Slovensko pod paľbou z Bruselu: Laššáková hovorí o politickom útoku, Hojsík o ochrane eurofondov

Európsky parlament prijal rezolúciu o situácii na Slovensku, ktorá vyvolala ostrú politickú reakciu.  

Ťažiskom diskusie bola rezolúcia Európskeho parlamentu. Laššáková ju opísala ako politické vyhlásenie, ktoré nemá právnu záväznosť. „Je to vlastne ako keby vyhlásenie Európskeho parlamentu, čo si on myslí,“ uviedla. Hojsík s tým súhlasil, no zdôraznil, že politické posolstvá majú význam. „Je to jasné politické posolstvo, ktoré nemá právnu záväznosť, s čím sa zhodneme. Ale politické posolstvá majú svoj dôležitý význam,“ reagoval.

Podľa Laššákovej sa však do rezolúcie dostali nepravdivé alebo nepresné tvrdenia. Kritizovala najmä pasáže, ktoré podľa nej pripomínajú texty namierené proti Maďarsku. Ako príklad uviedla zmienku o Európskej prokuratúre. „Najviac sa mi páči v tejto kategórii, že my nespolupracujeme s Európskou prokuratúrou. To platí pre Maďarsko, lebo k Európskej prokuratúre sa Maďarsko nepridalo. Ale už o Slovensku to nesedí, lebo my sme to podpísali,“ povedala.

Rovnako odmietla tvrdenia, že bol zrušený Úrad na ochranu oznamovateľov. Podľa nej Slovensko po dialógu s Európskou komisiou od pôvodného zámeru ustúpilo.

Hojsík jej výklad odmietol. Podľa neho rezolúcia nehovorí, že Slovensko nespolupracuje s Európskou prokuratúrou, ale upozorňuje na dôsledky zrušenia špeciálnej prokuratúry a zmien v trestnom práve. „Tá rezolúcia jasne hovorí to, že pre zrušenie špeciálnej prokuratúry a zmeny trestného zákona došlo k tomu, že mnohé trestné činy na Slovensku boli znížené,“ povedal.

Pri Úrade na ochranu oznamovateľov podľa neho rezolúcia kritizuje najmä snahu vlády meniť pravidlá. Zároveň dodal, že dokument víta stiahnutie pôvodného návrhu, no upozorňuje na vyjadrenia vládnych predstaviteľov, že sa k téme chcú vrátiť.

Laššáková tvrdí, že rezolúcia je politickým výsledkom a nie vecným hodnotením. „Lebo je to politické rozhodnutie Európskeho parlamentu. Skrátka nie je vecné,“ uviedla. Podľa nej do prípravy dokumentu vstupovali aj subjekty, ktoré sú v konflikte s vládou Roberta Fica. Spomenula nadáciu Otvorenej spoločnosti a tvrdila, že preto sa „nečuduje, čo sa tam dostalo“.

V súvislosti so špeciálnou prokuratúrou Laššáková povedala, že jej zrušenie bolo výsledkom skúsenosti s jej vedením. „Koľko? Dvadsať rokov bol na jej čele Dušan Kováčik a stačil jeden mandát Daniela Lipšica a celú špeciálnu prokuratúru pochoval,“ vyhlásila. Podľa nej Daniel Lipšic „absolútnou neprofesionalitou“ dokázal, že takýto orgán netreba.

Hojsík jej opäť oponoval. „Tá rezolúcia k špeciálnej prokuratúre hovorí o tom, že to viedlo k tomu, ako sa rozložili stíhania a vyšetrovania veľkých korupčných trestných činov,“ povedal. Podľa neho je cieľom rezolúcie obrana európskych peňazí a demokracie na Slovensku.

Spor sa presunul aj k eurofondom. Hojsík tvrdí, že na Slovensku sa s európskymi peniazmi narába problematicky. Spomenul „senníky vo Voderadoch“, „fafokany“, „golfové jazierka v rezortoch“ či predražené projekty Slovensko IT. „A to sú len tie veci, ktoré sa nám podarilo odkryť,“ povedal.

Laššáková odmietla kolektívne obviňovanie vlády z rozkrádania eurofondov. „Ak dôjde k pochybeniu a ak dôjde k porušeniu zákona, máme na to orgány, ktoré majú v popise svojej práce, aby to nejakým spôsobom podchytili a vyšetrili,“ povedala. Zdôraznila, že trestné právo je osobné a vina sa nemá kolektivizovať.

V závere sa diskutovalo aj o návrhu nemeckého kancelára Friedricha Merza, aby Ukrajina získala pridružené členstvo v Európskej únii. Hojsík vysvetlil, že nejde o plné členstvo, ale o bližšiu politickú spoluprácu. Laššáková zdôraznila, že Slovensku má záležať najmä na mieri na Ukrajine, keďže ide o susednú krajinu. Zároveň však povedala, že Ukrajina podľa nej nespĺňa podmienky členstva.

Pozrite si celú debatu.