Slovensko valcuje EÚ v jednej štatistike. Sme si najviac rovní, no štvrtina ľudí sa aj tak každý mesiac nevie dočkať výplaty

Na papieri sú si Slováci najrovnejší v Európskej únii (EÚ), v peňaženkách to však tak nevyzerá. Hoci máme najmenšie príjmové rozdiely v Únii, osem z desiatich ľudí ich považuje za príliš veľké.  

Národná banka Slovenska (NBS) hovorí, že za tým stojí finančná neistota. Viac ako štvrtina domácností totiž žije od výplaty do výplaty. Mnohé z nich pritom nie sú chudobné, dokonca majú vlastný byt či dom, no chýbajú im úspory na horšie časy.

Z najnovších údajov Eurostatu vyplýva, že Slovensko malo v minulom roku Giniho koeficient prímovej nerovnosti na úrovni 23,0 – najnižší spomedzi všetkých 27 krajín Únie. Priemer EÚ dosiahol 29,2 a oproti predchádzajúcemu roku tak mierne klesol z 29,4. Tento ukazovateľ porovnáva skutočné rozdelenie príjmov v krajine so situáciou, keď by mali všetci rovnako. „Hodnota 0 predstavuje dokonalú rovnosť, keď majú všetci rovnaký príjem, kým hodnota 100 znamená úplnú nerovnosť, keď celý príjem dostane jeden človek,“ vysvetľuje Eurostat. Jednoducho tak platí – čím nižšie číslo, tým pre štatistiku v krajine lepšie.

Za Slovenskom nasledujú Belgicko (23,4), Česko (24,0), Slovinsko (24,6) a Poľsko (24,9). Najväčšie rozdiely medzi bohatými a chudobnými sú v Bulharsku (37,7), Lotyšsku (35,6) a Litve (35,5). Z našich susedov je na tom najhoršie Maďarsko s hodnotou 29,5, mierne nad priemerom Únie. Rakúsko má 27,4 a Nemecko s hodnotou 30,1 patrí do druhej polovice rebríčka.

Je však treba upozorniť aj na to, že tieto čísla nezachytávajú aktuálnu situáciu. Eurostat ich čerpá z európskeho zisťovania o príjmoch a životných podmienkach (EU-SILC). Štatistici sa v ňom domácností pýtajú, koľko zarobili v predchádzajúcom roku, takže vlaňajšie výsledky vychádzajú z príjmov za rok 2024. Opatrenia, ktorými vláda od roku 2025 konsoliduje verejné financie, sa v nich preto ešte neprejavili. Kým sa objavia v štatistikách, potrvá to ešte rok až dva.

Rodiny pritom konsolidáciu podľa odborníkov výrazne pocítili na svojich účtoch. Pri balíčku na rok 2025 Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) vypočítala, že čisté príjmy priemernej rodiny klesnú o 326 eur ročne a rodín s deťmi až o 490 eur. Tohtoročný balík podľa rady zníži disponibilné príjmy domácností v priemere o 2,1 percenta, teda o 376 eur ročne. Jednotlivec bez detí príde o 247 eur, rodina s dvoma deťmi o 858 eur. Najtvrdšie to zasiahne rodiny s deťmi, v ktorých aspoň jeden z rodičov podniká, tie prídu v priemere o 1 056 eur. Strata navyše nie je jednorazová. Keďže firmy budú pomalšie zvyšovať mzdy, príjmy rodín majú podľa RRZ zostať nižšie aj v rokoch 2027 až 2029. „Najtvrdšie tie opatrenia dopadávajú na pracujúcich ľudí,“ vyjadril sa už skôr člen RRZ Martin Šuster.

Dve Slovenská

NBS upozorňuje, že Slovensko má síce najrovnomernejšie rozdelenie príjmov v Únii, no zároveň jedno z najnerovnomernejších rozložení ekonomickej aktivity. Bratislavský kraj dosiahol v roku 2024 výkon na obyvateľa na úrovni 153 percent priemeru EÚ a patril medzi 20 najbohatších regiónov Únie. Východné Slovensko sa s 54 percentami zaradilo naopak medzi 20 najchudobnejších. Spomedzi krajov je na tom najhoršie Prešovský s 46 percentami priemeru Únie. „Pri meraní na úrovni jednotlivcov sú príjmové rozdiely na Slovensku najmenšie v Európe. V regionálnom porovnaní patria medzi najväčšie,“ píše NBS.

Ešte výraznejšie je to vidieť na chudobe. V Bratislavskom kraji je chudobou alebo sociálnym vylúčením ohrozených len 2,9 percenta ľudí, najmenej zo všetkých 243 regiónov Únie. Na východe Slovenska je to 26,3 percenta, teda deväťkrát viac a nad priemerom EÚ. Najhoršie je na tom Prešovský kraj, kde je ohrozených 29,9 percenta obyvateľov, približne 240-tisíc ľudí. Bratislavský kraj tak spolu so Západným Slovenskom patrí medzi 28 regiónov EÚ, kde je príjmovou chudobou ohrozených menej ako desať percent ľudí, podobne ako Praha, Budapešť či Lombardia.

