Slovenský raj sa pripravuje na budúcnosť s meniacim sa podnebím. Nové lesné zásahy majú posilniť prírodu aj bezpečie obyvateľov (EKOvýber)

„ÚMS sa obrátila na rezort životného prostredia so žiadosťou o stanovisko k novým povinnostiam v odpadovom hospodárstve, ktoré majú platiť od 1. januára 2027. Tie sa týkajú najmä úpravy zmesového komunálneho odpadu pred jeho skládkovaním, ako aj zákazu ukladať na skládky niektoré druhy odpadov. Bez jasných informácií mestá nedokážu pripravovať verejné obstarávanie, potrebné zmluvy, rozpočty či všeobecne záväzné nariadenia o miestnych poplatkoch,“ uviedla hovorkyňa únie miest Daniela Piršelová.

Taktiež žiada rezort najmä o informácie, či budú nové povinnosti platiť plošne pre všetky samosprávy, alebo sa uvažuje o výnimkách pre špecifické prípady či regióny. ÚMS požaduje aj informácie o tom, či budú zabezpečené dostatočné kapacity na energetické zhodnotenie odpadu alebo iné formy jeho spracovania. Otázne sú aj budúce poplatky za uloženie upravených odpadov na skládky.

„Prípadné zvýšenie miestnych poplatkov za odpad nebude dôsledkom svojvoľného rozhodnutia miest, ale priamym dôsledkom nových zákonných povinností, zvýšenia nákladov na úpravu odpadu, jeho zhodnotenie alebo ďalšie spracovanie. Zvyšovanie akýchkoľvek poplatkov pre obyvateľov miest je, obzvlášť v súčasnej ekonomickej situácii, zložité,“ zdôraznila ÚMS. Mestá preto očakávajú, že envirorezort bude aj tieto súvislosti dôsledne zvažovať.

„Žiadame MŽP, aby boli v dostatočnom predstihu známe chýbajúce vyhlášky, metodické usmernenia a kontrolné pravidlá. Mestá potrebujú presne vedieť, ako majú nové povinnosti v praxi zabezpečiť a ako sa bude ich plnenie kontrolovať,“ vyzval prezident ÚMS Richard Rybníček.

Únia miest podporuje prechod na obehové hospodárstvo. Jeho úspešná implementácia si však vyžaduje predvídateľný legislatívny rámec, dostatok času na prípravu a jasnú komunikáciu zo strany štátu, aby nové povinnosti neboli prenesené na mestá a obyvateľov bez vopred známych pravidiel a reálnych možností ich splnenia, tvrdí.

Projekt Coevolvers rieši spolužitie ľudí a prírody počas klimatickej krízy

Medzinárodný projekt Coevolvers rieši spolužitie človeka a prírody v čase klimatickej krízy. Prepája vedcov, samosprávy, miestne komunity, umelcov aj environmentalistov z viacerých európskych krajín. Súčasťou projektu sú verejné diskusie, umelecké aktivity a výstavy, ktoré majú zrozumiteľným spôsobom približovať environmentálne témy širokej verejnosti. TASR o tom informoval hovorca Slovenskej akadémie vied (SAV) Jozef Bednár.

„Príroda nie je iba kulisa alebo niečo, čo máme spravovať zvonku. Sme súčasťou jedného spoločného sveta, kde voda, pôda, lesy, zvieratá aj ľudia navzájom ovplyvňujú svoje prežitie. Projekt Coevolvers ukazuje, že ak chceme zvládnuť klimatické výzvy budúcnosti, musíme sa znova naučiť načúvať krajine a spolupracovať s ňou,“ uviedla Tatiana Kluvánková z Ústavu ekológie lesa SAV.

Hovorca priblížil, že projekt sa zameriava na tzv. prírode blízke riešenia, ktoré môžu pomáhať zadržiavať vodu v krajine, obnovovať lesy, podporovať biodiverzitu či zvyšovať odolnosť komunít voči klimatickej zmene. Ako podotkol, vedci v projekte nesledujú iba dáta o prírode či klimatickej zmene, ale skúmajú aj vzťahy medzi ľuďmi, krajinou a miestnymi komunitami. Spolupracujú priamo s obyvateľmi regiónov, samosprávami, farmármi, ochranármi či umelcami a hľadajú riešenia, ktoré by boli prospešné pre prírodu aj pre ľudí. Súčasťou výskumu sú podľa Bednára rozhovory s miestnymi komunitami, mapovanie krajiny, participatívne workshopy, umelecké intervencie aj tvorba interaktívnych výstav. Dodal, že projekt skúma, ako ľudia vnímajú prírodu, čo od nej očakávajú a ako možno do rozhodovania o krajine symbolicky zapojiť aj „hlasy“ vody, lesov, pôdy či zvierat.

Zároveň avizoval, že v rámci projektu si bude môcť verejnosť od 15. augusta tohto roka vo Veľkých Karloviciach v Beskydách pozrieť výstavu „Naše Beskydy – súžitie človeka s prírodou“. Návštevníci sa na nej dozvedia, čo by nám možno povedali rastliny a živočíchy typické pre beskydskú prírodu, keby vedeli hovoriť ľudskou rečou, spoznajú príklady obnovy krajiny a vyskúšajú si, „ako sa cíti príroda“.

Tému nových foriem spolužitia človeka a prírody otvorí aj verejná diskusia „Človek a príroda: spolužitie bez návodu?“, ktorá sa podľa hovorcu uskutoční 25. júna v podvečerných hodinách v budove Starého evanjelického lýcea v Bratislave. Organizátori chcú hovoriť o tom, či môže človek žiť s prírodou nie ako jej správca, ale ako jeden z účastníkov spoločného viacdruhového sveta – sveta, kde majú svoje potreby a limity nielen ľudia, ale aj voda, lesy či pôda. Diskusia bude otvorená širokej verejnosti. Presný čas podujatia organizátori zverejnia neskôr. Projekt Coevolvers je podporený z programu Európskej únie Horizon Europe.

Naprieč Slovenskom spriechodnia takmer 210 kilometrov riek

Naprieč celým Slovenskom spriechodnia takmer 210 kilometrov vodných tokov. Investície za takmer 14 miliónov eur pre Slovenský vodohospodársky podnik (SVP) ohlásil v pondelok minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) spoločne s generálnym riaditeľom SVP Jozefom Moravčíkom. TASR o tom informoval odbor komunikácie Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR.

„Zásadný posun čaká vodné toky naprieč Slovenskom v spriechodňovaní bariér, ktoré zlepšia protipovodňovú ochranu a vďaka výstavbe funkčných rybovodov aj prirodzenú migráciu rýb a vodných organizmov,“ uviedol odbor komunikácie.

Vodohospodári vďaka projektom financovaným z eurofondov v rámci Programu Slovensko vybudujú nové rybovody a spriechodnia časti riek Cirocha v okrese Snina, Žitava v okrese Zlaté Moravce, Turiec v okrese Martin, Hron v okrese Zvolen, Revúca v okrese Ružomberok, rovnako aj rieku Poprad či hate pri Vodnom diele Nitra. Investície zvýšia podľa MŽP protipovodňovú ochranu území, čistotu vôd a vďaka novým rybovodovom sa zlepšia podmienky pre migráciu rýb.

„Všetky tieto projekty sú významným prínosom z hľadiska ochrany prírody, rybárstva a udržateľného rozvoja pri využívaní vodných tokov,“ vysvetlil generálny riaditeľ SVP Jozef Moravčík.

Envirorezort zároveň poukázal na revitalizáciu 17 kilometrov rieky Morava, ktorú zrealizovali vodohospodári v 12 mesačnom predstihu a o 12 miliónov eur lacnejšie ako pôvodne počítal projekt z júna 2023. Projekt revitalizácie Moravy bol financovaný z plánu obnovy. MŽP to označilo za dôležitý krok k ochrane a obnove prírodného bohatstva Slovenska, s cieľom zlepšiť biodiverzitu, kvalitu vody a zabezpečiť ochranu cenných prírodných území v regióne.

Vodohospodári dokončili práce na obnove bočných ramien Moravy, odstránili náletové dreviny, brehové opevnenia a vo vybraných lokalitách premeandrovali vodný tok do jeho prirodzenej podoby. Pri prácach využívali prírodné materiály ako kameň, drevo či kmene stromov. „Do prác sa zapojilo vyše 130 ľudí, všetka dostupná technika vodohospodárov vrátane bagrov či nákladných áut. Celkovo už bolo vykopaných takmer 248.000 metrov kubických zeminy,“ dodal Moravčík.

Prievidza zabezpečí opatrenia na zadržiavanie vody

Ekologickú revitalizáciu centrálneho mestského priestoru, viac zelene, nové priepustné povrchy i riešenie hospodárenia s dažďovou vodou prinesie realizácia vodozádržných opatrení na Námestí slobody v Prievidzi. Na projekt získala samospráva nenávratný finančný príspevok (NFP) vo výške viac ako 830.000 eur. Informovala o tom hovorkyňa mesta Michaela Beňadiková.

