Slovensko vedie V4: Využije premiér Fico predsedníctvo na posilnenie svojho vplyvu? S Tomášom Strážayom (videopodcast)

„Už v minulosti sme si zvykli na to, že vyjadrenia pána premiéra nie vždy úplne korešpondujú s realitou, ktorá potom nastáva“ – analytik Tomáš Strážay takto reaguje na postoj k Ukrajine, ktorý je na pôdoryse Vyšehradskej štvorky nie celkom jednotný.  

Vyšehradská štvorka. Svojho času považovaná za jeden z najúspešnejších regionálnych projektov v Európe. Štyri krajiny spoločne smerovali do NATO aj Európskej únie a neskôr dokázali v Bruseli presadzovať spoločné záujmy, napríklad počas migračnej krízy. Ruská invázia na Ukrajinu však ukázala hlboké rozdiely v zahraničnej politike jej členov a mnohí začali hovoriť o úpadku, či dokonca konci V4.

Teraz Slovensko na rok preberá predsedníctvo skupiny s ambíciou obnoviť jej význam a posilniť regionálnu spoluprácu.

Má ešte Vyšehradská štvorka potenciál byť dôležitým hráčom, alebo sa jej úloha definitívne zmenila? Téma pre Tomáša Strážaya zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.

Tomáš Strážay, Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku
Zdroj: Aktuality.sk

Slovensko 1. júla prebralo predsedníctvo vo V4. Je to v súčasnej situácii len diplomatická príležitosť, alebo preberáme vedenie zoskupenia, ktoré už stratilo veľkú časť politického významu?

Keby ste sa ma opýtali pred rokom, odpovedal by som skôr vyhýbavejšie, pretože politická spolupráca v rámci V4 bola vtedy veľmi oslabená. Na technickej úrovni síce fungovala, no chýbal jej politický dáždnik. Bolo to spôsobené najmä tým, že politika maďarskej vlády bola v ostrom protiklade s politikou, ktorú razila Varšava vo vzťahu k Ukrajine a k Rusku.

Zásadná zmena však nastala po politických zmenách a voľbách – videli sme, že poľský premiér Donald Tusk viackrát spomenul potrebu oživenia vyšehradskej spolupráce. K symbolickému oživeniu tak prišlo už pred začiatkom slovenského predsedníctva. Ešte Maďari, ktorí predsedali pred nami, zorganizovali po viac ako dvoch rokoch dôležitý summit premiérov.

Vlak sa pomaly rozbehol, teraz sa len vymenila lokomotíva. Vyšehradská štvorka mala a má zmysel. Nejde o zámer vytvoriť blok krajín, ktorý by za každú cenu blokoval európske politiky, ako túto nálepku dostali v časoch migračnej krízy. Ide o vytvorenie koalície s cieľom spoločne presadzovať regionálne ciele, ktoré by mali byť komplementárne s európskymi politikami.

Spoločné záujmy napriek rozdielom

Základné ambície, pre ktoré tento formát vznikol, sa naplnili. Myslím tu na vstúp krajín do EÚ a NATO. Kde vidíte aktuálne výzvy, ktorými môže pohnúť blok zastupujúci 65 miliónov obyvateľov?

V4 nikdy nemohla a nemôže slúžiť ako jeden úplne jednotný blok. Funguje výlučne na dohode v konkrétnych oblastiach, kde krajiny nájdu zhodu, pričom v mnohých iných ju nenájdu. V4 teraz nepreberá zodpovednosť za celkový vývoj v regióne, ten závisí od jednotlivých vlád. Budeme však hľadať prieniky a tie vidíme priamo v programe slovenského predsedníctva. Týkajú sa prípravy ďalšieho rozpočtu Európskej únie, kde majú všetky štyri krajiny eminentný záujem zachovať kohéziu a podporné eurofondy.

Ďalšími témami sú spoločná poľnohospodárska politika prospešná pre našich farmárov, rozširovanie EÚ, energetická spolupráca a dopravná infraštruktúra. Tam je dobrým zámerom napríklad projekt rýchlodráhy medzi Budapešťou, Bratislavou, Varšavou a Prahou.

Do toho však vstupuje odlišný postoj k Ukrajine. Slovenský premiér napríklad avizoval, že Slovensko sa nemieni zúčastňovať na veľkej pomoci NATO, hoci nebude brániť ostatným. Nebude tento postoj pre spoluprácu vo V4 problémom?

Už v minulosti sme si zvykli na to, že vyjadrenia pána premiéra nie vždy úplne korešpondujú s realitou, ktorá potom nastáva.

Narážate na vyjadrenia ministra obrany Roberta Kaliňáka v Maďarsku, podľa ktorých pôjdeme v súlade so všetkými partnermi?

Presne tak. Slovensko nemá inú cestu ani záujem konať ostentatívne inak ako jeho partneri v regióne, v EÚ alebo v NATO. Rétorickú rovinu by som nechal bokom a sústredil sa na fakty. Vyšehradské krajiny majú spoločné ciele a ambície v oblasti bezpečnosti a obrany, najmä vzhľadom na rýchlo sa meniace bezpečnostné prostredie.

Pokiaľ ide o samotnú Ukrajinu, kľúčový je bod programu o rozširovaní EÚ. K nemu sa hlásia všetky štyri krajiny rovnakou mierou – ak Ukrajina splní kritériá, má sa stať členskou krajinou. Riadme sa tým, čo je na papieri.

Znamená to, že nás toho spája viac než rozdeľuje, a preto vidíte zmysel spoločného postupu?

V spomínaných oblastiach, ako je rozširovanie Európskej únie, ten zmysel jednoznačne vidím. V bilaterálnych vzťahoch postupuje každá krajina trochu inak, ale spoločný cieľ nie je v protiklade s cieľom celej EÚ. Podpora Ukrajiny tu dlhodobo existuje, odblokovala sa aj po personálnych zmenách a vývoji v iných krajinách bloku. Nechcem byť prílišný optimista, ale toto je téma, ktorá nás viac spája.

Nebezpečenstvo nadmernej politizácie

V4 resp. V3 vo svojich počiatkoch má svoju históriu už od roku 1991. Má sa z čoho poučiť pri riešení aktuálnych názorových nezhôd?

Hlavným poučením je vyhnúť sa prílišnej politizácii formátu. V4 vznikla pre konkrétne témy a do roku 2015 o nej takpovediac ani veľmi nebolo počuť, pretože tá spolupráca fungovala dobre a prinášala reálne výsledky, napríklad pri koordinácii pred európskymi summitmi. Dnes vidíme, najmä v obdobiach pred voľbami, určitú snahu inštrumentalizovať vyšehradskú agendu pre vlastné domáce politické ciele. To vyšehradskej štvorke jednoznačne škodí.

Predsedníctvo avizuje okrem iného aj stretnutie s nemeckým kancelárom.

Tu hovoríme o formáte V4+. V minulosti sa síce uvažovalo o prizvaní Rakúska, Slovinska či Rumunska, no ukázalo sa, že priamo rozšíriť štvorku by nebolo dobré, spolupráca by sa len zbytočne štiepila. Formát V4+ však túto potrebu nahrádza tým, že k určitým témam priberá ďalšie krajiny, aby mohli s V4 koordinovať svoje postoje. Je to dôležitý model. Okrem Nemecka a Rakúska sa avizujú stretnutia aj s naším tradičným partnerom vo formáte V4+, Japonskom. Je to formát s veľkým potenciálom.

Vplyv v Európe a prínos pre občanov

Dnes vidíme v strednej Európe aj odstredivé tendencie. Poľsko posilňuje spoluprácu so severom a Pobaltím, Česko sa orientuje skôr na západ, Maďarsko vedie vlastnú politiku. Má z tohto pohľadu V4 ešte šancu získať stratený vplyv v Bruseli?

Neberme to ako hru s nulovým súčtom, kde jeden získa všetko a iný všetko stratí. Stredná Európa je priestorom paralelných formátov spolupráce, ktoré sa navzájom nevylučujú. Poľsko je dôležitým aktérom v iniciatíve Trojmorie, ktorého summit zhodou okolností pripravuje na jar budúceho roka aj Slovensko. Slovensko, Česko a Rakúsko zasa spája Slavkovský formát. Poľsko napriek angažovanosti vo Weimarskom trojuholníku či na severe vyšehradskú štvorku naďalej potrebuje pre dôležitú komunikáciu s južnými susedmi.

Podľa čoho budeme môcť o rok hodnotiť, či bolo toto predsedníctvo úspešné?

Ak budú vyšehradské krajiny konzekventné pri presadzovaní svojich priorít pre budúci rozpočet EÚ, tam už o rok budeme vidieť výsledky. Úspechom bude aj naštartovanie integračného procesu s ďalšími krajinami. Merateľným kritériom úspechu je aj symbolická hodnota – obnova pravidelných stretnutí na úrovni premiérov i ministrov, vydávanie deklarácií a obnovenie pracovných skupín ku konkrétnym témam.

Treba povedať, že 90 % agendy slovenského predsedníctva je už vopred danej, lebo ju museli konsenzuálne odsúhlasiť všetci partneri. Zameriava sa najmä na ekonomiku a cezhraničnú spoluprácu. Za obrovské plus by som považoval aj obnovenie stretávania sa s krajinami západného Balkánu, s Moldavskom a Ukrajinou.

Akokoľvek jednoducho to znie – ako doteraz bežní Slováci pociťujú, že V4 vôbec existuje?

Spoluprácu sme cítili napríklad už pri koordinácii pred naším vstupom do EÚ a NATO, kde nám zvyšné tri krajiny pomáhali. Mali sme tiež konkrétne výstupy počas migračnej krízy, keď Slovensko počas svojho predsedníctva v Rade EÚ v roku 2016 prišlo po dohode s partnermi z V4 s návrhom takzvanej flexibilnej solidarity.

Výsledky máme aj v podobe prepojenia energetických plynárenských a elektrických sietí, ale aj v krízovom manažmente. Počas predminuloročných povodní sa ukázalo, že rieku pretekajúcu cez tri štáty na hraniciach nezastavíme, preto sme museli mimoriadne úzko koordinovať pomoc v rámci V4. Geografia jednoducho nepustí.

Spomenuli ste aj Medzinárodný vyšehradský fond so sídlom v Bratislave. Aká je jeho reálna úloha?

Popri tvrdej politickej a sektorovej spolupráci si lídri pri zakladaní fondu uvedomili, že musíme dať priestor aj takzvaným mäkkým oblastiam – vede, vzdelávaniu a kultúre. Vyšehradský fond poskytuje granty uchádzačom nielen z krajín V4, ale aj zo západného Balkánu či východného susedstva.

Univerzity, občianske združenia a odborníci tvoria podhubie celého regiónu. Ak by sa od tejto občianskej úrovne politická spolupráca odtrhla, mali by sme problém. Rozvoj regiónu dosiahneme iba vtedy, ak prepojíme štátne iniciatívy s aktivitami, o ktoré majú záujem samotní občania.

(Prepis rozhovoru je krátený. Celý si ho môžete vypočuť alebo pozrieť.)

Tomáš Strážay, Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku
Zdroj: Aktuality.sk

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame.