. Ak Slovensko podľa neho o takýchto veciach mlčí, ukazuje tým, že si neváži vlastné dejiny.

Chmelár kritizoval aj to, že sa podľa neho na Ukrajine z odkazu Stepana Banderu a UPA stal štátny kult. „Európa sa voči tomu musí veľmi jasne postaviť vrátane nás,“ povedal. Zároveň však dodal, že neonacistické prejavy na Ukrajine podľa neho neboli dôvodom ruského útoku. „Nič z Charty OSN nedáva právo ani Američanom zaútočiť na Irán, ani Rusku na Ukrajinu. Bodka,“ uviedol.

Politika na Slovensku

K slovenskej politike Chmelár povedal, že Andrej Danko má v niečom pravdu, no zároveň podľa neho zbytočne útočil na prezidenta. Pripomenul, že Slovensko na rozdiel od Poľska nemá legislatívu, ktorá by umožňovala odobratie štátneho vyznamenania. „Nech Andrej Danko navrhne novelu zákona o štátnych vyznamenaniach a môže sa to vyriešiť,“ povedal.

K premiérovi Robertovi Ficovi bol Chmelár kritický. „Mne je naozaj smutno, keď vidím Roberta Fica, ako jednoducho otočil a snaží sa čo najviac stretávať sa s Volodymyrom Zelenským,“ uviedol. Podľa neho by mal byť slovenský premiér v tejto situácii zdržanlivejší alebo by malo Slovensko zaujať jasné stanovisko.

Chmelár uzavrel, že Európa podľa neho nemôže tolerovať relativizovanie odkazu UPA. „Ak Európa vznikla na antifašistických hodnotách, tak si nemôže dovoliť tolerovať takéto veci a privierať oči, pretože to nie je maličkosť,“ povedal. Podľa neho tolerovanie UPA v akejkoľvek forme znamená „znevažovať hodnoty, na ktorých stojí moderná európska civilizácia“.

Pozrite si celú debatu.