Projekt sa zameriava na realizáciu vodozádržných opatrení na Námestí slobody i na priľahlej Ulici G. Švéniho. „Kombináciou viacerých opatrení chceme vytvoriť systém, ktorý zachytí dažďovú vodu zo striech a spevnených plôch a prirodzene ju vráti späť do územia prostredníctvom dažďových záhrad a ďalších retenčných prvkov,“ vysvetlil vedúci oddelenia pre projekty a investície mesta Ivan Benca.

Opatrenia zahŕňajú vybudovanie dažďových záhrad, výsadbu stromov, živých plotov a trvalkových záhonov s vodozádržnou funkciou. „Cieľom je nielen zadržiavať dažďovú vodu, ale aj zlepšiť mikroklímu v centre mesta, znížiť prehrievanie spevnených plôch a vytvoriť príjemnejšie prostredie pre obyvateľov,“ uviedla Beňadiková.

Súčasťou projektu podľa nej bude aj postupná výmena nepriepustných spevnených plôch za priepustné povrchy umožňujúce vsakovanie dažďovej vody. Chodníky a komunikácie budú z vodopriepustných a drenážnych dlažieb s maximálnou možnou vsakovacou schopnosťou. „Nové riešenie zároveň počíta s osadením líniových žľabov a úpravou obrubníkov tak, aby dažďová voda zo spevnených plôch smerovala priamo do zelených plôch a dažďových záhrad, kde bude prirodzene vsakovať do podložia namiesto odvádzania do kanalizácie,“ priblížila hovorkyňa mesta.

Na realizáciu aktivít projektu mesto získalo NFP vo výške 832 470,49 eura. „Samotným stavebným prácam však bude predchádzať potrebná príprava, preto sa jednotlivé investície budú realizovať postupne v nasledujúcom období,“ podotkla Beňadiková.

Krutá smrť border kólie v Čečehove: Muž strieľal do tmy, dnes mu hrozí obžaloba

Vyšetrovateľ enviropolície úspešne ukončil vyšetrovanie prípadu zastreleného psa v obci Čečehov (okres Michalovce) a podal návrh na obžalobu 35-ročného muža z tohto okresu. Muž je podozrivý z prečinu usmrtenia spoločenského zvieraťa bez primeraného dôvodu.

Prečítajte si tiež:

Podľa zistení polície, o ktorých informoval odbor komunikácie a prevencie Prezídia Policajného zboru, mal muž v novembri minulého roka v podvečerných hodinách vystreliť z malokalibrovej zbrane do tmy. Projektil zasiahol dvojročného psa plemena border kólia do oblasti hrudníka. Zranené zviera bolo okamžite prevezené na veterinárne ošetrenie a následne hospitalizované. Napriek rýchlej veterinárnej starostlivosti však došlo k masívnemu krvácaniu do hrudnej dutiny a pes na nasledujúci deň uhynul v dôsledku zlyhania srdca.

Polícia po vykonaní všetkých potrebných procesných úkonov prípad uzavrela a zároveň verejnosť dôrazne upozorňuje, že akékoľvek bezdôvodné konanie smerujúce k zraneniu alebo usmrteniu zvieraťa je protizákonné a môže byť klasifikované ako trestný čin.

Stovky bíglov z výskumnej stanice dostanú šancu na nový život

Chovná a výskumná stanica bíglov Ridglan Farms v štáte Wisconsin, ktorá sa v poslednom období stala terčom ostrých a miestami až násilných protestov zo strany ochrancov zvierat, definitívne končí svoju činnosť.

Ako píše web apnews.com, floridská záchranná organizácia Big Dog Ranch Rescue oficiálne oznámila, že s vedením stanice dosiahla prelomovú dohodu. Tá garantuje trvalé zatvorenie celého objektu a bezpečný transfer všetkých zostávajúcich 475 psov, ktorí v zariadení ešte zostali. Podľa vyjadrenia zakladateľky záchrannej skupiny Lauree Simmons nezostane na mieste ani jeden jediný pes a v stanici sa tak nadobro skončí éra chovu, testovania a predaja zvierat na laboratórne účely.

Tento zásadný krok prichádza po mesiacoch stupňujúceho sa napätia, ktoré vyvrcholilo počas jari. Aktivisti vtedy opakovane vnikli priamo do areálu stanice. Pri marcových a aprílových incidentoch odniesli desiatky psov, čo viedlo k masovému zatýkaniu a tvrdým potýčkam, pri ktorých musela privolaná polícia použiť slzný plyn a čili sprej. Big Dog Ranch Rescue v snahe situáciu upokojiť kúpila už v apríli približne 1 500 bíglov z celkového počtu viac ako dvetisíc zvierat za nezverejnenú sumu.

