Slovenský unikát má horkú príchuť. Prečo závislosť od zakladateľa vystavuje rodinné firmy obrovskému riziku?

Rodinné firmy sú symbolom stability a spolupatričnosti, no nový prieskum poisťovne UNIQA upozorňuje na skryté hrozby spojené s osobou majiteľa, krízovým plánovaním aj generačnou výmenou.  

Rodinné firmy predstavujú chrbticu slovenskej ekonomiky. Podľa odborných odhadov tvoria 60 až 65 percent všetkých podnikateľských subjektov na Slovensku, zamestnávajú obrovské množstvo ľudí a výrazne podporujú rozvoj celých regiónov. Sú nositeľmi hodnôt, ktoré presahujú čisto ekonomický rozmer – spája sa s nimi dôvera, stabilita a pocit spolupatričnosti.

Napriek týmto silným stránkam však slovenské rodinné podniky čelia špecifickým výzvam a rizikám, ktoré môžu zo dňa na deň ohroziť ich fungovanie. Rozsiahly prieskum finančného domu UNIQA, ktorý vypracovala agentúra NMS, do hĺbky analyzoval reálny stav, hrozby, pripravenosť na krízy aj medzigeneračné vzťahy v slovenskom rodinnom podnikaní.

Nebezpečná závislosť od zakladateľa

Jedným z najzaujímavejších a zároveň najpozitívnejších zistení prieskumu je výnimočné postavenie slovenských rodinných podnikov v medzinárodnom kontexte. V sektoroch high-tech a med-tech dosahuje podiel slovenských firiem na domácej ekonomike približne 12 percent, čo je vôbec najvyššia hodnota v celej Európe. Tento fakt úzko súvisí so silným zázemím automobilového priemyslu na Slovensku, ale aj s historickou transformáciou po revolúcii, kedy sa veľké štátne podniky rozpadali a vytvárali podhubie pre vznik nových, menších rodinných firiem. V počte malých a stredných podnikov (SME) na 1000 obyvateľov tak Slovensko dlhodobo patrí na najvyššie priečky v Európskej únii.

Na druhej strane však prieskum odhalil kritickú zraniteľnosť v oblasti riadenia. Celá tretina slovenských rodinných firiem priznala, že pri náhlom trojmesačnom výpadku majiteľa by bola od neho natoľko závislá, že by prestala fungovať alebo by fungovala len s obrovskými ťažkosťami. Ďalšia tretina udáva, že by to ich prevádzku zásadne obmedzilo. V porovnaní so susedným Českom, kde rovnaký problém uvádza len štvrtina firiem, sú slovenské rodinné podniky v oveľa väčšom riziku.

Člen predstavenstva UNIQA Martin Rotkovský v tejto súvislosti upozorňuje na zásadný rozdiel oproti korporátnemu svetu: „V rodinnej firme je jednoznačne určujúcim a kľúčovým prvkom človek. Vo veľkých korporáciách je človek oveľa ľahšie nahraditeľný, kým v rodinnom podniku je nepostrádateľnou súčasťou celého denného fungovania.“

Prieskum navyše poukázal na výraznú naivitu samotných zakladateľov. Až 75 percent majiteľov je presvedčených, že v prípade potreby dokážu svoju firmu plnohodnotne odovzdať novému vedeniu v priebehu šiestich mesiacov. Reálna prax z terénu pritom ukazuje, že proces odovzdávania firmy a prípravy nástupcu trvá v skutočnosti dva až sedem rokov.

Najväčšou hrozbou nie je AI, ale ľudia

Zatiaľ čo globálne médiá a nadnárodné korporácie neustále zdôrazňujú hrozby spojené s nástupom umelej inteligencie (AI), kybernetickými útokmi či zelenou transformáciou a klimatickými zmenami, pre slovenské rodinné podniky to nie sú témy, ktoré by riešili na dennej báze. Ich najpálčivejšie problémy sa týkajú celkom inej oblasti – ľudských kapacít, organizácie práce a udržania kľúčových zamestnancov.

Analytik NMS a garant prieskumu Michal Mislovič potvrdzuje, že pôvodné očakávania výskumníkov sa nenaplnili: „Pôvodná hypotéza bola, že aj rodinné firmy akútne riešia témy ako AI či ekologické opatrenia. Opak je pravdou. To, čo firmy skutočne trápi na dennej báze, sú ľudia – nájsť spoliehavých zamestnancov, udržať si ich a nastaviť funkčný systém riadenia s rozumným balansoma medzi prácou a rodinou. Tvrdenie, že najťažšia je práca s ľuďmi, ich organizáciou a vedením, sa 100-percentne potvrdilo,“ uviedol pre portál Aktuality.sk.

S ľudskými zdrojmi súvisí aj ďalší nečakaný fenomén, s ktorým sa slovenské firmy trápia – takzvané neohlásené absencie zamestnancov, známe aj ako „no-show-up“ efekt. Ide o situácie, kedy pracovník bez akéhokoľvek upozornenia jednoducho nepríde do práce a viac sa vo firme neobjaví. Prieskum ukázal, že v každej tretej rodinnej firme na Slovensku sa tento stav stáva minimálne raz do mesiaca. Tento problém zasahuje najmä firmy odkázané na sezónne práce, ako sú vinohradníci, poľnohospodári či gastronómovia, kde výpadok ľudí v kľúčovom momente roka ohrozuje celoročný hospodársky výsledok.

