Smer dobieha PS, boj o víťazstvo sa dramatizuje. Nový prieskum ukázal tesný súboj, kto zostane mimo parlamentu?

Ak by sa parlamentné voľby konali v druhej polovici októbra, najväčšiu podporu voličov by získalo Progresívne Slovensko (PS). Na päty mu však tesne šliape Smer-SD, ktorý si oproti septembru polepšil. Rozdiel medzi oboma stranami predstavuje len dve desatiny percentuálneho bodu a nie je štatisticky významný.  

Progresívne Slovensko by podľa októbrového volebného modelu získalo 18,6 percenta hlasov, zatiaľ čo Smer-SD by podporilo 18,4 percenta voličov. Hoci PS zostáva na prvom mieste, jeho náskok pred Smerom je minimálny. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu agentúry Ipsos, ktorý uskutočnila pre Denník N. Do parlamentu by sa podľa volebného modelu dostalo osem politických subjektov. Agentúra upozorňuje, že vzhľadom na štatistickú nevýznamnosť rozdielu by sa víťazom volieb mohla stať ktorákoľvek z týchto dvoch strán.

Zatiaľ čo podpora Progresívneho Slovenska zostáva na podobnej úrovni ako v predchádzajúcom mesiaci, Smer zaznamenal nárast. V septembri dosahovalo PS podporu 19 percent a Smer 16,9 percenta. V októbri tak Smer posilnil o 1,5 percentuálneho bodu, kým PS si pohoršilo o 0,4 bodu.

Na treťom mieste by skončila Republika so ziskom 10,8 percenta hlasov. Jej podpora však po predchádzajúcom raste mierne poklesla. V septembri dosahovala 12,8 percenta, čo znamená medzimesačné oslabenie o dva percentuálne body. Rastúci trend sa tak v októbri zastavil.

Štvrtú priečku by obsadilo Hnutie Slovensko s podporou rovných desať percent. Aj v jeho prípade ide o pokles oproti septembru, keď dosahovalo 10,7 percenta.

Na ďalších miestach nasledujú Sloboda a Solidarita (SaS) a Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), ktoré si podľa prieskumu udržiavajú stabilnú podporu. SaS by volilo 8,1 percenta respondentov, zatiaľ čo KDH by získalo 7,3 percenta hlasov. V septembri pritom SaS dosahovala 8,4 percenta a KDH sedem percent.

Hlas-SD zostáva na rovnakej úrovni ako pred mesiacom. Stranu by podporilo 6,6 percenta voličov. Ôsmym subjektom, ktorý by sa dostal do Národnej rady, by boli Demokrati so ziskom 5,3 percenta. Oproti septembrovým 5,5 percenta ide o mierny pokles, strana sa však naďalej drží nad päťpercentnou hranicou zvoliteľnosti.

Pred bránami parlamentu by zostala Maďarská aliancia, ktorej podpora dosahuje 3,4 percenta. Strana Právo na Pravdu by získala 3,3 percenta, čím by si oproti septembru polepšila o 1,1 percentuálneho bodu.

Sme rodina by podľa modelu oslovila 2,4 percenta voličov, Slovenská národná strana (SNS) dve percentá a strana Za ľudí 1,8 percenta. Ostatné politické subjekty by spolu získali 2,2 percenta hlasov.

V prípade Sme rodina agentúra upozornila aj na rozdiel v označení strany medzi jednotlivými meraniami. V septembri ju respondentom predstavila pod názvom Sme rodina a Sulíkovci, a to po oznámení kandidatúry Richarda Sulíka za túto stranu a predstavení spoločného názvu. V augustovom a októbrovom prieskume vystupovala pod názvom Sme rodina.

PS by získalo 33 poslancov, Smer o jedného menej

Podľa prepočtu volebných preferencií na parlamentné mandáty by sa do Národnej rady dostalo osem strán a hnutí. Najsilnejšie zastúpenie by malo Progresívne Slovensko, ktoré by obsadilo 33 poslaneckých kresiel. Smer-SD by získal 32 mandátov.

