Sľubovali prácu pre hladovú dolinu, po zmene vlády z biznisu zišlo. Kaliňákova Konštrukta odchádza z Prakoviec
obchodnyregister
2026.06.29.
Robert Kaliňák spomína nehorázne peniaze, ktoré pri projekte mali ísť do súkromných firiem, no ďalšie informácie neposkytol.
Mal to byť impulz pre hladovú dolinu, ktorý paradoxne umožnila nešťastná vojnová realita u našich východných susedov. Došlo však k zmene vlády a zo štátneho biznisu nie je nič.
Reč je o snahe štátnej zbrojovky Konštrukta Defence rozbehnúť obrannú výrobu v opustených halách v priemyselnom areáli v Prakovciach v okrese Gelnica na východe Slovenska. Ešte v roku 2022 tam štátny podnik kúpil dve haly a pripravoval sa tu opravovať vojenskú techniku či rezať pancier pomocou plazmy.
V Prakovciach malo nájsť zamestnanie podľa vtedajšieho vedenia štátnej Konštrukty 30 zamestnancov. Po necelých štyroch rokoch však z plány návratu zbrojárskeho priemyslu do areálu v Prakovciach rozplynuli. Prednedávnom totiž štátna zbrojárska spoločnosť haly odpredala súkromnej firme.
Kúpili za 300-tisíc, predávajú za 440-tisíc
Dve výrobné haly v areáli bývalých Závodov ťažkého strojárstva kúpila Konštrukta v novembri 2022 od súkromnej firmy Lemakor. Za budovy a pozemky s výmerou necelých 2 800 štvorcových metrov zaplatila 280-tisíc eur bez DPH, ďalších 15-tisíc stáli tri mostové žeriavy. Spolu teda zaplatili približne 295-tisíc eur.
Podľa kúpnej zmluvy, zverejnenej v centrálnom registri, teraz štátny podnik predáva ten istý majetok za 444-tisíc eur bez DPH. Z tejto sumy pripadá 399 600 eur na nehnuteľnosti a 44 400 eur na hnuteľný majetok – tri žeriavy, kontajnerové bunky a kamerový systém.
Haly a zariadenia kupuje spoločnosť Stavakov so sídlom v Margecanoch neďaleko Prakoviec. Na časť kúpnej ceny si firma zobrala v banke hypotekárny úver. Predaj sprostredkovala košická realitná kancelária aSiDoma, ktorej rezervačný poplatok vo výške 9-tisíc eur sa započítal ako provízia.
Cena samotných nehnuteľností tak oproti roku 2022 vzrástla zhruba o 43 percent. Nie je však jasné, koľko Konštrukta do hál po kúpe investovala. Pri spustení projektu rezort obrany odhadoval náklady na rozbeh výroby približne na 1,5 milióna eur, z čoho 300-tisíc bolo na revitalizáciu priestorov a 1,2 milióna na technológie. Podnik zatiaľ neuviedol, či sa tieto investície aj zrealizovali a v akom rozsahu to bolo. Spoločnosť Konštrukta – Defence na naše otázky do uzávierky nereagovala.
Pozrite si v akom stave štátna firma halu predala
Na prípad sme sa chceli spýtať aj ministra Roberta Kaliňáka. Ten prisľúbil, že nariadi Konštrukte, aby na otázky odpovedala. Ani po vyše týždni sme však odpovede z ministerstva ani Konštrukty nedostali.
Konštrukta sa má venovať húfniciam
Minister Kaliňák nám ale po rokovaní vlády povedal, že zámer bývalého vedenia Konštrukty Defence bol mimo portfólia činností, ktorému by sa mala táto akciovka venovať. „Boli tam finančné prešľapy, ktoré boli spojené s tým, že Konštrukta chcela robiť činnosť, na ktorú nie je stavaná. Je to vývojové a integračné pracovisko,“ uviedol Robert Kaliňák.
Obvinil aj bývalé vedenie štátnej akciovky, že sa pustili do investícií, s ktorými boli spojené privysoké prevádzkové náklady. Takisto povedal, že sa takto mali „vyťahovať” peniaze a tie mali tiecť súkromným firmám pri zriadení projektu servisného strediska pre obrnené vozidlá Patria. Kaliňák prisľúbil, že informácie o tomto projekte aj firmy, ktoré z neho mali profitovať našej redakcií poskytne, no dodnes sa tak nestalo.
„Za nášho vedenia rezortu sme chceli, aby obrnené vozidlá Patria servisoval priamo štátny podnik Konštrukta Defence, a práve na to sme potrebovali vlastné priestory v Prakovciach. Súčasné vedenie to však dáva servisovať firmám pána Strnada, ktorému kvôli tomu prenajali aj priestory v Moldave nad Bodvou – a keďže je podnik Konštrukta Defence navyše v zlých číslach, rozpredáva majetok, aby to aspoň čiastočne vykompenzoval,“ reagoval na tvrdenia Jaroslav Naď, bývalý minister obrany a aktuálne predseda strany Demokrati.
Druhýkrát rovnaký scenár
Odchod štátneho zbrojného podniku z Prakoviec nie je ojedinelý. Takmer identický vývoj sa odohral aj v druhej východoslovenskej prevádzke Konštrukty – v Moldave nad Bodvou.
Tam štátna zbrojovka od roku 2019 budovala servisné stredisko, do ktorého investovala stovky tisíc eur a kde poskytovala opravárenské kapacity slovenskej aj ukrajinskej armáde. Za ministra Jaroslava Naďa (vtedy OĽaNO) sa areál pripravoval na rozšírenie – počet zamestnancov mal stúpnuť z pôvodných 10 až 15 na 60 a neskôr až na 150. Mala sa tu podieľať aj na výrobe obrnených vozidiel 8×8 Patria, pri ktorých je Konštrukta hlavným slovenským subdodávateľom.
Po nástupe Roberta Kaliňáka sa smerovanie obrátilo. Rezort obrany areál v Moldave prenajal súkromnej spoločnosti MSM zo skupiny Czechoslovak Group českého oligarchu Michala Strnada, a to bez verejnej súťaže, potichu a na neurčitý čas. Informoval o tom Denník N, prenájom potvrdil hovorca CSG Andrej Čírtek. Štát tým podľa denníka prišiel o jednu z mála kapacít, kde mohol vo vlastnej réžii opravovať vojenskú techniku.
Hala v Moldave nad Bodvou, ktorú Konštrukta Defence prenajala spoločnosti MSM
Zdroj: Ministerstvo obrany SR
Minister Kaliňák ale tento krok obhajoval tvrdením, že Konštrukta sa má sústrediť výhradne na vývoj a výrobu húfnic, nie na servis. Skupina CSG má pritom v areáli v Moldave okrem opráv vyrábať aj nákladné vozidlá Tatra. Spoločnosti Tatra Defence Slovakia a MSM Land Systems tam plánujú zmontovať asi 4-tisíc kusov spomínaných vozidiel pre zákazníka z juhovýchodnej Ázie. hodnota zákazky je viac ako miliarda eur.
Bývalý minister Naď označil prenájom tohto areálu za krok, ktorým sa štát stáva ešte závislejším od jedného súkromného hráča.
Strnadova skupina pritom pod Kaliňákovým vedením rezortu získala na Slovensku zbrojné zákazky za stovky miliónov eur, vrátane často medializovanej rámcovej zmluvy na muníciu cez ZVS Holding. V decembri 2025 otvorila novú linku na plnenie munície v Dubnici nad Váhom za približne 100 miliónov eur. Vzťahy medzi ministrom a Strnadom sú predmetom otázok o možnom konflikte záujmov – český portál Seznam Zprávy upozornil na príjmy advokátskej kancelárie Kallan Legal, v ktorej má Kaliňák podiel, ktoré jej tečú od firmy napojenej na Strnada. Obe strany akýkoľvek konflikt záujmov odmietli.