Slovensko môže postihnúť trest z USA za nákup energií od Rusov (229. týždeň vojny)

Streda 29. júla 2026 (1617. deň vojny)

Američania chystajú zákon, ktorý nám môže dvihnúť clá

V noci pokračovali vzájomné údery bezpilotnými prostriedkami. Ukrajinské bezpilotné lietadlá opäť útočili na ciele v Ruskej federácii, podľa guvernéra Riazanskej oblasti Pavla Malkova v jeho regióne ukrajinské dronové útoky spôsobili rozsiahly požiar. Následne ruské sociálne siete informovali, že cieľom ukrajinského útoku a zdrojom následného požiaru bol logistický sklad spoločnosti Wildberries v Riazani. Ukrajinský generálny štáb uviedol, že ďalším cieľom ukrajinských útokov bola ropná rafinéria v Riazani.

Ruské ozbrojené sily pokračovali v útokoch dronmi proti ukrajinským mestám a infraštruktúre. Ruské sily počas noci nasadili 80 útočných dronov typu Shahed. Ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila alebo inak potlačila 65 dronov z nich. Napriek tomu zostávajúce drony zasiahli 10 cieľových lokalít. Velenie ukrajinských vzdušných síl informovalo, že počas protivzdušnej misie nad líniou kontaktu došlo k technickej poruche lietadla, ktorá viedla k jeho havárii. Pilot lietadla sa pri nehode úspešne katapultoval a nie je ohrozený jeho život.

Boje na línii kontaktu zostali mimoriadne intenzívne. Najťažšie strety pokračovali na Pokrovskom smere, ktorý zostáva hlavným smerom ruského úsilia. Ruské jednotky pokračovali v sérii útočných operácií s cieľom vytlačiť ukrajinské sily z obranných postavení západne od Donecka.

Ukrajinský generálny štáb informoval o pokračujúcich bojoch aj na Lymanskom, Novopavlivskom, Siverskom a Kupjanskom smere. Ani jedna zo strán však počas dňa neoznámila strategicky významný prielom alebo zásadnú zmenu línie kontaktu. Boje na línii kontaktu zostávajú charakteristické opotrebovacou vojnou s vysokou intenzitou delostreleckej paľby a rozsiahlym využívaním dronov.

Ruská Federálna bezpečnostná služba vydala medzinárodný zatykač na zakladateľa sociálnej siete Telegram Pavla Durova, ktorého obvinila z napomáhania teroristickým aktivitám tým, že na Telegrame je obsah zakázaný v Ruskej federácii a Telegram používajú ukrajinské tajné služby na koordináciu svojich aktivít.

Ukrajinská pravda zverejnila rozhovor s bývalým ministrom obrany Mychajlom Fedorovom, ktorý uviedol, že pripravovaná reforma ozbrojených síl mala podľa neho už od augusta zásadne zmeniť systém mobilizácie a dopĺňania jednotiek. Reforma by mala využívať digitalizované riadenie personálu a efektívnejšie prideľovanie vojakov podľa potrieb jednotlivých brigád, čím mala odstrániť dlhodobé personálne nedostatky na fronte. Fedorov zároveň uviedol, že podľa jeho názoru by Ukrajina mala posilniť nábor zahraničných bojovníkov, ktorí by mohli tvoriť až 50% personálu na línii kontaktu.

Fedorov zdôraznil, že počas svojho pôsobenia presadzoval modernizáciu systému obstarávania vojenskej techniky, zavedenie transparentných tendrov a rýchlejšie zavádzanie nových technológií do výzbroje. Podľa jeho slov práve tieto reformy vyvolali odpor časti rezortu obrany a boli hlavným dôvodom jeho odvolania z funkcie ministra obrany.

Bývalý minister obrany Mychajlo Fedorov ďalej v rozhovore uviedol, že jeho odvolanie súviselo predovšetkým s reformou vojenského obstarávania a reorganizáciou ministerstva. Zároveň odmietol, že by mal osobný konflikt s bývalým hlavným veliteľom Ozbrojených síl Ukrajiny, pričom zdôraznil, že išlo skôr o rozdielne predstavy o vedení vojny a organizácii armády.

Koordinačné veliteľstvo pre zaobchádzanie s vojnovými zajatcami informovalo, že v ukrajinskom zajatí je v súčasnej dobe 20 ruských vojakov, ktorí sa dostali do ukrajinského zajatia opakovane po prepustení z prvého ukrajinského zajatia.

Denník The Financial Times informoval, že na stretnutí amerického a ukrajinského prezidenta Donalda Trumpa a Volodymyra Zelenského vo Washingtone bolo dohodnuté, že špeciálny vyslanec Donalda Trumpa Steve Witkoff a Trumpov zať Jared Kushner navštívia v blízkej budúcnosti Kyjev. To dokumentuje zblíženie pozícií USA a Ukrajiny k riešeniu vojny na Ukrajine.

Americký Senát procedurálnym hlasovaním v noci z 28. na 29. júla započal proces schvaľovania zákona o sankciách voči Rusku a Iránu, ktorý vypracoval zosnulý republikánsky senátor Lindsey Graham. Po procedurálnom hlasovaní prebieha rozprava k zákonu v Senáte a posúdenie písomných pozmeňujúcich návrhov k návrhu zákona. Po ukončení rozpravy senátorov sa uskutoční záverečné hlasovanie o dokumente. Následne bude návrh zákona zaslaný na posúdenie Snemovni reprezentantov a ak ho schvália obe komory, bude zákon predložený na podpis americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi.

Samotný návrh zákona udeľuje americkému prezidentovi právomoc zaviesť značné sekundárne clá krajinám, ktoré naďalej nakupujú ruskú energiu alebo pomáhajú Moskve obchádzať sankcie. Zákon tak môže potenciálne viesť aj k zavedeniu značných ciel pre Slovenskú republiku za pokračovanie odoberania energetických nosičov z Ruskej federácie.

Štvrtok 30. júla 2026 (1618. deň vojny)

Ruská raketa skončila v Poľsku

Počas noci Ruská federácia vykonala proti Ukrajine rozsiahly kombinovaný útok raketami a bezpilotnými prostriedkami. Podľa ukrajinských vzdušných síl Rusko nasadilo 4 protilodné strely Zircon/Onyx, 9 balistických rakiet Iskander-M/S-400/KN-23, 61 striel s plochou dráhou letu Ch-101/Kaliber a 284 útočných bezpilotných lietadiel typu Shahed. Ukrajinská protivzdušná obrana oznámila zničenie 1 balistickej strely Iskander-M/S-400/KN-23, 54 striel s plochou dráhou letu Ch-101/Kaliber a 265 nepriateľských bezpilotných lietadiel rôznych typov. Napriek tomu bolo zaznamenaných 20 zásahov cieľových objektov.

Jedna zo striel s plochou dráhou letu Ch-101 prekročila poľsko-ukrajinskú hranicu, kde následne explodovala neďaleko obce Tarnawa-Kolonia v Lublinskom vojvodstve. Ukrajinská strana počas náletu informovala poľskú stranu. Ukrajinské stíhacie lietadlo, prenasledujúce túto strelu, muselo prenasledovanie prerušiť pred poľsko-ukrajinskou hranicou a ukrajinská strana informovala poľskú o narušení vzdušného priestoru. Následne poľské úrady vyhlásili letecký poplach v Lubline a Lublinskom vojvodstve a poľské vzdušné sily prenasledovali ruskú strelu.

Najťažšie následky utrpel Kyjev, kde dopady rakiet a trosiek spôsobili požiare na viacerých miestach mesta. Zahynuli najmenej dvaja ľudia a ďalší utrpeli zranenia. Počas útoku boli poškodené obytné budovy aj mestská infraštruktúra. Silné raketové údery zasiahli aj Ľvov. Poškodených bolo viacero obytných domov a záchranné práce pokračovali počas celého dňa. Počet zranených postupne vzrástol na viac ako tridsať. V Dnepropetrovskej oblasti pri Kryvom Rihu zahynulo šesť členov jednej rodiny vrátane troch detí. Prezident Volodymyr Zelenskyj neskôr informoval, že Rusi použili severokórejskú balistickú raketu KN-23 dodaná Rusku. Prezident Zelenskyj po útokoch upozornil, že Ukrajina čelí kritickému nedostatku rakiet protivzdušnej obrany, čo znižuje schopnosť krajiny odrážať podobne rozsiahle útoky.

Počas dňa pokračovali aj intenzívne boje pozdĺž celej línie kontaktu. Ruské jednotky pokračovali v tlaku najmä v Doneckej oblasti a podporovali svoje operácie nasadením letectva, riadených bômb a delostrelectva. Súčasne pokračovali útoky na Sumskú oblasť v severovýchodnej časti Ukrajiny, čo naznačuje snahu Ruska udržiavať tlak aj mimo hlavného donbaského bojiska.

Generálny tajomník Aliancie Mark Rutte v reakcii na dopad ruskej strely s plochou dráhou letu na územie Poľska vyhlásil, že NATO bude naďalej posilňovať svoju pripravenosť reagovať na akúkoľvek hrozbu voči členským štátom. Hoci nešlo o oznámenie novej vojenskej pomoci, vyjadrenie potvrdilo pokračujúce posilňovanie obrany východného krídla Aliancie.

Rádio Liberty informovalo, že osobitní vyslanci Bieleho domu Steve Witkoff a Jared Kushner by mohli navštíviť Kyjev pri príležitosti ukrajinského Dňa nezávislosti. Takáto návšteva by mohla vytvoriť priestor na ďalšie rokovania medzi Washingtonom a Kyjevom o pokračovaní americkej podpory a možnostiach diplomatického riešenia konfliktu.

Piatok 31. júla 2026 (1619. deň vojny)

Ukrajinci by údajne chceli Starlink na útoky proti ruským odpaľovačom rakiet

Rusko v noci podniklo len obmedzený dronový útok. Podľa ukrajinského letectva bolo proti Ukrajine nasadených 255 bezpilotných prostriedkov, vrátane útočných dronov Shahed, ich prúdových variantov, dronov Gerbera, Italmas a imitátorov typu Parodija. Protivzdušná obrana zničila alebo elektronicky potlačila 195 dronov, napriek tomu bolo zaznamenaných 22 zásahov v 14 lokalitách a dopady trosiek na ďalších štyroch miestach.

Ruské sily zintenzívňujú nasadzovanie prúdových útočných dronov. Rusko počas nočného útoku opäť použilo kombináciu klasických Shahedov, ich rýchlejších prúdových variantov a viacerých typov klamlivých cieľov. Cieľom je zvýšiť záťaž ukrajinskej protivzdušnej obrany, prinútiť ju spotrebovávať drahé prostriedky protivzdušnej obrany a komplikovať identifikáciu skutočných úderných prostriedkov.

Najvážnejšie následky boli hlásené z Dnepropetrovskej oblasti, kde útoky spôsobili požiare priemyselných objektov, poškodili civilnú infraštruktúru a pripravili o život najmenej dvoch civilistov. Výbuchy boli zaznamenané aj v ďalších oblastiach východnej a strednej Ukrajiny. Večer pokračovala ďalšia vlna útokov smerom na Kyjev a sever krajiny, čo viedlo k opätovnému vyhláseniu leteckého poplachu.

Ukrajinské ozbrojené sily taktiež pokračovali v útokoch do hĺbky ruského územia. Hlavné riaditeľstvo rozviedky Ministerstva obrany Ukrajiny informovalo, že jej sily opätovne zaútočili na ropnú rafinériu spoločnosti Lukoil vo Volgograde.

Boje pokračovali prakticky pozdĺž celej línie kontaktu, pričom najintenzívnejšie zostávali smery Pokrovsk, Lyman, Kupiansk, Novopavlivka a severovýchod Sumskej oblasti. Jednotky ruských ozbrojených síl podnikali postupné útočné operácie malých úderných skupín, podporovaných delostrelectvom a veľkým množstvom FPV dronov. Ukrajinský generálny štáb informoval o desiatkach bojových stretov počas dňa, pričom obrancovia deklarovali odrazenie väčšiny ruských útokov. Pokračovali aj útoky na logistické trasy, sklady munície a veliteľské stanovištia oboch strán prostredníctvom presne navádzanej munície a bezpilotných systémov.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore s moderátorom televíznej stanice Fox News Bretom Baierom uviedol, že Ukrajina stratila od februára 2022 asi 50-tisíc vojakov a až 400-tisíc bolo ranených. Podľa prezidenta má Ukrajina aj veľký počet nezvestných. Tieto hodnoty však nemožno považovať za reálne. V súčasnej dobe odhadujeme počet ukrajinských mŕtvych na 240 000. Prezident Zelenskyj zároveň tvrdil, že ruská strana má straty, teda počty vyradených vojakov z bojov, na úrovni čísla 1 600 000 (z toho približne 700 000 mŕtvych). Tieto hodnoty sú však naopak nadhodnotené. Ruské straty v súčasnej dobe odhadujeme na 1 400 000 (pričom počet mŕtvych odhadujeme na 480 000).

Za posledný rok vzrástol počet pracovných ponúk v ozbrojených silách Ukrajiny o 95 % a naopak, došlo k poklesu reakcii na tieto inzerátov o 40 %. To dokumentuje vzrastajúcu potrebu reformy mobilizácie ukrajinských ozbrojených síl.

Denník The Guardian informoval, že pri jednom z predminulotýždňových ruských útokov zasiahla ruská balistická raketa Iskander-M americký výrobný podnik na výrobu dronov, ktorý vlastnila spoločnosť Terminal Autonomy. Podľa The Guardian ide o prvý prípad, kedy Rusko zaútočilo na americky zbrojný podnik na Ukrajine.

Portál The Atlantic informoval, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas neverejných rokovaní s americkým prezidentom Donaldom Trumpom v Bielom dome 28. júla požiadal o povolenie použiť systém Starlink na ruskom území na útoky na odpaľovacie zariadenia balistických rakiet ako alternatívny postup k zastaveniu ruských raketových útokov.

Americký prezident Donald Trump v komentári pre denník The Financial Times uviedol, že sa ešte nerozhodol, či povolí Ukrajine výrobu rakiet pre systém Patriot. Tým poprel svoje vlastné vyhlásenie na summite NATO v Turecku kde oznámil, že Washington udelí Ukrajine licenciu na výrobu rakiet Patriot.

Rusko zintenzívnilo šírenie dezinformačných kampaní súvisiacich s nelegálnym preniknutím veľkého počtu migrantov do severoafrickej Španielskej enklávy Ceuta. Ruské spravodajské služby sa snažia využiť toto zlyhanie španielskych bezpečnostných síl na vytvorenie naratívov, ktoré by oslabili sústredenie podporovateľov Ukrajiny.

Sobota 1. augusta 2026 (1620. deň vojny)

Útok na reštauráciu, kde mal oslavu šéf ruských vzdušných síl

Ruská federácia uskutočnila ďalší rozsiahly kombinovaný raketový útok na Kyjev a okolitú Kyjevskú oblasť. Podľa ukrajinského letectva Rusko vypálilo štyri protilodné strely Zircon a Onyx, 27 balistických rakiet Iskander-M a rakiet zo systémov S-400, dve protiradiolokačné strely Ch-31, dve navádzané protizemné letecké riadené strely Ch-59/69 a celkovo 185 útočných dronov typu Shahed. Ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila alebo inak eliminovala dve strely a celkovo 154 dronov. Zostávajúce strely a drony zasiahli celkovo 21 cieľových lokalít. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že išlo o novší typ balistických rakiet s letovým profilom, ktorý výrazne sťažuje ich zachytenie existujúcimi systémami PVO.

Pri ruskom útoku najvážnejšie škody utrpel Kyjev, kde po zásahu balistickými raketami stúpol počet obetí na deväť mŕtvych a viac ako 30 zranených. Ďalší civilisti zahynuli alebo boli zranení v Chersonskej oblasti, Brovaroch pri Kyjeve, Nikopole, Charkove a ďalších oblastiach. Ruské drony zasiahli logistické sklady, obytné budovy, autobus aj komerčné objekty vrátane skladu internetového obchodu a knižného skladu v Charkove.

Ukrajina pokračovala v úderoch hlboko na ruskom území. Prezident Zelenskyj oznámil, že ukrajinské sily potopili ruskú kontajnerovú loď Janina s výtlakom prekračujúcim 100 000 ton a zasiahli tri ropné rafinérie. Bezpečnostná služba Ukrajiny zároveň informovala o úspešnom útoku na štyri ruské radarové stanice v Krasnodarskom kraji. Ukrajinské obranné sily tiež zaútočili na sklad bezpilotných prostriedkov, mosty a prieskumnú jednotku na okupovanom Kryme.

Na línii kontaktu pokračovali intenzívne boje. Generálny štáb Ukrajiny zaznamenal počas dňa približne 130 bojových stretov, pričom najťažšie boje sa opäť sústredili na Pokrovský smer, ktorý zostáva hlavným cieľom súčasnej ruskej letnej ofenzívy. Podľa analytického projektu DeepState dosiahli ruské jednotky menšie taktické postupy v okolí Kosťantynivky a Zaližného, pričom pokračujú v snahe rozšíriť svoje postavenie na donbaskom bojisku. Ukrajinské velenie však uviedlo, že ruské útoky sú naďalej sprevádzané veľmi vysokými stratami. Generálny štáb Ozbrojených síl Ukrajiny oznámil, že počas júla spôsobili ukrajinské ozbrojené sily ruským jednotkám rekordné mesačné straty v rozsahu 42 860 ruských vojakov, pričom ide o najvyššie ruské straty od začiatku roka.

Ruská tlačová agentúra TASS informovala, že v centre Moskvy došlo k výbuchu v talianskej reštaurácii, ktorá v tom čase bola zatvorená z dôvodu súkromnej akcie. Pri explózii zahynuli 3 ľudia a 15 bolo zranených. Ruské sociálne siete informovali, že v čase explózie sa v reštaurácii uskutočňovala oslava narodenín vrchného veliteľa ruských vzdušných síl, generálplukovníka Alexandra Čajka, ktorý mal byť cieľom útoku.