Tretia Republika by mala v parlamente 19 poslancov a Hnutie Slovensko 18. SaS by pripadlo 14 kresiel, KDH 13 a Hlas-SD by získal 12 mandátov. Demokrati by mali deväť poslancov.

Výsledky modelu tak naznačujú veľmi tesný súboj nielen v podpore voličov, ale aj v počte mandátov medzi dvoma najsilnejšími politickými subjektmi.

Kto má najväčšiu šancu vyhrať voľby? Ipsos vypočítal aj pravdepodobnosti

Agentúra Ipsos sa v októbrovom prieskume venovala aj pravdepodobnosti víťazstva jednotlivých strán a ich šanciam na prekročenie volebnej hranice.

Na odhad využila metódu Monte Carlo, pri ktorej uskutočnila celkovo 5-tisíc simulovaných volieb. Model vychádzal z aktuálnej vlny prieskumu, doplnenej o výsledky predchádzajúceho merania s polovičnou váhou. Takýto postup podľa agentúry obmedzuje vplyv náhodných výkyvov medzi jednotlivými prieskumami, pričom výsledný odhad naďalej vychádza predovšetkým z aktuálnych dát.

Z analýzy vyplýva, že najväčšiu pravdepodobnosť víťazstva má Progresívne Slovensko, a to 52 percent. Smer-SD dosahuje 47-percentnú pravdepodobnosť prvenstva. Republike model prisudzuje jednopercentnú šancu na víťazstvo. Pri ostatných politických stranách a hnutiach je pravdepodobnosť, že skončia na prvom mieste, nižšia ako jedno percento.

Agentúra zároveň upozorňuje, že vypočítané pravdepodobnosti sa vzťahujú výlučne na situáciu, ak by sa voľby konali v čase zberu dát. Nejde teda o prognózu ani predpoveď výsledkov budúcich parlamentných volieb.

Demokrati na hrane. Šanca na vstup do parlamentu je takmer 50 na 50

Samostatná časť analýzy sa zamerala na pravdepodobnosť prekročenia päťpercentnej hranice potrebnej na vstup do Národnej rady.

Podľa výsledkov by mali Progresívne Slovensko, Smer-SD, Republika a Hnutie Slovensko viac ako 99-percentnú pravdepodobnosť získania parlamentného zastúpenia. SaS dosahuje 99-percentnú pravdepodobnosť.

Vysokú šancu na vstup do parlamentu má aj KDH, ktorému model prisudzuje 94 percent. Pri Hlase-SD je pravdepodobnosť o niečo nižšia, dosahuje 85 percent.

Najväčšia neistota sa spája s Demokratmi. Hoci ich aktuálna podpora dosahuje 5,3 percenta, pravdepodobnosť prekročenia päťpercentného prahu je podľa simulácií iba 56 percent. Strana sa tak pohybuje prakticky na hranici zvoliteľnosti a jej šance na získanie poslaneckých kresiel sú blízke pomeru 50 na 50.

Výrazne nižšiu pravdepodobnosť vstupu do parlamentu má Maďarská aliancia. Napriek podpore 3,4 percenta jej model prisudzuje 12-percentnú šancu na prekročenie volebnej hranice. Strana Právo na Pravdu má päťpercentnú pravdepodobnosť.

Pri Sme rodina, SNS a strane Za ľudí je pravdepodobnosť získania potrebného počtu hlasov nižšia ako jedno percento.

K volebným urnám by prišlo 64 percent voličov

Z októbrového prieskumu vyplýva aj odhadovaná volebná účasť, ktorá by dosiahla 64 percent.

Agentúra Ipsos uskutočnila prieskum v dňoch 15. až 19. októbra 2026 prostredníctvom online zberu dát. Zúčastnilo sa na ňom 1 032 respondentov a respondentiek starších ako 18 rokov.

Výskumná vzorka bola reprezentatívna pre slovenskú populáciu podľa pohlavia, veku, regiónu, vzdelania, národnosti, veľkosti miesta bydliska, ekonomickej aktivity a čistého mesačného osobného príjmu. Výsledky agentúra spracovala metódou volebného modelu.

Témy:
prieskum ipsos
prieskum

mReportér

Zdielajte článok

Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali
prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.