Kým v Bratislavskom a Žilinskom kraji trpí vážnou materiálnou depriváciou zhodne 1,9 percenta ľudí, v Prešovskom je to 13,5 percenta a v Košickom 11,9 percenta. V Prešovskom kraji si 15,7 percenta ľudí nemôže dovoliť dostatočne vykúriť byt. Týždňovú dovolenku si nemôže dovoliť 13,3 percenta obyvateľov Bratislavského kraja, no až 37,2 percenta ľudí v Banskobystrickom kraji.

NBS pritom upozorňuje, že regióny sa vo výkone ekonomiky k Bratislave približujú najrýchlejšie v celej Únii. V rokoch 2013 až 2024 vzrástol výkon na obyvateľa v krajoch mimo Bratislavy o 42 až 57 percent, v hlavnom meste o 18 percent. Na trh práce sa to však neprenieslo. Dlhodobo nezamestnaných bolo v roku 2023 v Bratislave 1,3 percenta ľudí, na východe 7,2 percenta.

Rovní, ale bez rezerv

Nízka nerovnosť pritom automaticky neznamená, že sa Slovákom žije dobre. Väčšina ľudí totiž zarába podobne málo. Čistá ročná mzda slobodného človeka s priemerným platom je 15 686 eur, čo je jedna z najnižších hodnôt v Únii. Priemer EÚ je 26 929 eur, Česi majú 19 569 eur a Poliaci 16 163 eur. Nízke príjmy stláčajú aj hranicu chudoby, ktorá sa počíta z mediánu príjmov domácností. Na Slovensku je to približne 650 eur mesačne pre jednotlivca.

Mzdy navyše prestali dobiehať ceny. Priemerná hrubá mzda dosiahla podľa Štatistického úradu v druhom štvrťroku tohto roka 1 707 eur a medziročne vzrástla o 3,2 percenta, najpomalšie za posledných šesť rokov. Ceny však rástli rýchlejšie, takže si ľudia za výplatu reálne kúpili o 0,5 percenta menej. Kúpna sila priemerného zárobku tak klesla prvýkrát po viac ako dvoch a pol rokoch. Podľa Eurostatu mzdy vo verejnom sektore dokonca klesli o 0,5 percenta, kým v súkromnom stúpli o 4,3 percenta.

Ako ukazujú výsledky prieskumov, Slováci často aj preto neveria štatistikám. Napríklad v roku 2022 súhlasilo podľa Eurobarometra 81 percent ľudí s tvrdením, že rozdiely v príjmoch sú u nás príliš veľké. Slovensko pritom malo už vtedy najnižšiu príjmovú nerovnosť v Únii. NBS upozorňuje, že nerovnosť vnímame podobne ako ľudia v krajinách s oveľa väčšími rozdielmi. Podpora prerozdeľovania podľa nej odráža nielen skutočné príjmy, ale aj pocit spravodlivosti a ekonomickú neistotu.

Tú neistotu ukazujú najmä chýbajúce rezervy. Podľa NBS má viac ako štvrtina domácností problém prežiť z výplaty. Ich úspory by nepokryli ani polovicu mesačného príjmu. Naozaj chudobné sú pritom len približne tri percentá domácností. Ďalších zhruba 23 percent vlastní majetok, najčastejšie byt alebo dom, no hotovosť im chýba. Asi štvrtina vlastníkov nehnuteľností a viac ako 40 percent nájomníkov nedokáže vyjsť zo svojho mesačného platu. Nečakaný výdavok 461 eur pritom podľa štatistikov nedokáže pokryť 26 percent ľudí.

Práve tieto domácnosti vnímajú ekonomický systém najkritickejšie. Za nespravodlivý ho považuje 69 percent domácností, ktoré majú majetok, no nemajú hotovosť, a 66 percent chudobných domácností bez rezerv. Pri ostatných je to 58 percent. Domácnosti s nízkymi rezervami podporujú aj silnejšie prerozdeľovanie od bohatých k chudobným.

Problém pritom nie je len sociálny. Ak domácnosti nemajú rezervy, pri výpadku príjmu obmedzia spotrebu takmer v rovnakom rozsahu. Hospodárske poklesy sú tak hlbšie a energetické či cenové šoky sa rýchlejšie prenášajú do celej ekonomiky. „Pre tvorbu politík je preto popri skutočnom prerozdeľovaní dôležitá aj vnímaná spravodlivosť,“ píše NBS.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
príjmová nerovnosť
Národná banka Slovenska
eurostat
konsolidácia verejných financií
mzda

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.