Slovenský biznis bije na poplach. Ekonomika stráca dych, prepadli sme sa na úroveň afrických štátov

Slovensko sa v globálnom rebríčku konkurencieschopnosti IMD prepadlo na dno Únie a ocitlo sa v susedstve Mexika či Ghany. Kým Poľsko letí nahor, my prešľapujeme na mieste. Zamestnávatelia varujú pred vyhorením doterajšieho modelu a žiadajú od vlády okamžité prorastové reformy.  

Mexiko, Slovensko a Ghana. Na prvý pohľad nemajú tieto krajiny v podstate nič spoločné. Každý národ má iné tradície, kultúru, jazyk či diametrálne odlišnú štruktúru hospodárstva. Každý z týchto štátov dokonca leží na inom kontinente.

Jednu vec však spoločnú predsa len majú. Umiestnili sa vedľa seba – na 62., 63. a 64. priečke – vo Svetovom rebríčku konkurencieschopnosti Medzinárodného inštitútu pre rozvoj manažmentu, ktorý je známy skôr pod svojou anglickou skratkou IMD.

Tento globálny index meria a porovnáva efektivitu jednotlivých krajín pri riadení vlastných zdrojov, ale aj ich kompetencie na dosiahnutie dlhodobého hospodárskeho rastu a prosperity obyvateľov. Slovensko sa v ňom pre rok 2026 umiestnilo na 63. mieste v obkolesení spomínaného Mexika a Ghany. Za nami sa ocitli už len viacerí zástupcovia Afriky ako Namíbia, Nigéria či Botswana.

Celkovo sa do hodnotenia dostalo 70 krajín sveta. Posledné miesto patrí Venezuele. Nie je to príliš dobrá vizitka, zvlášť ak sa porovnáme so zvyškom priestoru, ktorého sme súčasťou, teda s Európskou úniou. Všetky okolité krajiny nám utiekli. Najbližšie k nám je Rumunsko, no aj to sa ocitlo pred nami, na 61. priečke.

Ako sme obstáli v regióne?

TOP 5 krajín z rebríčka, teda Singapur, Hongkong, Švajčiarsko, Taiwan a Spojené arabské emiráty, nám uniká míľovými krokmi, a to tak trochu logicky. Na druhej strane, už menej logiky je v tom, že nám pomerne výrazne ukazujú chrbát aj naši susedia.

„Pri týchto číslach treba mať na pamäti, že ide o komparatívne hodnotenie, nie absolútny ukazovateľ kvality ekonomiky. Približne dve tretiny výsledku tvoria tvrdé štatistické dáta a tretinu prieskum medzi manažérmi, čiže zachytáva aj to, ako podnikatelia vnímajú fungovanie štátu a podnikateľského prostredia,“ okomentoval údaje analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.

„Dôležitejšie než samotné 63. miesto je preto to, že Slovensko skončilo posledné spomedzi krajín Európskej únie zahrnutých do rebríčka, a tiež to, že slabiny vidíme vo viacerých oblastiach naraz,“ dodal.

Pre porovnanie, Rakúšania skončili v medzinárodnom rebríčku na 29. mieste, Česi sa umiestnili na 33. mieste, Poliaci na 41. priečke a Maďari obsadili 51. pozíciu. Až na Poľsko pritom všetky krajiny v porovnaní s rokom 2025 v zozname klesli, najviac Česi, a to až o osem miest.

Jedinou výnimkou boli naši severní susedia, ktorí tento rok vystrelili až o 11 miest. Zrejme sa tu prejavil tamojší ekonomický zázrak, ktorý Poliakov dostal medzi 20 najväčších ekonomík sveta. Naša krajina sa oproti minulému roku nepohla ani smerom nahor, ani smerom nadol.

Podľa odborníkov to nie je dobrý signál. „Z pohľadu poradia je to skôr stagnácia na veľmi nízkej úrovni než pozitívny obrat. Vlani sme boli 63. zo 69 krajín, teraz sme 63. zo 70. Rovnaké miesto však automaticky neznamená, že sa u nás nič nezmenilo,“ skonštatoval Kočiš.

Neobstojí pritom ani argument, že je Slovensko slabou ekonomikou s malou populáciou. Okrem výkonu samotného hospodárstva totiž odborníci pri tomto porovnaní sledujú aj efektivitu vlády, firiem či stav infraštruktúry, napríklad diaľnic. Najlepším dôkazom je to, že sa pred nami umiestnili krajiny, ktoré sú ďaleko menšie ako my. Napríklad Slovinsko, Chorvátsko či všetky tri pobaltské štáty.

Zamestnávatelia vyzvali vládu konať

Takýto výsledok znepokojil aj zástupcov nášho biznisu. Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) preto dokonca žiada vládny kabinet o mimoriadne rokovanie tripartity, ktorého témou by mali byť prorastové opatrenia na podporu ekonomiky.

„Slovensko potrebuje nový impulz. Hospodársky rast zostáva slabý, podnikateľské prostredie je pod tlakom rastúcich nákladov a daňovo-odvodového zaťaženia. Krajina tak postupne stráca konkurencieschopnosť,“ zaznelo v stanovisku RÚZ.

„Dôsledky pritom nepociťujú iba firmy. Slabšia ekonomika znamená menej priestoru na investície, rast miezd a tvorbu pracovných miest a v konečnom dôsledku sa premieta aj do životnej úrovne obyvateľov,“ odkázala ďalej RÚZ.

Podľa zamestnávateľov je pritom potrebné, aby sa táto diskusia otvorila čo najskôr. Blížime sa totiž do obdobia kreovania štátneho rozpočtu na rok 2027 a čas na reálne zásahy sa kráti. RÚZ je však pripravená na konštruktívnu debatu, ktorá prinesie konkrétne riešenia.

Jasný odkaz vláde v tejto súvislosti posiela aj Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky (AZZZ SR).

„Dlhodobo upozorňujeme, že ak chceme zvyšovať životnú úroveň na Slovensku, musíme sa z montážnej dielne transformovať na ekonomiku s vyššou pridanou hodnotou. To znamená masívnejšiu podporu vedy, výskumu, vývoja či automatizácie,“ uviedla jej hovorkyňa Miriam Filová.

„Na Slovensku narážame na nepredvídateľnosť opatrení a absenciu reforiem, ktoré by pomohli rozvoju hospodárstva. Silná ekonomika je totiž hlavným motorom štátneho rozpočtu, a ak sa darí jej, rastie kvalita života nás všetkých. Situácia sa stále dá zvrátiť, vyžaduje si to však masívne prorastové opatrenia, ktoré to celé naštartujú,“ zdôraznila.

© Autorské práva vyhradené

Témy:
Slovensko
Republiková únia zamestnávateľov
Európska únia
Asociácia zamestnávateľských zväzov
konkurencieschopnosť
ekonomika

Sledujte Pravdu na Google news
po kliknutí zvoľte “Sledovať”

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme diskusiu zastavili

Prevládali v nej príspevky, ktoré boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi. Celú debatu sme
vymazali, autorom všetkých slušných príspevkov sa ospravedlňujeme.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.