Slovensko opäť ako jediné blokuje sankcie voči Rusku. Odhalil to zahraničný novinár: Vysielate tým signál Putinovi

Slovensko opäť brzdí dohodu o sankciách proti Rusku. Novinár Rikard Jozwiak pre Aktuality vysvetľuje, prečo Bratislava trvá na svojom a ako jej postup vnímajú diplomati v Bruseli.  

Déjà vu sa opakuje. Slovensko opäť brzdí dohodu o predĺžení sankcií Európskej únie voči Rusku a podobne ako na jar žiada aj vyškrtnutie dvoch ruských miliardárov zo sankčného zoznamu – Ališera Usmanova a Michaila Fridmana. Tentoraz je Bratislava podľa informácií z Bruselu jedinou krajinou, ktorá odmieta návrh predĺžiť platnosť sankcií z doterajších šiestich mesiacov na jeden rok.

Ide o sankcie súvisiace s ruským narúšaním územnej celistvosti Ukrajiny, ktoré sa týkajú viac ako tritisíc osôb a subjektov. Členské štáty sa zatiaľ nedohodli a k téme sa majú vrátiť 9. septembra. Konečné rozhodnutie musia prijať najneskôr do 15. septembra, inak by súčasné sankcie vypršali.

Podobnú situáciu pritom Únia riešila už v marci. Slovensko vtedy spolu s Maďarskom presadzovalo vyradenie Usmanova a Fridmana, no neuspelo. Zo zoznamu boli napokon vyškrtnuté iba dve iné osoby, pri ktorých boli podľa Rady EÚ právne dôvody na ďalšie sankcionovanie slabé.

Aktuality.sk oslovili novinára Rádia Slobodná Európa Rikarda Jozwiaka, ktorý ako prvý priniesol informácie o súčasnom postoji Slovenska a zároveň zverejnil aj mená dvoch ruských miliardárov, ktorých chce Bratislava zo sankčného zoznamu vyradiť.

Pre Aktuality vysvetľuje, čo sa dialo za zatvorenými dverami v Bruseli, prečo Slovensko na šesťmesačnom systéme trvá a ako jeho postup vnímajú ostatné členské štáty.

„Mnohí diplomati, s ktorými hovorím, si myslia, že je to aj spôsob, ako môže slovenská vláda verejne aj diplomaticky ukázať, že sankciám nie je naklonená, a zároveň Moskve demonštrovať, že sa proti sankčnému rámcu aspoň snaží vystupovať,“ hovorí Jozwiak pre Aktuality.sk.

4 fotky v galérii

Rikard Jozwiak- novinár z rádia Slobodná Európa

Zdroj: X

Slovensko má podľa Jozwiaka na zachovaní súčasného systému dva hlavné dôvody. Prvým je argument, že šesťmesačné predlžovanie bolo doteraz štandardným postupom. Podstatnejší je však fakt, že kratší interval dáva členským štátom častejšiu možnosť otvárať jednotlivé mená na sankčnom zozname a žiadať ich vyradenie.

V prípade Slovenska to znamená, že namiesto jednej diskusie ročne môže Bratislava svoje požiadavky presadzovať každých šesť mesiacov.

„Argumentom je, že vojna sa môže skončiť kedykoľvek, takže má zmysel sankcie prehodnocovať častejšie než raz za rok,“ vysvetľuje Jozwiak.

Práve predĺženie sankcií na 12 mesiacov by pritom tento priestor výrazne obmedzilo. Slovensko je podľa informácií novinára v súčasnosti jedinou krajinou, ktorá takýto návrh blokuje.