Slovensko pre zlý imidž prichádza o milióny. Ukrajinci radšej nakupujú zbrane inde, tvrdí Lucia Yar

EÚ buduje silnejšiu obranu bez spoločnej armády a tlačí na jednotný priemysel. Lucia Yar však varuje, že kvôli vláde môžu slovenské firmy ostať bokom.  

Európa sa definitívne prebúdza do novej bezpečnostnej reality. Európsky parlament v stredu masívnou väčšinou podporil novú legislatívu (Omnibus V), ktorá má radikálne urýchliť a zjednodušiť obranný priemysel naprieč Úniou a naliať doň stovky miliárd eur.

Kým však Brusel a členské štáty hľadajú spoločné riešenia pre efektívnejšiu obranu v časoch hybridnej vojny, Slovensko podľa europoslankyne Lucie Yar (PS/Renew Europe) fatálne zlyháva. Dôvodom nie je len pošramotený imidž vlády, ale aj vnútorné spory v koalícii a obrovský konflikt záujmov ministra obrany Roberta Kaliňáka.

V článku sa dočítate:

• Prečo fakt, že Európska únia má v súčasnosti až 170 rôznych zbraňových systémov, kým USA ich majú len 30, v krízových situáciách predstavuje obrovský logistický problém.
• Či spoločná európska obrana znamená, že prídeme o suverenitu.
• Ako poškodený imidž slovenskej vlády škodí domácim firmám pri získavaní ukrajinských zákaziek.
• A kam smerujú slovenské peniaze, keď sa slovenský minister obrany sústreďuje na nákupy z krajín mimo Únie.

4 fotky v galérii

Europoslankyňa Lucia Yar.

Zdroj: EP/Alain Rolland

USA už nemusia byť istotou. A NATO nerieši všetko

Zmena európskeho prístupu k vlastnej obrane neprichádza len tak. Podľa europoslankyne je dôvodom nielen vojna na Ukrajine, ale aj globálne zmeny, ktoré Úniu nútia postaviť sa na vlastné nohy. „Vidíme, ako sa mení geopolitický priestor. Spojené štáty americké ako doterajší spoľahlivý partner v Severoatlantickej aliancii sa už nemusia zdať až takí spoľahliví,“ varuje Yar pred možnými zmenami v americkej zahraničnej politike.

Ďalším kľúčovým faktorom je samotná povaha moderného konfliktu. Európa čelí vojne, ktorá sa nedeje len v zákopoch. „Hybridné útoky, sabotáže, útoky na infraštruktúru, podpaľačstvo či dezinformácie totiž neprekračujú oficiálnu hranicu na to, aby sme mohli uplatniť články NATO o takzvanej kolektívnej obrane. Nemôžeme sa tak plnohodnotne brániť,“ objasňuje Yar, prečo Európa potrebuje vybudovať vlastné robustné kapacity, a to bez toho, aby sa stopercentne spoliehala na článok 5 Washingtonskej zmluvy a pomoc spoza oceánu.

Predstava o sebestačnosti je naivná

Realita tak je, že ak by v Európe dnes vypukol konvenčný konflikt, armády by čelili logistickej nočnej more. Zatiaľ čo Spojené štáty americké operujú v rámci svojich ozbrojených síl len s tridsiatimi zbraňovými systémami, armády európskej dvadsaťsedmičky ich majú vo výzbroji neuveriteľných 170. A kým USA majú jediný typ hlavného bojového tanku, v Európe ich nájdeme hneď dvanásť.

„Na každý typ treba vlastný výcvik, náhradné diely a servis, čo predstavuje v krízovej situácii obrovský logistický problém,“ vysvetľuje spoluspravodajkyňa Výboru pre bezpečnosť a obranu Lucia Yar. Predstava o absolútnej sebestačnosti jednotlivých štátov je podľa nej dnes naivná.

„Nežijeme už v dobe, kedy sa nič nedeje. Dnes je štátnym aj slovenským záujmom otázka, či sa dokážeme ubrániť len s tým, čo si vyrobíme doma. Realita ukazuje, že to tak nie je. Musíme si uvedomiť, že ani Slovenská republika, ani Francúzsko sa dnes samé neubránia. Jedinou možnosťou je spolupráca,“ vysvetľuje pozadie zmien.

Bruselská armáda je mýtus. O suverenitu neprídeme

Téma spoločnej európskej obrany je však nielen na Slovensku zo strany niektorých politikov často zneužívaná na strašenie stratou suverenity budovaním „európskej armády“, ktorá by určovala slovenským vojakom, kam majú ísť bojovať. Lucia Yar tieto obavy striktne odmieta. Nová legislatíva podľa nej nijako nezasahuje do vojenského velenia či politického rozhodovania o nasadzovaní vojakov.