Vlna transportov odštartovala v uplynulých dňoch, kedy prvé stovky psov zamierili do bezpečia. Zostávajúce bígle, ktoré sú momentálne ešte len malými šteniatkami, budú presunuté počas nadchádzajúceho augusta.

Zvieratá putujú priamo do špecializovaných areálov organizácie na Floride a v Alabame, kde dostanú potrebnú veterinárnu starostlivosť, podstúpia kastráciu a začnú sa socializovať. Cieľom je pripraviť ich na adopciu, aby mohli po prvýkrát v živote zažiť normálny domov a pocit bezpečia.

Simmons zároveň dôrazne vyzvala aktivistov, aby upustili od ďalších demonštrácií, keďže hlavný cieľ bol dosiahnutý. Na záver dodala, že ich organizácia aktuálne intenzívne spolupracuje s Trumpovou administratívou, pričom sa snažia presadiť úplné zastavenie štátneho financovania pre invazívne a bolestivé experimenty vykonávané na psoch.

Prečítajte si tiež:

Rýchle správy

• Do Dunaja vplávalo 5000 jesterov malých. Ichtyológovia z Jihočeskej univerzity, ktorí ich vypúšťali, budú sledovať, ako prekonávajú migračné bariéry – vodné elektrárne a či sa im v tom darí.
• Štátna ochrana prírody vyhlásila výberové konanie na obsadenie funkcie riaditeľ/riaditeľka Správy slovenských jaskýň v Liptovskom Mikuláši. Písomné žiadosti o zaradenie do výberového konania môžu záujemcovia posielať najneskôr do 7. júla. Predpokladaný termín uskutočnenia výberového konania je počas júla, informoval odbor komunikácie a propagácie ŠOP SR.
• Mestské lesy Košice spustili dvojfázový plán, počas ktorého majú mechanicky oslabiť a cielenou chemickou likvidáciou odstrániť agresívnu rastlinu pohánkovec japonský. Rastlina podľa podniku dusí les svojím hustým tieňom. „V týchto dňoch naši pracovníci intenzívne kosia pohánkovec a odstraňujú jeho obrovskú nadzemnú biomasu. Cieľom je rastlinu vyčerpať a donútiť ju spotrebovať energiu z koreňov na rast nových, mladých výhonkov,“ vysvetľujú Mestské lesy Košice. V auguste plánujú druhú fázu, v ktorej pristúpia k aplikácii špeciálneho cieleného postreku. „V tomto období pred kvitnutím totiž pohánkovec začína sťahovať živiny z listov späť hlboko do koreňov – a spolu s nimi nasaje aj účinnú látku, ktorá ho zničí natrvalo,“ uvádza podnik. Návštevníkov lesa vyzýva, aby nekosili a nevytrhávali rastlinu sami. Avizuje, že augustový postrek vopred oznámi a dotknuté plochy riadne označí. „Počas aplikácie bude potrebné zvýšiť opatrnosť, najmä ak do lesa chodíte so štvornohými miláčikmi,“ upozornil.
• Mestské lesy v Bratislave pokračujú v obnove ikonických drevených altánkov – besiedok, ktoré patria k charakteristickým symbolom lesoparku. Počas tohto leta pribudlo päť nových, ktoré nahradili pôvodné stavby v zlom technickom stave, informovali z mestskej organizácie. Obnovené besiedky sa nachádzajú v lokalitách Kačínska dolina, I. lom, pri studničke pod Dubmi, „Tabule” nad Krasňanmi a „U-cesta” (cesta na Kamzík). Pri všetkých altánkoch nájdu návštevníci aj nízke lavice na opekanie a ohniská v novom bezpečnostnom štandarde. Obnova besiedok je súčasťou dlhodobej snahy zlepšovať rekreačnú infraštruktúru v lesoparku. Tento rok je realizovaná aj vďaka finančnému príspevku súkromnej spoločnosti.
• V zoologickej záhrade v Bratislave zomrel v sobotu (13. 6.) viac ako 30-ročný medveď hnedý menom Felix. Medveďa, ktorý patril k ikonickým zvieratám zoo, museli eutanazovať z vážnych zdravotných dôvodov. Dlhé roky žil vo výbehu, ktorý patrí medzi pôvodné výbehy zoo ešte zo 60. rokov, informovala vedúca odboru marketingu zoo Zuzana Očenášová. Felix sa narodil v bratislavskej zoo v roku 1995. Bol pomerne bojazlivý jedinec, každú zmenu vo svojom obydlí vnímal podľa zoo veľmi citlivo. Pred tromi rokmi sa rozhodlo o rozšírení jeho pôvodného výbehu. Trvalo však niekoľko týždňov, kým sa prvýkrát odvážil vojsť do rozšírenej časti. Na nové prostredie reagoval podľa zoo veľmi pozitívne a trávil v ňom veľa času – spával v novom brlohu, vyhrabával korienky rastlín, prechádzal sa po svahovitom teréne a bol aktívnejší. Zoo aktuálne projektuje nový výbeh pre medvede hnedé v časti Karpatský les, v ktorom sa má zachovať čo najprirodzenejší biotop. Z pôvodných 800 metrov štvorcových, v ktorých Felix žil, bude nový medvedinec na ploche s rozlohou 15.000 metrov štvorcových. V pôvodnom výbehu, kde žil Felix, už medvede umiestnené nebudú.

• Zníženie objemu komunálneho odpadu, zvýšenie separácie a väčšiu zásluhovosť systému má priniesť do Kremnice zavedenie systému množstvového zberu. S realizáciou projektu, na ktorý mesto získalo dotáciu vo výške viac ako 845 000 eur, by podľa primátora Martina Novodomca mali začať na jeseň tohto roka. Ako informoval, mestu po viac ako šiestich mesiacoch prišla podpísaná zmluva o nenávratnom finančnom príspevku na zavedenie systému s alokáciou zdrojov vo výške viac ako 845.000 eur od ministerstva životného prostredia. Z vlastného rozpočtu projekt mesto dofinancuje sumou 73 000 eur. Projekt by sa mal podľa jeho slov začať realizovať po úspešnom ukončení a kontrole verejného obstarávania, čo predpokladá na jeseň tohto roka. Dokončený by mal byť na jar v roku 2028.
• Tri slovenské študentské tímy predstavili v priestoroch Strednej priemyselnej školy dopravnej na Študentskej ulici v Trnave vozidlá, s ktorými budú reprezentovať Slovensko na medzinárodnej súťaži v úspornej jazde Shell Eco-marathon Europe. Podujatie sa uskutoční na poľskom okruhu Silesia Ring v termíne od 24. do 28. júna. Stredoškoláci zo Strednej priemyselnej školy dopravnej v Trnave sa zapoja s dvoma vozidlami na elektrický pohon. Súťažiť budú v kategórii UrbanConcept aj v kategórii prototypov. Študenti Strojníckej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave predstavia vozidlo s benzínovým pohonom.
• CHKO Český les vyhlasuje pri príležitosti Týždňa inváznych druhov obľúbenú súťaž o najoriginálnejšiu kyticu vytvorenú z inváznych rastlín. Mnohé z týchto druhov, ako napríklad lupina mnoholistá, netýkavka žľaznatá, zlatobyľ kanadská či topinambur, boli do Európy pôvodne dovezené zámerne ako okrasné, liečivé alebo úžitkové rastliny. Vďaka svojej mimoriadnej odolnosti sa však začali nekontrolovane šíriť a dnes vytláčajú naše pôvodné druhy. Zapojiť sa do súťaže môžete tak, že sa vydáte do prírody, nazbierate tieto alebo iné invázne rastliny a vytvoríte z nich originálnu kyticu. Svoj výtvor následne odfoťte a fotografiu zazdieľajte buď priamo v komentároch pod pôvodným príspevkom CHKO Český les, alebo ju pošlite e-mailom na adresu katerina.juhanakova@aopk.gov.cz. Súťaž prebieha až do 30. septembra 2026 a na autorov najzaujímavejších fotografií čaká zaslúžená odmena.

Výber z EKO článkov na Aktuality.sk

Výber z médií

• Vlky pod Tatrami zaútočili na ovčie stáda. Pastier mal slzy na kraji, telá našiel po celom chotári (tnlive.sk)
• Masa chladnej vody v Atlantiku naznačuje veľké problémy pre Európu (ct24.ceskatelevize.cz)
• VIDEO: Bocianie mláďa z Liptova zomieralo v priamom prenose, zábery vyvolali súcit a debatu o tom, čo je v prírode bežné (zilinak.sk)
• Vedci našli veľrybie pohrebisko. Obsahuje stovky tiel starých aj milióny rokov (ct24.ceskatelevize.cz)
• Papagáj ako z Pokémonov prežil vlastnú smrť. Teraz ho vedci musia nechať ísť, aj keď majú strach (nationalgeographic.cz)