Ukrajinská spoločnosť Tenebra predstavila špecializovanú mobilnú dielňu Vulyk, určenú na servis a opravy pozemných robotických systémov priamo v blízkosti frontu. Ukrajinská spoločnosť TechUnity zároveň predstavila novú generáciu IP kamerových systémov pre pozemné robotické komplexy s rozlíšením 2K a latenciou až 100 ms, ktoré majú zlepšiť navigáciu, prieskum aj diaľkové riadenie robotických platforiem. Obe predstavené technológie potvrdzujú pokračujúci dôraz Ukrajiny na rozvoj autonómnych systémov a robotizácie bojiska.

Denník Politico informoval, že americký Pentagón odovzdá vedenie medzinárodnej misie koordinujúcej vojenskú pomoc Ukrajine v Nemecku inému členskému štátu NATO. Ide o ďalší krok, smerujúci k väčšiemu zapojeniu európskych spojencov do organizácie vojenskej podpory Ukrajiny pri zachovaní pokračujúcej aliančnej spolupráce.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio uviedol, že najbližšie týždne ukážu, či sa podarí obnoviť priame rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom. Podľa vyjadrenia Rubia bude ďalší vývoj rokovaní závisieť od ochoty oboch strán pristúpiť ku konkrétnym návrhom, pričom Spojené štáty naďalej podporujú diplomatické riešenie konfliktu, ak bude rešpektovať základné princípy medzinárodného práva.

Nedeľa 2. júla 2026 (1621. deň vojny)

Rusom výrazne rastú straty

Rusko v noci uskutočnilo ďalší obmedzený útok bezpilotnými prostriedkami na ukrajinské územie: nasadili 80 útočných dronov typu Shahed. Ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila alebo inak potlačila väčšinu z nich. Podľa ukrajinského letectva protivzdušná obrana zneškodnila dovedna až 109 vzdušných cieľov. Napriek tomu zostávajúce drony zasiahli 19 cieľových lokalít. Útok smeroval predovšetkým na Kyjevskú oblasť a ďalšie regióny strednej a východnej Ukrajiny.

Ukrajinské bezpilotné prostriedky zas útočili na ciele hlboko v Ruskej federácii. Ruské ministerstvo obrany informovalo, že počas noci zostrelilo 635 ukrajinských útočných dronov. Následky ukrajinských útokov boli hlásené v Saratovskej oblasti, kde sa terčom stal ropný komplex a vojenská infraštruktúra vrátane základne ruských strategických bombardérov Tu-95MS a Tu-160 Engels. V Samarskej oblasti ukrajinské drony zasiahli ďalšie logistické centrum pobočky Wildberries v obci Novosemejkino.

Generálny štáb Ozbrojených síl Ukrajiny oznámil, že počas predchádzajúceho dňa došlo k približne 234 bojovým stretom. Najintenzívnejšie boje pokračovali na Pokrovskom smere, kde ukrajinské jednotky odrazili 27 ruských útokov. Ruské sily zároveň pokračovali v tlaku na smeroch Kupjansk, Lyman, Toreck a Novopavlivka, avšak bez potvrdeného významného operačného prielomu. Analytici upozorňujú, že Rusko napriek vysokému tempu útokov naďalej nedosiahlo rozhodujúci úspech v letnej ofenzíve.

Ruské sily podľa ukrajinských nárokov strácali v predchádzajúcich týždňoch viac ako 10 000 vojakov, pričom rozsah týchto strát sa blíži k rekordným ruským stratám počas ruskej zimnej ofenzívy na prelome rokov 2024 a 2025. Nárast strát ruských ozbrojených síl, ako aj zostrenie rétoriky ruských politických lídrov naznačuje, že Rusko bude hľadať spôsob, ako ďalej eskalovať vojnu na Ukrajine, ktorá z ich perspektívy neprináša očakávané výsledky. To podporuje predpoklad, že Ruská federácia na jeseň uskutoční ďalšie kolo všeobecnej mobilizácie.

Samotná mobilizácia však neprinesie očakávaný výsledok, pretože Ruskej federácii chýbajú dodatočné materiálne zdroje, ktoré by umožnili dodatočné zmobilizované sily efektívne využiť. Je tak možné očakávať, že prípadná ďalšia mobilizácia prinesie len ďalší nárast ruských strát bez zmeny situácie na bojisku. Je tak možné predpokladať, že prípadná ruská mobilizácia nezmení priebeh vojny na Ukrajine, len oddiali jej skutočné riešenie.