Slovensku rastie armáda mladých, ktorí blúdia mimo sysému. Štátna kasa na nich tratí stovky miliónov

Diplom v ruke už dávno nezaručuje hladký štart do dospelosti. Tisíce slovenských mladých namiesto budovania kariéry končia v slepej uličke moderného sveta. Prečo sa generácia s neobmedzenými možnosťami radšej dobrovoľne odpája od reality a ako tento tichý protest zmení našu budúcnosť a ekonomiku?  

Ešte pred pár rokmi prešiel mladý človek po dokončení strednej školy úplne plynulo na univerzitu alebo vstúpil na pracovný trh, kde si našiel svoje prvé zamestnanie a začal budovať kariéru.

Dnes už takýto proces samozrejmosťou nie je. Naopak, v krajine rastie počet mladých vo veku 15 až 29 rokov, ktorí neštudujú, nepracujú, skrátka vypadli zo systému. Tvária sa, akoby neexistovali, a aj preto sa im hovorí „neviditeľní“.

Označujú sa tiež výrazom NEET, čo je skratka anglického výrazu Not in Education, Employment, or Training. To sa dá voľne preložiť ako tí, ktorí nie sú zamestnaní, neštudujú a nie sú ani v procese odbornej prípravy.

Nejde pritom o zanedbateľné číslo. Podľa údajov Eurostatu u nás vlani takýmto spôsobom fungovalo až 11,1 percenta zo všetkých z tejto vekovej kohorty. Z celkového počtu viac ako 823-tisíc Slovákov to predstavuje asi 91-tisíc z nich.

Pre porovnanie, ak by všetci z nich žili v jedinom meste, po Bratislave a Košiciach by šlo o naše tretie najväčšie sídlo, ktoré by bolo o pár tisíc obyvateľov väčšie ako Prešov. Dobrou správou je to, že tento podiel pomaly klesá, v roku 2015 to bolo až 17 percent.

Potešiť nás môže aj fakt, že sme pri tomto ukazovateli v podstate na úrovni celej Európskej únie a eurozóny, kde to bolo zhodne rovných 11 percent. Už horšie vyznieva skutočnosť, že nás aj v tejto štatistike pokorili všetky okolité štáty – Rakúsko, Maďarsko, Česko a rovnako tak Poľsko.

Nevyužitý potenciál v stovkách miliónov

Samotná skutočnosť, že je takmer 100-tisíc mladých ľudí ekonomicky neaktívnych, je veľmi zlým signálom aj pre samotný štátny rozpočet. Ten sa musí zaobísť bez daní či odvodov, ktoré by za normálnych okolností platili.

Rada mládeže Slovenska (RmS) upozornila, že podľa ich odhadov stojí jeden takýto človek štát 750 eur mesačne. Ročne je to už 9 000 eur. Celkovo tak štátna kasa prichádza teoreticky až o 819 miliónov eur ročne, čo je skoro dvojnásobok toho, čo by mala tento rok priniesť transakčná daň.

„Vyššiemu riziku čelia najmä mladí ľudia v regiónoch s nedostatkom pracovných príležitostí, horšou dopravnou dostupnosťou, slabším prepojením škôl s trhom práce a nedostupnými podpornými službami,“ okomentoval situáciu riaditeľ RmS Juraj Lizák. Práve preto je problém najvypuklejší v Prešovskom, Košickom a Banskobystrickom kraji, kde je v podobnej situácii každý približne štvrtý mladý človek.

V týchto častiach našej krajiny žije početná rómska komunita, a tak je na stole relevantná otázka, akú veľkú časť z masy mladých „neviditeľných“ tvorí toto etnikum. „V Prešovskom kraji tvoria mladí ľudia z marginalizovaných rómskych komunít výraznejšiu skupinu. Bolo by však nesprávne zredukovať celý problém na rómske komunity alebo iba na východné Slovensko,“ zdôraznil Lizák.

„Situácia NEET sa týka obyvateľov naprieč celou krajinou. Podľa dostupných regionálnych dát žije len v Trenčianskom, Žilinskom a Trnavskom kraji spolu viac ako 47-tisíc ľudí evidovaných v tejto širokej cieľovej skupine. To jasne ukazuje, že nejde o okrajový ani etnicky vymedzený problém,“ doplnil predstaviteľ RmS.

Kde sa ukrývajú desiatky tisíc Slovákov?

Samotný počet v budúcnosti ovplyvní demografia. Absolútne čísla teda vzhľadom na padajúcu pôrodnosť poklesnú. „Dôležitejší je preto ich podiel v príslušnej vekovej skupine. Ten sa na Slovensku v posledných rokoch pohybuje približne medzi 10,7 a 11,1 percenta. Výrazný a trvalý pokles teda zatiaľ nevidíme,“ vyjadril sa Lizák.

Pri ešte detailnejšom pohľade sa dá zistiť, kto vlastne títo mladí ľudia sú. Nájdeme medzi nimi absolventov bez praxe, mladé matky a rodičov bez dostupnej starostlivosti o deti či ľudí so zdravotnými alebo psychickými problémami, mladých po odchode z náhradnej starostlivosti, ale tiež ľudí, ktorí po opakovaných neúspechoch prestali veriť, že si prácu nájdu.

Úplne iný pohľad na vec ponúkajú personálne agentúry, ktoré sa stretávajú s týmito ľuďmi priamo v teréne. Tieto čísla by až tak tragicky nebrali, sú podľa nich skreslené. „Nemyslím si, že by mladí ľudia len sedeli doma a hibernovali. Jednoducho si zarábajú inými spôsobmi, pričom často obchádzajú úrady práce aj klasické zamestnania,“ uviedla riaditeľka a zakladateľka agentúry Persona Grata Zuzana Pálová.

Deje sa tak podľa nej viacerými spôsobmi. Niektorí cestujú a brigádujú v zahraničí, iní využívajú krátkodobé „fušky“, z ktorých majú na konci ďaleko viac peňazí, alebo pracujú v rodinných firmách, kde sú skrytí a neoplatí sa im platiť odvody.

Rovnaký názor má aj generálna manažérka personálnej agentúry ManpowerGroup Slovensko Zuzana Rumiz. „O NEET ľuďoch sa často hovorí, akoby išlo o mladých ľudí, ktorým sa jednoducho nechce pracovať. Takáto interpretácia je podľa mňa nepresná,“ nesúhlasila.

„V praxi ide skôr o kombináciu viacerých bariér, napríklad nízkej kvalifikácie, slabých pracovných návykov, zdravotných alebo psychických problémov, starostlivosti o dieťa, ale aj života v regióne, kde je ponuka kvalitnej práce obmedzená,“ pokračovala Rumiz.

Smelé ambície rezortu práce

Podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mariána Kočiša je z makroekonomického pohľadu veľkým problémom predovšetkým to, že Slovensko pri starnutí populácie a nedostatku zamestnancov nedokáže využiť veľkú časť dostupného pracovného potenciálu.

„Približne 90-tisíc mladých ľudí v tejto skupine však nemožno vnímať ako okamžitú rezervu pracovnej sily, keďže títo ľudia často čelia kombinácii vzdelanostných, sociálnych či regionálnych bariér,“ poznamenal Kočiš. „Inými slovami, aj oni majú konkrétne dôvody, prečo sú mimo systému, a návrat do práce alebo vzdelávania môže byť pre nich skutočne náročný,“ dodal.

V tomto smere podáva pomocnú ruku ministerstvo práce. Rezort pred asi mesiacom vyhlásil dôležitú eurofondovú výzvu s alokáciou 46,5 milióna eur z Programu Slovensko. Jej cieľom je zriadenie a fungovanie Jednotných kontaktných miest (JKM) pre mladých ľudí v situácii NEET.

Cieľom výzvy je podporiť regionálnu zamestnanosť mladých ľudí do 30 rokov a rozvíjať ich zručnosti pre meniaci sa trh práce zriadením fyzických JKM. Výzva je ušitá priamo pre vyššie územné celky (VÚC) a ich rozpočtové či príspevkové organizácie.

Pri zriaďovaní centier v lokalitách, kde je situácia najviac akútna, majú nulovú spoluúčasť, v ostatných územiach je to len osempercentná spoluúčasť. Hoci drvivá väčšina prostriedkov je určená regiónom, minimálne jedno JKM by malo vzniknúť aj v Bratislavskom kraji. Samosprávne kraje však musia konať rýchlo, termín uzavretia prvého hodnoteného kola je už 21. septembra 2026 a druhého 30. novembra.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
NEET
Rada mládeže Slovenska
ministerstvo práce
eurostat
zamestnanosť
regióny

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.