Slovensko prekonalo teplotné rekordy, gejovia naďalej nemôžu darovať krv (denný výber)

obchodnyregister 2026.06.29.

Dnešok priniesol okrem rekordných horúčav aj výzvu za nezávislosť STVR. Pozrite si prehľad dnešných udalostí.  

Gejovia majú smolu. Aj keď je krvi nedostatok, darovať ju nemôžu. Štát chce len tých, ktorí prejdú dotazníkom (video)

Na Slovensku stále platí pravidlo, podľa ktorého muži, ktorí mali za posledný rok sexuálny kontakt s iným mužom, nemôžu darovať krv, a to bez ohľadu na ich zdravotný stav či stabilný partnerský vzťah. Kritici upozorňujú, že pri nedostatku krvi ide o plošné a diskriminačné vylúčenie celej skupiny ľudí.

Národná transfúzna služba naznačuje, že sporná otázka v dotazníku by mohla prejsť revíziou podľa európskej praxe, no minister zdravotníctva Kamil Šaško aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou potvrdili, že konkrétna zmena zatiaľ nie je na stole. Spor sa tak vedie medzi požiadavkou na maximálnu bezpečnosť krvi a snahou odstrániť diskriminačný charakter výberu darcov.

Viaceré európske krajiny už prešli na model individuálneho posudzovania rizikového správania bez ohľadu na sexuálnu orientáciu, napríklad Francúzsko, Španielsko či Fínsko. Na Slovensku sa zatiaľ menia skôr benefity pre existujúcich darcov než samotné systémové pravidlá prijímania nových darcov.

Viac informácií nájdete tu:

Kamil Šaško a Martina Šimkovičováimage
Prečítajte si tiež:

Na troch miestach na Slovensku sa teplota vyšplhala k absolútnemu teplotnému rekordu

Slovensko počas pondelňajšej vlny horúčav vyrovnalo absolútny teplotný rekord. Na staniciach v Mochovciach, Mužli a Somotore namerali zhodne 40,3 °C, čo je rovnaká hodnota ako historické maximum z Hurbanova z roku 2007.

Najvyššie teploty zasiahli juh a juhozápad krajiny, zatiaľ čo sever a východ ochladili búrky, ktoré miestami zrazili teplotu o viac než desať stupňov za hodinu. Mimoriadna bola aj hodnota 30,5 °C na Štrbskom plese, ktorú SHMÚ označil za predbežne rekordnú pre túto vysokohorskú lokalitu.

Meteorológovia zároveň upozornili, že ide o extrémne nebezpečnú situáciu, pre ktorú boli na väčšine územia vydané výstrahy tretieho stupňa. Horúčavy už ovplyvňujú aj dopravu, najmä železnicu, a úrady odporúčajú obmedziť pobyt na slnku, dodržiavať pitný režim a chrániť najzraniteľnejších.

Viac informácií nájdete tu:

Rekord zatiaľ prekonaný nebol, no na troch staniciach sa vyrovnalimage
Prečítajte si tiež:

STVR podriadili vláde a zlomili jej nezávislosť. Osobnosti sa podpisujú pod dôležitú výzvu

Iniciatíva za médiá verejnej služby tvrdí, že STVR bola po zásahoch vládnej koalície podriadená politickej moci a stratila nezávislosť, ktorú má mať médium verejnej služby zo zákona. Podľa výzvy ide o bezprecedentný zásah, ktorý znížil dôveryhodnosť inštitúcie a oslabil jej verejnú funkciu.

Autori vyhlásenia upozorňujú na odchody skúsených profesionálov, zásahy do vysielania, úbytok programov vo verejnom záujme aj medzinárodnú izoláciu STVR. Za kľúčový problém označujú aj zrušenie koncesionárskych poplatkov a závislosť financovania od štátneho rozpočtu, čo podľa nich otvorilo priestor na politické vydieranie.

Výzvu podpísali desiatky známych osobností z kultúry, vedy, médií aj občianskeho sektora. Ich cieľom je otvoriť širšiu diskusiu o tom, aké verejnoprávne médium Slovensko potrebuje v 21. storočí, aby slúžilo verejnosti a nie aktuálnej vláde.

Viac informácií nájdete tu:

STVRimage
Prečítajte si tiež:

Najšťastnejšia krajina sveta v slepej uličke: Prečo legendárny fínsky zázrak narazil na brutálnu realitu?

Fínsko bolo roky považované za model úspešnej krajiny s výborným školstvom, inováciami a silným sociálnym štátom, no dnes jeho ekonomika dlhodobo stagnuje. Krajina sa podľa analytikov potýka s dôsledkami pádu Nokie, slabšieho exportu, nižšej produktivity a rastúceho tlaku na verejné financie.

Významným problémom sa stal aj drahý sociálny systém, ktorý je čoraz ťažšie financovať pri pomalom raste a starnutí populácie. Rozpočtový deficit aj verejný dlh rastú, zvyšujú sa výdavky na dôchodky, zdravotníctvo a starostlivosť o seniorov, takže vláda už pristúpila k škrtom, ktoré boli ešte nedávno politicky takmer nepredstaviteľné.

Príbeh Fínska je zároveň varovaním pre Slovensko, ktoré je podobne závislé od jedného dominantného odvetvia, tentoraz od automobilového priemyslu. Hoci Fínsko zostáva bohatšou a inštitucionálne silnejšou ekonomikou, jeho dnešné problémy ukazujú, že aj úspešný model môže naraziť na demografiu, štrukturálnu závislosť a neudržateľné výdavky.

Viac informácií nájdete tu:

Kým v niektorých krajinách deti končia školský rok až v polovici júla, fínski žiaci si už začiatkom júna užívajú voľno.image
Prečítajte si tiež:

Sľubovali prácu pre hladovú dolinu, po zmene vlády z biznisu zišlo. Kaliňákova Konštrukta odchádza z Prakoviec

Projekt štátnej zbrojovky Konštrukta Defence, ktorý mal priniesť pracovné miesta do Prakoviec v okrese Gelnica, sa po zmene vlády definitívne končí. Firma haly, ktoré v roku 2022 kúpila pre plánovanú obrannú výrobu, teraz predáva súkromnej spoločnosti, a to za vyššiu cenu, než za akú ich nadobudla.

Pôvodný zámer rátal s opravami vojenskej techniky, rezaním panciera a vytvorením približne 30 pracovných miest v regióne. Minister obrany Robert Kaliňák však tvrdí, že tento projekt bol mimo hlavného zamerania Konštrukty a spájali sa s ním finančné prešľapy, kým bývalý minister Jaroslav Naď oponuje, že šlo o snahu zachovať servisné kapacity v rukách štátu.

Podobný vývoj nastal aj v Moldave nad Bodvou, kde štátne kapacity prešli do rúk súkromnej skupiny napojenej na českého zbrojára Michala Strnada. Prípad tak vyvoláva otázky o tom, či sa Slovensko pri obrannom priemysle nestáva ešte viac závislé od jedného silného súkromného hráča.

Viac informácií nájdete tu:

Vľavo Robert Kaliňák, vpravo Jaroslav Naďimage
Prečítajte si tiež:

14 miliónov Moskovčanov na vlastné oči pochopilo, že táto vojna už vyzerá úplne inak (224. týždeň vojny)

Týždenné zhrnutie vojny na Ukrajine opisuje sériu intenzívnych útokov, pri ktorých Ukrajina zasahovala ciele hlboko v ruskom tyle vrátane Moskvy, Krymu, rafinérií či vojenských závodov. Kľúčovým momentom bolo, že vojnu tentoraz videli na vlastné oči aj obyvatelia ruskej metropoly, keď útoky zasiahli viditeľné ciele v okolí Moskvy.

Na fronte zostáva situácia krvavá a intenzívna, no bez zásadného posunu línie. Ukrajina podľa textu úspešne ničí ruskú logistiku, protivzdušnú obranu a energetické zázemie, zatiaľ čo Rusko pokračuje v kombinovaných raketových a dronových útokoch proti ukrajinskej infraštruktúre a civilným cieľom.

Súhrn zároveň ukazuje, že dopady vojny sú v Rusku čoraz citeľnejšie – od výpadkov palív po psychologický efekt útokov na veľké mestá. Autor však dodáva, že ani tieto tvrdé následky zatiaľ nevedú k zmene kurzu Moskvy a rýchle nenásilné ukončenie konfliktu sa nečrtá.

Viac informácií nájdete tu:

Hasiči hasia horiace auto po ukrajinskom dronovom útoku na predmestí Moskvy 18. júna 2026.image
Prečítajte si tiež:

Štefan Harabin či Daniel Bombic sa môžu aj „potrhať“. Dosiahnu jediné

Plánovaná verejná debata o veterných elektrárňach v Bratislave sa skončila predčasne po tom, čo ju narušil dav odporcov vrátane Štefana Harabina a Daniela Bombica. Podľa komentára ide o ďalší prejav kampane proti obnoviteľným zdrojom, ktorú na Slovensku posilňujú aj politici ako Rudolf Huliak či Robert Fico.

Odpor voči veternej energetike je z veľkej časti založený na mobilizácii emócií a na zneužívaní témy na osobné zviditeľnenie. Autor zároveň pripomína, že svetové ekonomiky vrátane veľkých mocností ako Čína pokračujú v prechode na obnoviteľné zdroje bez ohľadu na domácich odporcov.

Hlavným dôsledkom podobných blokád podľa autora nebude zastavenie globálneho trendu, ale zaostávanie Slovenska. Krajina tak môže prísť o čas, investície aj energetickú sebestačnosť a zostať viac odkázaná na dovoz elektriny zo zahraničia.

Viac informácií nájdete tu:

Štefan Harabin na súde v Pezinku počas procesu s Danielom Bombicomimage
Prečítajte si tiež: