Slovensko sa ocitlo medzi najhorúcejšími miestami Európy. Prečo u nás padol rekord 42 °C?

Slovensko má za sebou niekoľko týždňov extrémnych horúčav. Západ krajiny a najmä Bratislava sa stali najhorúcejšou oblasťou v strednej Európe, čo sa pretavilo do desivo nízkej hladiny Dunaja. So 42°C na teplomere sme sa priblížili k subtropickým hlavným mestám ako Abú Zabí, Damask sme dokonca prekonali. Ako je možné, že Slovensko preskočilo z mierneho pásma k tropickým teplotám a ako to zhoršuje terén našej krajiny?  

Maximum júna ukázala Kamenica nad Hronom, prvý slovenský rekord nad 41 °C (namerali 41,3 °C). Júlovú najvyššiu teplotu v histórii krajiny prekonali Mochovce s 39,2°C. Slovenský teplotný rekord 42,2 stupňa Celzia, ktorý prvý augustový týždeň namerali v obci Dolné Plachtince pri Veľkom Krtíši, je podľa Českého hydrometeorologického ústavu (ČHMÚ) najvyššou teplotou zaznamenanou v strednej Európe od začiatku meraní.

„Slovensko bolo zasiahnuté horúčavami o niečo neskôr ako juhozápadná a západná Európa a spočiatku u nás boli horúčavy aj niečo menej nebezpečné. Postupným prehrievaním vnútrozemia Európy sme aj u nás dosiahli absolútne rekordy maximálnej dennej teploty vzduchu,” potvrdil za Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) Pavol Faško.

Augustové teploty na Slovensku preverili aj bratislavské rekordy. Pár dní predtým, ako prišlo oznámenie z Dolných Plachtíc, nameralo SHMÚ absolútny rekord Bratislavy na Kolibe 40,8 °C. Padali však aj nočné maximá. Prvá tropická noc na Slovensku prišla v júni, kedy opäť na Kolibe namerali 26,3°C. Toto číslo pokoril august, kedy presiahla nočná teplota v Skalici 28,4 °C.

Dolné Plachtince sa nachádzajú asi 12 kilometrov od hraníc s Maďarskom a nameraná hodnota prekonala nielen doterajší slovenský rekord, ale aj susedného Maďarska, kde v závere júna namerali 42°C v meste Szécsény. To, že Maďari bojujú s extrémnymi horúčavami sa ukázalo aj na storočnom suchu, kedy voda v Dunaji klesla u suseda oveľa viac, ako u nás.

Nevídané teploty zasiahli aj ďalšie krajiny strednej Európy. V Poľsku padol rekord tiež v júni v Slubiciach, kde namerali 40,5 stupňa, zatiaľ čo Nemecko zaznamenalo 41,8 stupňa v stanici Möckern-Drewitz. Absolútny český rekord padol v tom čase v Doksanoch, kde teplota dosiahla 41,9 stupňa.

Nie sú to len horúce dni, klíma sa mení

Prvý augustový týždeň sa Bratislava zaradila medzi najhorúcejšie hlavné mestá sveta. Podobné teploty pritom v týchto dňoch zaznamenávali najmä mestá Blízkeho východu. Bagdad a Kuvajt dosiahli 47 °C, Rijád 45 °C, Abú Zabí 44 °C a Damask 41 °C.

Všetky sú v pásme s veľmi horúcim, prevažne púštnym podnebím, kde sa v auguste teploty bežne dostávajú vysoko nad 40 °C. Otázka tak znie, prečo sa k nim zaradila aj Bratislava a či ide o ojedinelý jav, alebo sledujeme zmenu slovenskej klímy.

Slovensko leží ďalej od Atlantického oceánu, ktorý v západnej Európe zmierňuje teplotné výkyvy. Klímu viac ovplyvňuje pevnina, a teploty u nás dokážu skákať. Naše územie nemá chladiaci efekt v podobe oceánskeho vzduchu a preto môže teplota výraznejšie stúpať najmä v lete, vysvetľujú klimatológovia. Zároveň tu preto bývajú aj väčšie rozdiely medzi letnými horúčavami a zimnými mrazmi než napríklad v Británii či pri pobreží Francúzska.