9 fotiek v galérii

Vinohradníci sú často závislí od sezónnych pracovníkov

Zdroj: Vytvorené pomocou AI Gemini

ýPodnikatelia sa preto čoraz viac spoliehajú na zavádzanie zamestnaneckých štandardov, poistných programov a benefitov, ktoré zvyšujú lojalitu. V krízových momentoch im však opäť pomáha samotná rodinná nátura biznisu – okamžité zaskočenie zo strany príbuzných, detí či starých rodičov. Ak si však firmy chcú udržať dlhodobú stabilizáciu, potrebujú siahnuť aj po profesijných riešeniach.

Martin Rotkovský z UNIQA vysvetľuje, že práve tieto zistenia boli podnetom pre úpravu poistných produktov: „Prieskum sme robili aj v súvislosti s tvorbou nášho nového produktu pre SME segment. Rozhodli sme sa na jeho základe doň zaradiť prvky, ktoré nepozerajú na firmu len pohľadom, aký má majetok a čo potrebuje poistiť, ale aj ako je to prepojené s ľuďmi. Prekvapila nás totiž závislosť od osoby majiteľa. Keď firma popisuje svoje najväčšie obavy, nezačína rizikami, ktoré tradične ponúkame – na tie poistky zväčša majú. Medzi rizikami, ktoré im zostávajú bez krytia, sú aj kľúčové osoby a vypadnutie samotného majiteľa,“ vysvetlil pre Aktuality.sk.

Krízové plány a zraniteľnosť pri prerušení prevádzky

Okrem personálnych rizík odhalil prieskum aj podceňovanie majetkových a prevádzkových hrozieb z pohľadu poistenia. Až 93 percent rodinných firiem uvádza, že chce mať svoje riziká pokryté čo najširšie. Keď však dôjde na reálne krízové udalosti, ukazuje sa nesúlad medzi tým, čo si majitelia myslia, a objektívnou realitou.

Pri požiaroch či živelných pohromách sa majitelia zvyčajne sústredia na obnovu budov a nákup nových strojov. Zanedbávajú však poistenie prerušenia prevádzky, ktoré býva pre firmu oveľa fatálnejšie. Výpadok výroby a stratu trhového podielu počas rekonštrukcie dokáže prežiť len máloktorá nevystužená firma.

Ešte horšie sú na tom rodinné firmy v oblasti krízového plánovania pre prípad výpadku samotného lídra. Konkrétny krízový plán pre prípad, že by majiteľ vypadol zo dňa na deň (napríklad zo zdravotných dôvodov), má vypracovaný len 36 percent rodinných firiem. Z firiem, ktoré už plán nástupníctva majú vybraný, má len 27 percent tento plán oficiálne spísaný a jasne definovaný. Posunom je však fakt, že ak sa už slovenské firmy pre takýto krok rozhodnú, pristupujú k nemu poctivejšie než v okolitých krajinách.

9 fotiek v galérii

Výsledky prieskumu NMS a UNIQA: Priority poistenia

Zdroj: Uniqa

Mýtus o neexistujúcom „sklenenom strope“

Jednou z najdôležitejších tém slovenskej ekonomiky je aktuálne prebiehajúca prvá a druhá generačná výmena. Keďže väčšina slovenských rodinných podnikov vznikala začiatkom 90. rokov, ich zakladatelia dnes dosahujú vek 55 až 65 a viac rokov a stoja pred zásadnou otázkou, čo bude s ich celoživotným dielom ďalej.

Z prieskumu vyplynulo, že pri výbere nového lídra až 85 percent firiem volí nástupcu výhradne z okruhu vlastnej rodiny. To však vytvára napätie voči externým zamestnancom. Až 61 percent zamestnancov v rodinných podnikoch otvorene pociťuje existenciu takzvaného skleneného stropu – presvedčenia, že ak nie sú členmi rodiny, do najvyššieho vedenia firmy nemajú šancu sa prepracovať, bez ohľadu na svoje schopnosti a odpracované roky.

Expertka na rodinné podnikanie a zakladateľka Inštitútu rodinného biznisu Erika Matwij zdôrazňuje, že základnou chybou majiteľov je zamieňanie si vlastníkovej roly s rolou manažérskou: „Priezvisko môže byť legitímnou vstupenkou do vlastníckej štruktúry, ale nikdy by nemalo byť automatickou vstupenkou do manažérskej a riadiacej funkcie. Ak sa rodinná príslušnosť stáva hlavnou kvalifikáciou, majitelia riskujú, že stratia špičkových externých manažérov a zničia motiváciu tímu. Kľúčom k udržaniu kvalitných ľudí je dopredu nastaviť jasné, spravodlivé a transparentné pravidlá hodnotenia, odmeňovania a kariérneho postupu pre všetkých – vrátane vlastných detí.“

Prieskum zároveň ukázal zaujímavý psychologický paradox medzi zakladateľmi, zamestnancami a nastupujúcou generáciou. Kým 60 percent zamestnancov tvrdí, že deti majiteľa sú vo firme neoprávnene zvýhodňované, rovnako 60 percent detí (nástupcov) pociťuje zo strany svojich rodičov prehnanú prísnosť, znevýhodňovanie a neprimeraný tlak na výkon.

Mladá generácia (najmä Generácia Z) pritom často hľadá vlastnú identitu. Deti zakladateľov často vyštudujú úplne iné odbory, vyskúšajú si prácu v cudzích korporáciách či v zahraničí, aby dokázali svoju samostatnosť. Až po získaní nadhľadu a skúseností z iného prostredia sa mnohí vracajú späť do rodinného biznisu, kde prinášajú modernejší pohľad na riadenie.

Michal Mislovič k tomu dopĺňa, že životy mladých ľudí bývajú rodinným biznisom presiaknuté už od detstva: „To, čo sa rieši cez deň vo firme, sa rieši potom aj večer pri večeri alebo pri televízore. Špeciálne na to poukazuje nastupujúca generácia. Vnímajú, že rodičia trávili v práci čas od rána do večera, a oni tam postupne museli chodiť tiež. Tieto skúsenosti majú dopad na to, či sa chcú rodinnému podnikaniu ďalej venovať. Preto sú najmladšie generácie často naklonené úplnému odtrhnutiu sa od rodinného odboru.“

Od „Work-Life“ k „Work-Work“ balansu

Špecifikom rodinného podnikania je extrémny presah pracovného života do súkromia. Tradičný koncept „work-life balance“ v rodinných firmách prakticky neexistuje. Nahradil ho takzvaný „work-work balance“, kedy sa pracovné témy, operatíva a nezhody prenášajú k večernému stolu, do víkendov aj na rodinné oslavy.

Tento neustály tlak vedie k emocionálnemu vyčerpaniu. Dlhodobé štatistiky ukázali, že nezvládnuté osobné roztržky, komunikačné šumy a potláčané krivdy bývajú hlavným dôvodom až 70 až 80 percent rozpadov rodinných firiem. Majitelia pritom žijú v ilúzii, že domáce hádky pred zamestnancami utaja. Až 85 percent majiteľov na Slovensku je presvedčených, že ich nezhody vo firme nikto nespozoruje – no realita je opačná. Až 60 percent zamestnancov potvrdzuje, že vnútrofiremné aj rodinné napätie okamžite vnímajú z atmosféry, gest a nálady majiteľa.

Erika Matwij vidí riešenie v inštitucionalizácii rodinného dialógu: „Založenie rodinných rád je alfa a omega fungovania rodinnej firmy – je to ako správna rada vo firme. V zahraničí podnikateľské rodiny fungujú na báze rodinných rád celkom prirodzene. Dohody majú vyčistené a vďaka tomu sú konkurencieschopné, lebo rozpory v rodine ich nerozdeľujú. Rodinná rada musí byť bezpečným miestom, kde si členovia rodiny vyčistia emócie, nastavia pravidlá a rozprávajú sa bez obviňovania či skákania do reči. Práve neschopnosť oddeliť rodinu od firmy vedie k tomu, že sa rodiny rozpadávajú kvôli biznisu. Pravidlá a ich striktné dodržiavanie dokážu zachrániť rodinu, vzťahy aj samotný podnik,“ ozrejmila pre Aktuality.sk.

Matwij zároveň poukazuje na to, že nedodržiavanie dohody býva najčastejším zlyhaním: „Nedodržiavanie pravidiel je celoľudská a spoločenská choroba. Máme firmy, ktoré majú 30 rokov a až teraz si tie pravidlá nastavujú. Je to legitímne. Keď jasné pravidlá uvidia kľúčoví pracovníci mimo rodiny, budú firme a jej spravodlivosti veriť a budú za ňu ťahať.“

9 fotiek v galérii

Výsledky prieskumu NMS a UNIQA: Súkromie v rodine

Zdroj: Uniqa

Profesionalizácia ako kľúč k prežitiu

Aby slovenské rodinné podniky dokázali úspešne zvládnuť prechod do ďalších generácií a vyhli sa riziku likvidácie či nevýhodného predaja, musia do svojho riadenia vniesť viac systémovosti a emócie potlačiť v prospech racionálneho plánovania.

Martin Rotkovský na záver zdôrazňuje potrebu nadhľadu: „To najdôležitejšie pre dlhodobé prežitie je, aby sa majiteľ pri riadení neorientoval len na emócie, ale vniesol do firmy racio a strategické plánovanie. Mnoho vecí sa totiž neurobí samo od seba a na výpadok kľúčových osôb či odovzdanie firmy sa treba systematicky pripraviť. Boli sme svedkami toho, že keď sme sa pozreli na potreby rodín v retaily, prirodzene sme dospeli k tomu, že musíme rovnaký princíp uplatniť aj pri podnikoch. Veď 60 percent ekonomiky tvoria práve rodinné firmy.“

Článok vznikol v spolupráci s poisťovňou UNIQA.