Slovensko sa dostalo na šikmú plochu. Z Bruselu prišli signály posledného varovania (názor Ivana Štefanca)
obchodnyregister
2026.05.22.
Slovensko sa stalo jasne najhoršou krajinou v EÚ z hľadiska dodržiavania európskych pravidiel a výstrahou pre všetky členské krajiny, ako sa veci verejné nemajú spravovať.
Autor je bývalým europoslancom a čestným prezidentom SME Europe
Slovensku sa momentálne dostáva na európskej pôde veľa pozornosti. Bohužiaľ, len negatívnej. Po posmešných úsmevoch európskych lídrov z návštevy ruského agenta u masového vraha, po fiasku s návštevou nemeckého kancelára, ktorá vlastne nikdy nemala byť, sa ku Slovensku vyjadril Európsky parlament. Druhýkrát za tri týždne.
V Európskom parlamente je zriedkavé, ak sa takto neobvykle kriticky vymedzí voči členskému štátu, a je unikátne, ak sa to udeje opakovane na dvoch po sebe idúcich plenárnych zasadnutiach. Slovensko sa tak stalo jasne najhoršou krajinou v EÚ z hľadiska dodržiavania európskych pravidiel a výstrahou pre všetky členské krajiny, ako sa veci verejné nemajú spravovať.
Rezolúcie nie sú prekvapením
Svedčí to o vážnosti situácie, ktorú nehodno zľahčovať. Tieto signály „posledného varovania“ (a dokonca v menšej intenzite) už viedli v minulosti k pozastaveniu európskych zdrojov v Maďarsku. Situáciu teda netreba podceňovať, zvlášť keď je pozícia najsilnejších politických skupín voči Slovensku jasne kritická. Popri faktickosti Európskej ľudovej strany má najostrejšie formulácie práve skupina socialistov, ktorá Smer zo svojich radov sama vylúčila.
Obe kritické rezolúcie vyzývajúce Európsku komisiu na zmrazenie európskych zdrojov pre Slovensko boli podložené kontrolnými europarlamentnými misiami z Výboru pre kontrolu rozpočtu a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci. Nasledovali verejné vypočutia v Bruseli, kde z viac ako 200 podnetov na zneužitie eurofondov osobitne negatívne rezonovali škandály s haciendami.
Prečítajte si tiež:
Rezolúcie o Slovensku vlastne nie sú prekvapením, ak si uvedomíme hrozný stav zľahčovania života gaunerom na úkor slušných ľudí novelou Trestného zákona, zrušenie protikorupčných inštitúcií ÚŠP a NAKA, upozorňovanie na slovenské väzby na tretinu vyšetrovaných európskych podvodov s DPH (!), perzekúciu mimovládnych organizácií a novinárov, či politické zasahovanie do verejnoprávnych médií.
Všetko ešte priklincovala absurdná antieurópska ústavná novela, proti ktorej už Európska komisia začala proces infringementu, teda konania o porušení povinnosti vyplývajúcej z práva EÚ.
Bolo vôbec rozširovanie EÚ úspešné?
V utorok som mal prednášku na Europa-Universität vo Flensburgu a skvelá diskusia so študentami vyústila až do témy, či bolo vlastne rozširovanie EÚ úspešné, ak je korupcia a jej tolerovanie súčasťou mentality postkomunistických krajín. Smerácke zlodejiny totiž rezonujú v celej Európe a robia našej vlasti neskutočnú hanbu…
Prečítajte si tiež:
Napriek všetkým negatívnym ohlasom o Slovensku a aj pripomienkam mečiarovských analógií spred troch dekád od kolegov a priateľov zo zahraničia som svedkom aj vlievania nádeje, že keď sme to „dali“ vtedy, tak to „dáme“ aj dnes.
Zmena je, samozrejme, podmienená tým, aby kritická masa občanov pochopila, kto ich okráda. A následne potom nápravami presne toho, čo nám vyčítajú európske inštitúcie, ktoré dnes chránia peniaze občanov na rozdiel od slovenskej exekutívy. Verím, že dospejeme ku tomu, aby raz žiadne európske rezolúcie o Slovensku neboli potrebné.