Slovensko predalo protilietadlový systém za desiatky tisíc, Robert Fico posiela opozícii varovanie (denný výber)

Prinášame dnešný prehľad najdôležitejších udalostí.  

Kaliňák priznal, že Slovensko predalo protilietadlový systém ako šrot za desiatky tisíc. O pár mesiacov mal hodnotu miliónov eur

Exminister obrany Jaroslav Naď zverejnil informácie, podľa ktorých sa dve batérie systému protivzdušnej obrany 2K12 Kub dostali z majetku štátu do rúk súkromnej firmy a následne sa objavili v obchode za miliónové sumy. Technika so slovenskými vojenskými označeniami bola podľa jeho zistení v dobrom vizuálnom stave a cez sprostredkovateľov smerovala až k ministerstvu obrany Ugandy.

Naď tvrdí, že slovenská firma Robus uzatvorila kontrakt s rumunskou spoločnosťou na predaj komponentov systému Kub za približne 10 miliónov eur bez DPH, pričom certifikát konečného užívateľa hovorí o finálnej hodnote vyše 11 miliónov eur. Minister obrany Robert Kaliňák následne potvrdil, že Slovensko systém predalo len ako šrot za niekoľko desiatok tisíc eur, čo vyvolalo otázky o hospodárnosti a kontrole nad vojenským materiálom

Kaliňák sa bráni tým, že proces vychádzal zo zmluvy z roku 2021 uzavretej ešte za vedenia Jaroslava Naďa a že išlo o armádou označený neupotrebiteľný materiál. Zároveň však nevedel vysvetliť, ako sa technika predaná za cenu šrotu mohla krátko nato predať za milióny, čo ešte viac prehĺbilo spor medzi súčasným a bývalým vedením rezortu obrany.

Viac informácií nájdete tu:

Robert Fico pohrozil progresívcom: Ak siahnete na Gašpara, my pôjdeme po Dubécim

Napätie v parlamente sa vystupňovalo po tom, čo opozícia navrhla odvolanie Tibora Gašpara z postu podpredsedu Národnej rady. Impulzom bola výpoveď kajúcnika Zoltána Andruskóa, ktorý tvrdí, že mu Gašpar odkázal, aby mlčal v prípade vraždy primátora Hurbanova, inak dopadne rovnako. Gašpar akýkoľvek kontakt odmieta.

Gašpar spolu s advokátom Marekom Parom označili celú kauzu za absurdnú a pripomenuli, že podobná výpoveď zaznela už v roku 2022 bez väčšej odozvy médií či orgánov činných v trestnom konaní. Para zároveň avizoval civilné žaloby voči predstaviteľom Hnutia Slovensko za výroky, ktoré podľa neho prekročili hranicu politického zápasu.

Premiér Robert Fico do sporu vstúpil s ostrým varovaním, že ak opozícia bude trvať na odvolávaní Gašpara, koalícia podá návrh na odvolanie podpredsedu parlamentu za PS Martina Dubéciho. PS tvrdí, že Gašpar pre vážne obvinenia nemôže reprezentovať parlament, zatiaľ čo Fico označil postup opozície za amorálny a prirovnal ju k svorke hyen.

Viac informácií nájdete tu:

Minister Migaľ pripustil, že aj so štátnym tajomníkom Šalitrošom sa vrátia do poslaneckých lavíc

Minister investícií Samuel Migaľ pripustil, že spolu so štátnym tajomníkom Radomírom Šalitrošom môžu opustiť vládne funkcie a vrátiť sa do parlamentu. Reagoval tak na rastúce napätie po zásahu vo firme Šalitrošovho brata, ktorý Migaľ interpretuje ako politicky motivovaný krok.

V rozhovore zdôraznil, že odmieta útoky na politikov cez ich rodinných príslušníkov a že v prípade Šalitroša ide podľa neho o účelové trestné stíhanie. Migaľ sa postavil za svojho straníckeho kolegu a dal najavo, že ich ďalší postup bude spoločný.

Vyhlásenie „my nie sme prilepení v našich stoličkách“ naznačuje možnú zmenu rozloženia síl vo vládnej koalícii. Minister zároveň nechal otvorené, ako presne budú s Šalitrošom ďalej politicky postupovať, no pripustil, že návrat do poslaneckých lavíc je reálnou možnosťou.

Viac informácií nájdete tu:

Ultimátum vypršalo. Péter Magyar spúšťa plán B a ide prepísať maďarskú ústavu

Maďarský premiér Péter Magyar po odmietnutí rezignácie zo strany prezidenta Tamása Sulyoka spúšťa plán na zmenu ústavy, ktorým chce odstrániť posledné personálne zvyšky Orbánovej éry. Konflikt medzi dvoma najvyššími ústavnými inštitúciami sa tak mení na otvorenú ústavnú krízu, keďže Magyar odmieta ďalej tolerovať prezidenta, ktorého považuje za symbol predchádzajúceho režimu.

