Slovensko sa mení na prach: sucho ničí úrodu, trápi lesy a hrozia požiare

Pôda je presušená a prašná s tvrdými hrudami.  

Sucho sa miestami vyskytuje v Trenčianskom, Banskobystrickom a Žilinskom kraji, ako aj na krajnom východe. Extrémne sucho je lokálne aj na severe Nitrianskeho kraja a v Malých Karpatoch.

„V povrchovej vrstve je ešte horšia situácia ako v celom profile a suchom je zasiahnuté takmer celé územie. V hlbšej vrstve je ojedinele výrazné až extrémne sucho najmä v Trenčianskom, Žilinskom, Banskobystrickom, Košickom a Prešovskom kraji,“ skonštatovali odborníci.

Relatívne nasýtenie pôdy je najnižšie lokálne na Podunajsku, Záhorí a Zemplíne. V povrchovej vrstve je nasýtenie pod desať percent lokálne na Záhorí, na Podunajsku a Zemplíne dosahuje najmenej desať až 20 percent. Deficit pôdnej vlahy je najvyšší lokálne na Považí, hornej Nitre a v okolí Pezinka, a to mínus 60 až mínus 80 milimetrov. Na väčšine územia je deficit od mínus päť do mínus 40 milimetrov. Nadbytok vlahy je najviac do plus 20 milimetrov na Spiši.

Uplynulý týždeň bolo na väčšine územia bez zrážok. Úhrny jeden až tri milimetre zaznamenali na Zamagurí, Spiši, Orave a lokálne aj na Above. Najvyššia teplota vzduchu bola počas týždňa 25 stupňov Celzia v sobotu 25. apríla v okolí Pezinka. Najnižšie klesla teplota v stredu ráno 22. apríla na Horehroní, a to na mínus sedem stupňov Celzia.

Sucho sa už prejavilo aj na poľnohospodárskych plodinách a lesných porastoch. V rámci národnej reportovacej siete dopadov sucha hlásili z Veľkého Ruskova v okrese Trebišov slabú úrodu raže, ktorá navyše vplyvom sucha nedosahuje požadované parametre. Zlý stav porastu raže bol hlásený aj z ďalších lokalít na juhovýchode Slovenska.

Na Východoslovenskej nížine trpia aj porasty pšenice ozimnej, ktorá v dôsledku sucha nevytvára odnože. Zhoršený rast ozimín hlásili aj zo severnejších lokalít na východe Slovenska, konkrétne z okresov Spišská Nová Ves a Kežmarok. V týchto oblastiach pozorovali aj slabú kondíciu tráv a lucerny, zatiaľ čo ďateliny sa podľa hlásení stále držia.

Pôda je presušená a prašná s tvrdými hrudami aj v okolí Nitry, a to do hĺbky piatich centimetrov. Preto je potrebné zavlažovanie. V katastri obce Blatné v okrese Senec poľné plodiny nevedia tvoriť nové korene, spodné listy začínajú zhadzovať odnože a odumierať. Ich rast je spomalený.

Podobné prejavy hlásia aj z okresu Prievidza, kde je zároveň znížená hladina vody v studniach. Z tohto okresu prichádzajú aj správy o viditeľných dosahoch sucha na lesné dreviny. Smrek s plytkým koreňovým systémom tu začína na sucho negatívne reagovať.

Sucho zasiahlo aj ovocné sady. V okrese Vranov nad Topľou hlásili opadávanie plodov, pre ktoré je potrebná doplnková závlaha. Zaznamenali tiež zlé ujatie mladých ovocných stromov po jarnej výsadbe. Zavlažovanie mladých stromov po výsadbe je podľa hlásení potrebné aj v okresoch Nitra a Topoľčany.

Meteorológovia upozorňujú, že sucho zvyšuje aj riziko vzniku požiarov v prírodnom prostredí. Vlhkosť palivového dreva s priemerom do 2,5 centimetra ukazuje veľmi suchý materiál najmä v Banskobystrickom kraji, lokálne aj na juhozápade Slovenska. Na takmer celom Slovensku je vlhkosť tohto prírodného materiálu len na úrovni šesť až desať percent, čo predstavuje vysoké riziko vzniku požiaru. Tieto podmienky sa podľa SHMÚ pravdepodobne udržia do stredy 29. apríla.

Ešte horšia je situácia pri vlhkosti trávy, hrabanky či lístia. Tá dosahuje menej ako šesť percent na viac ako polovici územia Slovenska, čo predstavuje veľmi vysoké riziko vzniku požiarov.

„Vplyvom suchého, slnečného a aj veterného počasia sa výrazne zvýšilo aj riziko šírenia požiarov. Veľmi vysoký stupeň rizika dosahujú lokálne územia v okresoch Vranov nad Topľou, Sobrance, Levice a Nové Zámky, avšak vysoké riziko pokrýva celú Podunajskú nížinu, Východoslovenskú nížinu, Košickú a Juhoslovenskú kotlinu, ale aj ďalšie časti Banskobystrického a Prešovského kraja,“ vysvetlili odborníci.