Južná časť Slovenska je blízko Panónskej kotliny. Keďže ide o veľkú nížinu, v lete sa prirodzene výrazne prehrieva. Bratislava leží na jej severozápadnom okraji, takže pri južnom prúdení ju teplý vzduch dokáže zasiahnuť. Okrem toho sa horúci vzduch z oblasti Karpatskej kotliny, Balkánu, severnej Afriky či Stredomoria môže pri vhodnom prúdení dostať aj na Slovensko.

Keď sa nad Európou vytvoria oblasti vysokého a nízkeho tlaku v správnej polohe, môžu teplý vzduch z juhu nasmerovať až k nám. Ten môže byť výrazne teplejší než vzduch, ktorý sa nad naším územím bežne nachádza.

„Už na konci tohtoročnej jari sa v juhozápadnej a západnej Európe prejavila vlna horúčav. Slovensko bolo zasiahnuté už výrazne ďalšou vlnou horúčav, ktorá sa šírila zo severovýchodnej Afriky, cez juhozápadnú a západnú Európu, do strednej Európy, v priebehu druhej polovice júna a na začiatku júla. Na konci júla a počas augusta sa zopakovala podobná situácia,” potvrdil Faško.

Slovensko má okrem toho prirodzene členitý terén. Krajinu tvoria pohoria, údolia a kotliny, v ktorých sa pri slabom vetre môže horúci vzduch hromadiť a horšie premiešavať, čo spôsobuje stúpanie teploty. Ak sa navyše takáto vzduchová hmota udrží nad regiónom niekoľko dní, teploty sa postupne šplhajú stále vyššie. Počas každého ďalšieho slnečného dňa sa povrch opäť prehrieva, v noci nestihne vychladnúť, takže vlna horúčav sa predlžuje a môže naberať na sile.

Dunaj ako varovný signál

Vysušená pôda vysoké teploty ešte viac zosilňuje. To je problém najmä vtedy, ak dlhšie neprší. Keď je pôda vlhká, časť slnečnej energie sa spotrebuje na odparovanie vody – podobne ako keď pot ochladzuje ľudské telo. Ak však pôda preschne, odparuje sa menej alebo žiadna voda. Slnko tým viacej ohrieva suché povrchy a okolitý vzduch, čo môže počas horúčav prispieť k ešte vyšším maximálnym teplotám. Nízka hladina Dunaja v Bratislave či Budapešti je tak jedným z viditeľných prejavov nedostatku vody v okolitej krajine.

Dostupnosť vody pritom neovplyvňuje len rieky a zásoby pitnej vody. Dlhšie obdobia sucha zasahujú poľnohospodárstvo, oslabujú lesy a zvyšujú riziko požiarov – tak ako pravidelne vidíme horieť grécke Atény. Menej vody môže byť problémom aj pre energetiku či zeleň v mestách, ktorá sa počas horúčav prehrieva viac ako lesná a potrebuje viac zálievky práve v čase, keď jej je najmenej.

Vzhľadom na polohu a klimatické podmienky nielen Bratislavy, ale aj Slovenska celkovo, dokážu vzniknúť takto extrémne horúce dni. K tomu sa pridáva nárast stupňov Celzia v globálnom meradle, teda aj na Slovensku. Napriek tomu, že nie sme v podľa Köppenovej klasifikácie v subtropickom pásme, ale vo vlhkom až miernom, klimatická kríza to zmenila. Svetová zmena klímy sa dotkla aj Slovenska a spolu s domácimi faktormi zvyšuje pravdepodobnosť, že budú vlny horúčav častejšie a intenzívnejšie.

„Klimatická zmena spôsobila narušenie ročného režimu. Preto v tohtoročnej letnej sezóne mierime na niektorých meteorologických staniciach Slovenska k mimoriadnemu až extrémnemu počtu tropických dní (maximálna denná teplota vzduchu dosiahne 30 °C a viac) a prekonané môžu byť aj počty takýchto dní z letnej sezóny v roku 2024,” zdôraznil Faško.

Bratislava ako sever Talianska

Hlavné mesto Slovenska sa tak zjavne mení na subtropické mesto, takže suché letá a dlhodobé horúčavy budú o pár rokov štandardom. Teplotami a počasím celkovo by sa mala podobať na mestá severného Talianska, porovnateľne napríklad s Bolognou. Vychádza to z dát vedcov z Centra pre environmentálnu vedu z Univerzity v Marylande, ktorí navrhli aplikáciu skúmajúcu zmenu klímy miest v dôsledku globálneho otepľovania.

„Uplatňuje sa podobný princíp ako v suchých oblastiach sveta (polopúšte a púšte), kde cez deň je v týchto častiach sveta horúco a v noci a skoro ráno tam býva citeľne chladno. V prípade nízkeho prietoku Dunaja je to dôsledok dlhotrvajúceho nedostatku atmosférických zrážok v rozsiahlych oblastiach Európy, čo sa predovšetkým v kombinácii s vysokými hodnotami teploty vzduchu, veľkým výparom a častým veternejším charakterom počasia, postupne prejaví aj v hodnotách hydrologických charakteristík,” potvrdil klimatické premeny Slovenska odborník SHMÚ.

V posledných piatich rokoch boli podľa Faška letá u nás mimoriadne až extrémne teplé, s nedostakom zrážok a výskytom sucha. Leto v roku 2025 bolo kombináciou horúceho a suchého začiatku s viac zrážkami, leto 2023 bolo viac búrkové, no rovnako ako toto leto, nebolo chladné. „Je to pravdepodobne trend, na ktorý by sme sa v nadchádzajúcich desaťročiach mali pripraviť. Aktuálne leto môže byť príkladom toho, čo bude musieť zvládnuť aj budúcnosti a nebude to asi len zriedkavá záležitosť,” uzavrel.

Zmena sa už nedá zastaviť, je však potrebné jej dosahy zmierniť. Jedným z najúčinnejších nástrojov ako znížiť teplotu okolia je mestská zeleň. Stromy ochladzujú svoje okolie nielen tieňom, ale aj odparovaním vody cez listy. Preto sa odporúča vysádzať stromoradia priamo v uliciach, kde chránia chodcov aj fasády pred priamym slnkom. Dôležité sú aj väčšie súvislé plochy – parky a zelené vnútrobloky. Tie zároveň pomáhajú zadržiavať dažďovú vodu, ktorá sa môže postupne odparovať a ochladzovať okolie aj počas horúcich dní.

„Nečinne čakať a dúfať, že na budúce sa to už nestane, je nesprávny prístup. Musíme sa prispôsobovať zmeneným klimatickým podmienkam. Ak podceníme adaptáciu, budeme riskovať, že v budúcnosti budeme ešte viac konfrontovaní so škodami vyplývajúcimi s pribúdajúcich mimoriadnych až extrémnych prejavov počasia,” zdôraznil Faško.

Mestá sa môžu prehrievaniu brániť aj výberom materiálov, ktoré používame na výstavbu budov či infraštruktúry. Napríklad tmavý asfalt pohlcuje veľkú časť slnečného žiarenia a dokáže dosiahnuť až 65 °C, zatiaľ čo svetlý kameň, napríklad mramor, ho podstatne viac odráža. Aj preto sa v horúcich mestách tradične používali svetlé kamenné povrchy – príkladom sú Atény,

Rovnako tak betón či veľké spevnené parkoviská hromadia slnečné žiarenie a teplo následne uvoľňujú aj večer. Pomôcť môže ich nahrádzanie priepustnejšími a menej prehrievajúcimi povrchmi, ale aj viac tieňa či kombinácia zelene s vodnými plochami – fontánami, mestskými jazierkami.

Dobre tieni aj hustejšia zástavba, teda stavanie budov tak, aby medzi nimi nevznikali prázdne plochy pohlcujúce teplo, ktoré potom uvoľňujú do okolia. Mestá v južnej Európe, ktoré sa s horúčavami stretávajú stáročia, preto pracujú s budovaním tieňa pomocou úzkych ulíc nielen budovami natesno, ale aj svetlými povrchmi a tiež umiestňujú veľké stromy všade, kde prežijú.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Slovenský hydrometeorologický ústav
Bratislava
klimatická zmena
Dunaj

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.