Sulyok ignoroval ultimátum novej vlády a trvá na tom, že na svoj odchod nevidí ústavný dôvod. Oporu hľadá aj v očakávanom stanovisku Benátskej komisie, ktorá by mohla Magyarov postup označiť za zásah do nezávislosti inštitúcií. Premiér však tvrdí, že prezident stratil morálnu autoritu, keď mlčal pri obmedzovaní práv, útokoch na opozíciu aj pri ďalších спорoch z čias vlády Viktora Orbána.

Magyarova strana Tisza má v parlamente ústavnú väčšinu, a preto chce presadiť novú právnu úpravu umožňujúcu odvolať verejných činiteľov, ktorí podľa vlády stratili dôveru. Súčasne avizuje širšiu inštitucionálnu očistu štátu, ktorá sa môže dotknúť aj ďalších kľúčových predstaviteľov justície, kontroly či médií.

Viac informácií nájdete tu:

„Rozpracovaných bolo aj veľa politikov.“ Čísla ukazujú, ako sa v turbulentnom roku 2023 zmenila prax pri nasadzovaní odposluchov

Analýza využívania informačno-technických prostriedkov ukazuje, že rok 2023 bol na Slovensku rekordný v počte žiadostí o odpočúvanie aj v počte ich schválení a zamietnutí. Dáta z rokov 2016 až 2025 naznačujú výrazný nárast práve v období pred parlamentnými voľbami a následný pokles od roku 2024.

Najviac žiadostí podávala polícia, ktorá ich v roku 2023 evidovala takmer 1300. Bývalý policajný prezident Štefan Hamran odmieta, že by zvýšené nasadzovanie odposluchov súviselo s voľbami, a tvrdí, že dôvodom bolo najmä rozbehnuté vyšetrovanie viacerých skupín a osôb. Podľa jeho slov bolo rozpracovaných aj veľa politikov z jednej aj druhej strany.

Výrazný skok zaznamenala aj Finančná správa, kde počet žiadostí medziročne prudko stúpol. Súdy zároveň častejšie návrhy odmietali, čo sa prejavilo najmä pri polícii, SIS a Finančnej správe. Hoci správy neodhaľujú konkrétne prípady, vytvárajú obraz o tom, ako sa bezpečnostná prax menila v jednom z najpolitickejších rokov poslednej dekády.

Viac informácií nájdete tu:

Nebezpečný „Leptač“ polícii ušiel. Zdroj hovorí o vyzradení akcie

Polícia sa v Košiciach pokúsila zadržať muža podozrivého z prípravy mimoriadne závažného útoku na dve ženy, no počas akcie s názvom Leptač ho doma nenašla. Podľa vyšetrovateľov si mal cez sprostredkovateľov objednávať poleptanie alebo iné vážne zranenie obetí a po jeho zadržaní sa stále pátra.

Zdroje upozorňujú na podozrenie, že muž mohol byť o zásahu vopred informovaný a úmyselne unikol. Podľa anonymného podnetu mohlo dôjsť k úniku citlivých informácií priamo z prostredia polície, čo mohlo ohroziť životy svedkov aj zmariť vyšetrovanie. Prípad už preveruje policajná inšpekcia.

Polícia medzičasom obvinila muža s iniciálami J. M. zo zločinu ublíženia na zdraví v štádiu prípravy, za čo mu hrozí až 12 rokov väzenia. Vyšetrovanie ukázalo, že zhromažďoval fotografie obetí, informácie o ich pohybe a ďalšie podklady potrebné na vykonanie útoku, čo z neho robí mimoriadne nebezpečného páchateľa.

Viac informácií nájdete tu:

Ukrajina systematicky odrezáva Krym od paliva, Rusko je v kliešťach útokov na rafinérie (220. týždeň vojny)

Uplynulý týždeň vojny ukázal, že Ukrajina čoraz systematickejšie útočí na ruskú logistiku, rafinérie, letiská a dopravné trasy na okupovaných územiach aj hlboko vo vnútrozemí Ruska. Mimoriadne citeľné sú zásahy na Kryme, kde sa prehlbuje benzínová kríza a predaj paliva pre civilistov začína byť obmedzovaný.

Ukrajinské drony a rakety zasiahli viacero významných cieľov vrátane Taganrogu, Feodosie, Volgogradu, Saratovskej oblasti či zariadení na okupovanom Kryme. Analytici upozorňujú, že nejde len o izolované údery, ale o súčasť širšej stratégie izolácie bojiska a oslabovania ruskej logistiky, čo môže pripraviť podmienky pre ďalší postup ukrajinských síl.

Popri tom Rusko pokračovalo v masívnych dronových a raketových útokoch na Ukrajinu, pričom jeden ruský dron zasiahol aj obytný dom v rumunskom Galați, čo vyvolalo ostré diplomatické reakcie v EÚ. Týždeň zároveň priniesol správy o novej zahraničnej podpore Ukrajiny, vrátane švédskeho prísľubu stíhačiek Gripen a ďalších európskych finančných záväzkov.

Viac informácií nájdete tu: